Kňazi majú ohlasovať evanjelium a nie sa zapájať do politických kampaní, vyhlásil v nedávnom rozhovore pre Svet kresťanstva predseda KBS a košický arcibiskup Bernard Bober.

Zdôraznil, že „kňazi sú v prvom rade duchovní pastieri všetkých veriacich bez ohľadu na to, aké politické presvedčenie zastávajú. Kňaz by mal ľudí viac stmeľovať ako rozdeľovať. Rovnako aj biskup“.

Arcibiskup Bober si nemyslí, že by sa mali kňazi zapájať do politických kampaní a vyjadrovať sa k politickému dianiu verejne. „Ich prvou úlohou je ohlasovať evanjelium, čo neznamená, že nemajú pomáhať veriacim zastať si svoj kresťanský postoj,“ uviedol.

Podobný názor v texte o tom, prečo Vatikán zakázal kňazom aktívne sa zapájať do politiky, vyjadril český cirkevný historik Jaroslav Šebek.

Ten tvrdí, že rozhodnutiu Katolíckej cirkvi zakázať kňazom zapájať sa do aktívnej politiky predchádzala zmena pápežských kritérií. Pápeži začali klásť dôraz na to, aby sa kňaz venoval pastoračnej činnosti vo farnosti a bol otcom všetkých.

„Bola obava, že keď sa kňaz angažuje v jednej strane, tak pravidlo byť otcom všetkých sa nerealizuje,“ skonštatoval Šebek.

Dnes však ľudí dokáže rozdeliť už aj debata o politike. Mnohí sú zvlášť citliví na aktívne zapájanie sa kňazov do politických kampaní, niektorých rozčúli aj to, keď kňaz niektorú stranu verejne podporí.

Najaktívnejší sú Kuffa a Bezák

Aktívnemu zapojeniu sa kňazov do politických kampaní sme sa nevyhli ani pred tohtoročnými parlamentnými voľbami a inak to nebolo ani v minulosti.

Niektorí duchovní politiku všeobecne komentujú, kritizujú niektoré nesprávne javy v spoločnosti, prípadne pomenúvajú kritériá pri voľbách.

Pre denník Postoj sa k politike otvorene vyjadruje napríklad kňaz Anton Ziolkovský, ďalší duchovní sú aktívni na sociálnej sieti, napríklad kňaz Martin Šafárik, spoza rieky Moravy komentuje politiku slovenský kňaz Karol Lovaš.

Ten dokonca ako bývalý novinár komentoval v minulosti slovenské voľby aj v Českej televízii. Lovaš sa však nevyjadruje z pozície kňaza, ale ako bývalý novinár a pedagóg.

Medzi najaktívnejších kňazov v politickom angažovaní sa patria v posledných rokoch emeritný arcibiskup Róbert Bezák a kňaz Marián Kuffa.

Do kampane sa však tento rok zapojila aj kapela Kapucíni a otvorene svoju podporu niektorým kandidátom vyjadrili aj ďalší kňazi.

Predseda KBS Bernard Bober Kňazi majú ohlasovať evanjelium a nie zapájať sa do politických kampaní

Pavol Rábara

Rozhovor s košickým arcibiskupom Bernardom Boberom o cirkvi pred voľbami aj o zákroku voči Nadácii Slovakia Christiana.

Kňaz Marián Kuffa neostal ticho ani tento rok. Na Deň ústavy 1. septembra pri preberaní ceny J. M. Hurbana, ktorú Kuffovi udelil predseda parlamentu Boris Kollár, kňaz verejne poďakoval predsedovi SNS Andrejovi Dankovi a aj predsedovi Smeru Robertovi Ficovi, že vďaka nim neprešiel Istanbulský dohovor.

Na kandidátke SNS však do parlamentu kandiduje aj Kuffov brat Štefan a jeho synovec Filip.

Po prevzatí ocenenia poskytol farár Kuffa rozhovor a na otázku, či pôjde voliť a podľa čoho by sa mali ľudia rozhodovať, pohotovo odpovedal, že voliť pôjde. „Ja budem voliť svojho brata a jeho syna a Tomáša Tarabu,“ povedal Kuffa priamo namiesto odpovede na otázku, podľa čoho sa majú ľudia rozhodovať.

Na to žakovský farár hneď dodal, že v minulosti svojho brata nevolil, keďže kandidoval za neznámu stranu. „Ja nemám voliť kresťanskú stranu, lebo to má napísané, ja nemám voliť brata preto, lebo je môj brat,“ vysvetľoval Kuffa a dodal, že pri voľbách nemá byť verný ani bratovi, ani kresťanskej strane, ani kamarátovi. „Komu mám byť verný? Bohu!“ odpovedal si na rečnícku otázku.

„Tých, ktorí sa statočne držia kresťanských hodnôt, týchto voľte! A môj brat sa drží!“ vyhlásil kňaz. „Nevoľte tých, ktorí idú s SaS a s progresívcami,“ dodal.

Kuffa sa aj v minulosti vyjadroval k voľbám, a to nielen k parlamentným. Pred druhým kolom posledných prezidentských volieb napísal vyhlásenie, kde tvrdil, že podporí kandidáta, ktorý sa zaviaže zrušiť Istanbulský dohovor.

„Ak som v televízii na otázku odpovedal, že pani Čaputovú voliť nebudem, neznamená to, že budem voliť pána Šefčoviča. Ak pán Šefčovič chce môj hlas, musí jasne povedať, že zruší Istanbulský dohovor, pretože to ako prezident má v právomoci.

Očakávam, že to ako prezident urobí bezodkladne. Očakávam, že povie, že bude podporovať politiku ochrany života, pretože z pozície autority prezidenta dokáže na takúto politiku pozitívne vplývať. Ak toto nedokáže pán Šefčovič prehlásiť, voliť pôjdem, aby som vyslal odkaz, že mi na Slovenskú záleží, ale na volebnom lístku nezaškrtnem nikoho,“ vyhlásil vtedy Kuffa.

Kňaz Anton Ziolkovský Je ilúzia, že v hodnotových veciach sa dá dohodnúť na statuse quo

Martin Hanus Jozef Majchrák

Na slovenskej konzervatívnej scéne panuje chaos, chýba snaha o integráciu a líder, hovorí katolícky kňaz Anton Ziolkovský.

Marián Kuffa bol za svoje angažovanie sa v politike v roku 2019 napomenutý vtedajším predsedom KBS arcibiskupom Stanislavom Zvolenským a svojím spišským diecéznym biskupom Štefanom Sečkom.

„Angažovanie sa v politických stranách, hoci prostredníctvom druhých osôb, nie je primerané kňazskému stavu. Úlohou kňaza je byť otcom všetkých veriacich, nie vodcom tých, ktorí sa hlásia k určitej strane. Ak v spoločnosti vznikne presvedčenie, že niektorý z kňazov, aj keď z úzadia, ovláda politickú stranu, je nevyhnutné, aby všetky svoje aktivity v tomto smere bezodkladne ukončil.

Toto stanovisko sa v aktuálnych okolnostiach týka otca Mariána Kuffu, ale vo všeobecnosti aj každého klerika, ktorý by sa angažoval v činnosti alebo verejnej propagácii politických strán,“ napísali vtedy biskupi.

V minulosti progresívci, teraz Demokrati

S rozpakmi mnohí katolíci vnímajú aj politické angažovanie sa emeritného trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka.

Ten v minuloročných parlamentných voľbách podporil kandidáta Progresívneho Slovenska a bývalého katolíckeho kňaza Miroslava Kocúra.

Tento rok sa Bezák rozhodol verejne podporiť Demokratov Eduarda Hegera. 

Bezák bol aktívny aj v prezidentskej kampani v roku 2018, keď podporil súčasnú hlavu štátu Zuzanu Čaputovú. V minuloročných regionálnych voľbách zasa podporoval bratislavského primátora Matúša Valla, ktorý tiež kandidoval za Progresívne Slovensko.

PS sa pritom hlási k niektorým hodnotám, ktoré sú v rozpore s učením Katolíckej cirkvi.

Bezákovo rozhodnutie vyvolalo vlnu kritiky viacerých konzervatívcov, ale aj Konferencie biskupov Slovenska.

„Od cirkevných predstaviteľov sa, samozrejme, neočakáva, že budú vyjadrovať podporu kandidátom, ktorí presadzujú postupy v priamom rozpore s cirkevným učením,“ odpovedal na otázky portálu Aktuality.sk v roku 2018 vtedajší hovorca KBS Martin Kramara.

Cirkev sa podľa neho zvyčajne nevyjadruje k jednotlivým kandidátom alebo stranám. „Voličom skôr pripomína hodnotové otázky – aby zvážili, či to, ako ich politici predstavujú, zodpovedá evanjeliu a učeniu cirkvi,“ dodal vtedy pre Aktuality Kramara.

Podľa Aktualít sa na Facebooku v tom čase vyjadril aj vtedajší výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský. „Katolíci určite nemôžu v prezidentských voľbách hlasovať za kandidátky a kandidátov, ktorí podporujú registrované partnerstvá, eutanáziu, umelé ukončenie tehotenstva alebo ideológiu rodovej rovnosti,“ napísal na sociálnej sieti Ziolkovský, hoci Bezáka priamo nemenoval.

Pred parlamentnými voľbami v roku 2012 pritom Bezák, vtedy ešte ako úradujúci trnavský arcibiskup, verejne podporil KDH. Rovnako urobil aj vtedajší pomocný biskup Spišskej diecézy Andrej Imrich.  

Gyimesi sa fotil s arcibiskupom Oroschom

Vo volebnej kampani poslanca a kandidáta do parlamentu Györgya Gyimesiho (Szövetség-Aliancia) sa ocitol aj trnavský arcibiskup Ján Orosch, ktorý sa s ním vyfotil, pričom Gyimesi fotografiu zverejnil na svojom facebookovom účte.

Na fotografii sú aj vikári Trnavskej arcidiecézy Róbert Kiss, ktorý je aj dekanom v Komárne, a tiež Peter Šimko, ktorý je zároveň riaditeľom arcibiskupského úradu.

Trnavský arcibiskup sa však s Gyimesim len odfotil, poslanec necituje žiadne jeho vyjadrenia a ani nie je verejne známe, že by ho arcibiskup verejne podporoval.

Arcibiskup Orosch sa však do povedomia v súvislosti s politikou dostal výrokom pred prezidentskými voľbami, keď sa vyjadril, že voliť Zuzanu Čaputovú je ťažký hriech. Tento jeho výrok pobúril aj mnohých kňazov a veriacich.

Arcibiskup Orosch sa však do povedomia v súvislosti s politikou dostal výrokom pred poslednými prezidentskými voľbami, keď v homílii, ktorá bola vysielaná v TV Lux,vyhlásil, , že „postaviť sa v televízii a propagovať kandidáta, kandidátku za takto ultraliberálnu stranu za prezidentku je ťažkým hriechom“.

Nie je pritom výnimočné, že sa pred voľbami politici stretnú s biskupmi či kňazmi, odfotia sa s nimi a fotografiu použijú v kampani. V minulosti sa takto pred voľbami stretával Robert Fico s kardinálom Korcom.

Kapucíni kampaňovali za KDH, ďalší kňazi podporili Vašečku

V predvolebnej kampani pred týmito voľbami sa aktívne zapojil aj kapucín Félix Tkáč, ktorý so svojou kapelou Kapucíni hral na mítingoch KDH v rámci rodinnej šou, ktorú strana ponúkala.

V staršom propagačnom videu strany Félix Tkáč stranu priamo podporil. Video bolo natočené v rámci akcie KDH v pohybe z leta 2021.

„Ja sa teším, že sa stretávajú s ľuďmi, keby sa mi to nepáčilo, ani neprídeme hrať, takže ja naozaj chcem podporovať KDH, aby sa dostalo do parlamentu aj do všetkých štruktúr a aby bolo naozaj stranou, ktorá bude pre ľudí,“ hovorí vo videu KDH Félix Tkáč.

Ďalší kňazi vyjadrili verejne podporu kandidátovi za Kresťanskú úniu a poslancovi parlamentu Richardovi Vašečkovi. Ten na Facebooku aj v platenej inzercii na Postoji opakuje, že má podporu kresťanských lídrov.

Podporu mu vyjadril napríklad Juraj Ďurnek zo spoločenstva Piar, ktorý je členom rehole piaristov a predsedom Konferencie vyšších rehoľných predstavených.

„Veľmi oceňujem výbornú spoluprácu s Rišom Vašečkom v oblasti školstva. Ako predseda školského výboru s nami intenzívne komunikoval a pracoval na tom, aby sa naše pripomienky dostali do zákonov. Jednoznačným úspechom je zrovnoprávnenie cirkevných škôl.

Veľmi pomohol aj našim organizáciám pracujúcim s mládežou. Každý rok intenzívne a úspešne rokoval s ministrami školstva a financií, aby nám pomohol dofinancovať prácu s mládežou,“ hovorí v texte Vašečkovej inzercie piarista Ďurnek.

Na sociálnej sieti má zasa Vašečka fotografiu so skupinou lídrov kresťanských spoločenstiev, ktorým ďakuje. Na spoločnej fotke je okrem Ďurneka aj kňaz Ondrej Chrvala, ktorý je programovým riaditeľom TV Lux, ďalej kňaz Ján Buc a provinciál redemptoristov Jozef Mihok.

V minulosti na Slovensku fungovala aj iniciatíva nasavolba.sk. Táto stránka ponúkala zoznam kresťanských kandidátov do regionálnych volieb aj do európskych či parlamentných volieb. Dnes je už tento web nedostupný.

Lídri kresťanských spoločenstiev pred eurovoľbami v roku 2019 vydali vyhlásenie, kde sa okrem iného píše: „Vo voľbách do Európskeho parlamentu je potrebné vybrať si kandidátku jednej politickej strany, na ktorej môžete zakrúžkovať dve mená. My vám odporúčame kandidátku Kresťanskej únie (číslo 28).“

Vyhlásenie ďalej odporúča konkrétne mená z kandidátky Kresťanskej únie. Pod vyhlásením sú podpísaní viacerí lídri kresťanských spoločenstiev, medzi nimi tiež páter Ďurnek.

Do podpory kresťanských kandidátov sa v minulosti zapojil aj kňaz Ján Buc, ktorý stál priamo pri zrode iniciatívy Naša voľba.

Kandidáta na primátora podporil dekan

Do politickej kampane sa nedávno zapojil aj spišský diecézny administrátor Ján Kuboš a bývalý ružomberský dekan Dušan Škrabek.

Škrabek pred minuloročnými komunálnymi voľbami podporil kandidáta na primátora Ružomberka Jána Bednárika (KDH).

Počas toho, ako kňaz rozpráva, sa vo videu objavia zábery, ako Škrabek a Bednárik stoja s biskupom Jánom Kubošom nad veľkým stolom s rozloženými plánmi.

Ďalší kňaz Spišskej diecézy, Štefan Mordel, sa zasa objavil vo videu prezidentského kandidáta Štefana Harabina, ako s ním kráča k soche Krista nad oravskou obcou Klin, kde bol Mordel v tom čase farárom.

Mordel takisto prispieval textami do straníckych novín ĽSNS.

Strana na svojom webe zdieľa video z Mordelovho príspevku na konferencii Slovexit o vystúpení z EÚ a NATO, kde okrem Mordela rečnil aj kňaz Ján Košiar.

Kampaň nie, podpora politikov áno

Kňazi by sa podľa cirkevného práva do politických kampaní nemali zapájať. Cirkevný právnik Ján Duda pripomína, že Kódex kánonického práva zakazuje biskupom, kňazom a diakonom mať aktívnu účasť na práci v politických stranách (kán. 287 § 2).

Podľa neho sa tento kánon dá vykladať aj tak, že klerik sa nesmie „dať prenajať“, aby pomáhal politickej strane pri volebnej kampani.

„Je to prakticky aktívna účasť na práci politickej strany, čo by bolo v rozpore s predpisom uvedeného cirkevného zákona,“ zdôvodňuje Duda.

Profesor Duda dodáva, že výklad spomínaného zákona „možno ešte rozšíriť tak, že neslobodno použiť účasť veriacich na bohoslužbách na propagáciu nejakej politickej strany. Bolo by to možné chápať ako zneužitie bohoslužby. Veriaci totiž prišli na bohoslužbu alebo liturgiu nie nato, aby si vypočuli politickú agitáciu“.

Na druhej strane však treba povedať, že ak biskup, kňaz alebo diakon niekde na verejnosti vyjadrí svoj politický názor ako občan Slovenskej republiky, má na to plné právo ako každý občan Slovenska a nie je na tom nič zlé.

Ján Duda. Foto: Postoj/Martin Buzna

Kňaz Duda z pohľadu cirkevného práva nevidí problém v tom, ak klerik vyjadruje svoju podporu konkrétnej strane alebo konkrétnemu kandidátovi, ak to nerobí na bohoslužbách a ak svoju podporu opiera o to, že je tiež občanom Slovenskej republiky s rovnakými právami a povinnosťami, aké majú ostatní občania tejto krajiny.

Zjednodušene povedané, je neprijateľné, ak by kňaz na konci omše v rámci oznamov či počas homílie otvorene podporoval nejakú stranu alebo by vyzýval veriacich na voľbu toho či onoho kandidáta.

Ak však duchovný podporí verejne niektorého kandidáta, je to v poriadku, pokiaľ nepodporuje verejne stranu alebo kandidáta s otvorene proticirkevným alebo amorálnym programom.

„Ak by podporoval stranu alebo kandidáta s jasným proticirkevným či nemorálnym programom, sám biskup, kňaz alebo diakon by sa postavil na podporu toho, čo je zlé. A takýto postoj nie je iba cudzí či neslušný klerickému stavu (kán. 285), ale je v ostrom kontraste s misiou a poslaním klerika, a teda je otvorene zlým a nemorálnym postojom,“ vysvetľuje Ján Duda.

Kňazi v politike / Prečo Vatikán pred sto rokmi obmedzil činnosť duchovných v politike?

Kňazi a aj biskupi tiež majú právo pomenovať princípy, z ktorých jasne vyplýva, ktoré strany by kresťania katolíci nemali voliť.

„Je to v poriadku, hoci sa preto niekto môže hnevať. Na druhej strane treba brať do úvahy, akú dôveryhodnosť biskup či kňaz u veriacich má. Lebo ak sa biskup alebo kňaz v iných záležitostiach ukázal ako nedôveryhodný, jeho vyhlásenie môže mať úplne opačný účinok. Dôveryhodnosť každého jedného cirkevného predstaviteľa je zásadná,“ poukazuje farár v Dlhej nad Oravou.

Dodáva, že súčasná spoločnosť je nastavená tak, že ani cirkevný úrad „sám osebe“ nerobí jeho nositeľa dôveryhodným. Dôveryhodnosť v súčasnej spoločnosti, ba aj v kresťanských komunitách sa nadobúda dobrými skutkami, činmi a hodnovernými, principiálnymi postojmi.

Cirkevný právnik ešte upozorňuje na kandidatúru a politické angažovanie „bývalých“ katolíckych kňazov, ktorí opustili svoju kňazskú službu a boli za to suspendovaní (pozbavení cirkevného úradu so zákazom vykonávať kňazskú službu).

Títo kňazi však neboli vylúčení z klerického stavu, a teda sú členmi diecézneho kňazstva. „Značný problém vidím v tom, že biskupi si túto skutočnosť nevšímajú a nežiadajú pozbavenie klerického stavu za takúto ich činnosť. Skrátka, mali by byť vylúčení z klerického stavu.“

O vylúčenie klerika z klerického stavu má požiadať jeho diecézny biskup Dikastérium pre klérus. Takáto žiadosť sa adresuje s uvedením dôvodov.