Žijeme uprostred ľudí a neustále sa porovnávame. Nielen kto ako vyzerá, čo nosí, čo počúva, čomu alebo komu verí, ale aj koľko zarába. Údaje o mzde by síce mali byť tajné, ale zamestnanci si v uvoľnenej atmosfére na nejakej oslave aj tak povedia svoje. Skrátka, to biblické, že nič nie je také skryté, aby sa nestalo známym, platí aj v tomto prípade.

Keď hovoríme o odmeňovaní, niet sa čo diviť, že nás škrie, ak niekto s porovnateľným vzdelaním a praxou zarába viac a druhý menej. Je to nespravodlivé, ale nedokážeme to vždy ovplyvniť.

Porovnávanie odmeny za prácu má zmysel, lebo zamestnanci majú právo na spravodlivú mzdu. Všetci chápeme, že zamestnávatelia chcú mať nízke náklady, aby boli konkurencieschopní, ale ak stúpajú náklady na život napríklad v dôsledku inflácie, nejaký kompromis medzi očakávaniami zamestnancov a možnosťami zamestnávateľa nájsť jednoducho treba. Bez toho by ani jedni, ani druhí neprežili, lebo sa navzájom potrebujú.

Čo platí v materiálnom svete, v tom duchovnom platiť nemusí. Evanjeliový príbeh o robotníkoch, ktorí sa nechávajú v priebehu celého dňa najímať do zamestnania, by nevyvolal žiadnu kontroverziu, keby na konci dňa všetci nedostali rovnakú mzdu. Bez ohľadu na to, či pracovali osem hodín, alebo len jednu poslednú hodinu.

Posolstvo tohto rozprávania je pre našinca, ktorý má pred sebou sľubný kariérny rast a snaží sa predbehnúť konkurenciu, obyčajnou provokáciou, lebo vyvoláva dojem, že na konci aj tak zavládne akýsi socializmus a osobná horlivosť body navyše neprinesie.

Keď hľadáme cestu, ako tento príbeh dešifrovať, na začiatku sa vnucuje Pánovo slovo, ktoré pripomína, že vaše cesty (a myslí tým nás, ľudí) nie sú mojimi cestami. Vlastne nás taktne upozorňuje, že logika tohto sveta sa v konfrontácii s Božou múdrosťou otriasa v základoch. To, čo platí v bežnom materiálnom svete, vo vzťahu k Pánovi skutočne platiť nemusí.

Vieme, aké to je, keď nám druhý človek najskôr neverbálnou komunikáciou a neskôr i slovami dáva najavo, že by nás rád spoznal. Kto si hľadá manžela či manželku, určite ho takýto záujem poteší. Zdieľať

To podstatné ešte len prichádza. Všetci v sebe nesieme pečať Božieho stvoriteľského diela, jednoducho mu patríme. Osobitne to platí o nás, ktorí sme prijali sviatosť krstu a stali sme sa Božími synmi a dcérami. Vlastne sme dostali exkluzívnu pozvánku na prácu vo vinici. Odmenou je hlboký vzťah s Bohom. Tu nejde o peniaze, máme sa jednoducho zapojiť do služby, do ktorej sme povolaní. Lepšie povedané, sme volaní do vzťahu s naším Pánom.

Vieme, aké to je, keď nám druhý človek najskôr neverbálnou komunikáciou a neskôr i slovami dáva najavo, že by nás rád spoznal. Kto si hľadá manžela či manželku, určite ho takýto záujem poteší. Reagovať môžeme dvojako. Pozvanie sa dá prijať alebo odmietnuť. Vstúpiť do akéhokoľvek vzťahu si vyžaduje určitú odvahu a otvorenosť. Predsa len, keď sa človek otvorí, vystavuje sa riziku nepochopenia a v krajnom prípade aj zneuctenia. Preto si dobre zvážime, do akého vzťahu sa rozhodneme vstúpiť.

To vo vzťahu k Bohu určite nehrozí. On nás pozná lepšie, ako sa poznáme my. Boh najlepšie vie, čo potrebujeme, lebo nás stvoril a vykúpil. Dal za nás život. Niekedy sa stáva, že chlapec dievčaťu (alebo naopak) nadbieha niekoľko mesiacov a zostáva nepovšimnutý, bez odpovede. Stáva sa to. Boh v istom zmysle „nadbieha“ každému človeku, lebo nás miluje. Chce, aby sme vstúpili do vzťahu s ním a neodišli z neho. Každému, kto na jeho volanie odpovie, dá, čo mu patrí. Boh každému daruje seba.

Je to paradox, čím viac ho odmietame, tým viac na tom pozvaní trvá. Božia láska jednoducho premáha. Zdieľať

Zo skúsenosti vieme, že ľudia nevstupujú do vzťahu s ním v rovnakom čase a rovnakým spôsobom. Z rôznych dôvodov. Často si neuvedomujú toto pozvanie alebo si ho nechcú priznať. Ďalší ho aj objavia, ale v ich živote sú prekážky, ktoré im bránia doň vstúpiť. Tou najväčšou prekážkou je hriech, presnejšie ťažký hriech, ktorý trhá naše väzby s Bohom a izoluje nás od neho.

Najvyšší je taký grant, že napriek nášmu nezáujmu pozvanie neodvolá. Je to paradox, čím viac ho odmietame, tým viac na tom pozvaní trvá. Božia láska jednoducho premáha. A každý, kto toto pozvanie prijme, dostane, čo mu patrí: môže vstúpiť do vzťahu k Pánovi, ktorý sa mu daruje.

Netrápme sa zbytočne, ak ľudia, na ktorých nám záleží, z rôznych dôvodov ešte neodpovedali na toto volanie. Modlime sa za nich a pamätajme, Boh si každého nájde. Neprestane klopať na dvere nášho srdca, aby každému, nech mu odpovie v ktorejkoľvek etape svojho života, dal, čo mu patrí, to najcennejšie: seba.