V médiách prebieha diskusia, či je správne, aby odborníci s dobrou ľudskou aj profesionálnou povesťou pomáhali vládam, o ktorých sa dá na základe skúseností oprávnene pochybovať, že chcú alebo dokážu posunúť krajinu dopredu. V minulosti sa táto debata dotkla Martina Filka, naposledy Vladimíra Burjana.

Našich respondentov sme sa preto opýtali, či považujú za správne, ak sa takíto odborníci dnes angažujú, alebo by sa mali radšej držať stranou a čakať na príchod lepších vlád. 

Lukáš Krivošík, redaktor časopisu .týždeň

Nad odpoveďou v posledných dňoch veľmi uvažujem, lebo rovnakú otázku riešime s kolegami aj v .týždni do budúceho čísla. Neodsudzujem a priori odborníkov, ktorí sa zapletú so Smerom. Môžu mať pocit, že keď sa spojí ich expertíza so smeráckym politickým kapitálom v podobe veľkej a nekritickej voličskej podpory, posunú spoločne Slovensko dopredu.

No je na tých odborníkoch, aby si položili otázku, či tieto ilúzie nebudú napokon sklamané. A či sa napokon Smer len nezaštíti ich expertízou a dobrým menom, kým skutočné riešenia zostanú na polceste. Riešenie akýchkoľvek problémov Slovenska totiž nie je ani tak otázkou expertízy, ale politickej vôle. Nie je to o tom, že by o riešeniach nikto netušil alebo že by neexistovali použiteľné a úspešné príklady zo sveta. Je to skôr o tom, že každá zmena vytvára víťazov a porazených. A ak medzi potenciálnych porazených majú patriť dobre organizované záujmové skupiny, bez politickej vôle sa rozumnú zmenu voči nim presadiť nepodarí. Nech ju navrhli hoci aj nositelia Nobelovej ceny.

Gabriel Šípoš, riaditeľ Transparency International Slovensko

Rozhodoval by som sa podľa osoby ministra (odborne aj morálne), ďalej podľa plánov ministra a vlády v danom rezorte a po tretie, podľa šance a schopnosti alternatívnej politickej ponuky. Už prvý bod by ma od spolupráce napríklad so súčasným ministrom školstva odradil. Takáto platená spolupráca legitimizuje človeka, čo si to nezaslúži, a nepriamo oslabuje aj alternatívy, pre ktoré by odborníci mohli inak pracovať. Argument, že pomáhať je vždy len dobré, je preto nedomyslený.

Na druhej strane by som z toho veľkú vedu nerobil – ten posledný bod o sile a šanciach alternatív je naozaj ťažko odhadnuteľný, a to aj v našej dnešnej situácii.

Lukáš Fila, riaditeľ vydavateľstva N Press (vydávajúce Denník N)

Táto otázka podľa mňa nemá jednoznačnú odpoveď – situácia špičkového lekára, ktorý ide riadiť odborné pracovisko, čím tiež vlastne pomáha vláde, je iná ako situácia poslanca, ktorý politickým postojom umožňuje vznik vlády. Zároveň je rozdiel, či niekto pracuje pre Dzurindovu vládu, Ficovu vládu alebo Kotlebovu župu, hoci voči každej z nich je možné mať výčitky, ktoré však majú úplne inú intenzitu a kvalitu. Vo všeobecnosti by som povedal, že kým človek obsadzuje odborné a nie politické miesto a pri výkone práce nemusí robiť nadštandardne veľké morálne a odborné kompromisy, tak je v poriadku takéto miesto vziať. Život však prináša veľké množstvo rôznych okolností a zadefinovať všeobecné pravidlá je ťažké, skôr je to na zvážení tej-ktorej konkrétnej situácie.

Anton Chromík, právnik, angažuje sa v konzervatívnom mimovládnom sektore

Naše rozhodnutia sú podstatné. Ak môžeme robiť dobro, robme ho! Nerobme zlo ani ho neobchádzajme mlčaním pri akejkoľvek vláde. Ak nám niekto bude brániť robiť dobro, vykašlime sa na neho a robme dobro. Ak mi niekto bude prikazovať robiť zlé veci, vykašlem sa na neho a nebudem ich robiť. Nebudem však sortovať ľudí podľa toho, v ktorej vláde sú, takéto kritérium by bolo nepoctivé.

Napríklad taký Martin Filko, jediný ľavičiar, ktorý mal v sebe toľko ľudskej veľkosti, že sa mi vedel ospravedlniť, keď ma v jednej emócii v rámci vyjednávania o financovaní vzdelávania zdravotníkov nazval politikom. Môžem ho odsúdiť za to, že pomohol zlepšiť systém len preto, lebo to robil za pravicovej a ľavicovej vlády? To, že nepreplácame lieky, je jeho zásluha. To že sa spravodlivejšie delí poistné pre poisťovne (v preklade, že Dôvera nezískava milióny pre svoju „päťtu“ len za to, že viac chorí pacienti sú vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni), je jeho zásluha. To, že sa pozastavil projekt PPP nemocnice v Bratislave, ktorý by sme preplatili my všetci enormným spôsobom, je jeho zásluha. Som rád, že bol tam, kde bol a prajem si, aby každá vláda mala takých ľudí čo najviac.

Ak môže niekto urobiť viac dobra a posunúť Slovensko vpred bez toho, aby robil či schvaľoval zlo, nechajme mu jeho slobodu to urobiť. Dúfajme, že sa nemýlil alebo ho neoklamali. Ale ak príde extrémne zlá vláda, nevyhnutne príde aj jej dôsledok, a to buď zmena vlády, revolúcia, alebo krach.

Foto: Krivošík – FB, Šípoš – TASR/Lukáš Grinaj, Fila – dennikN, Chromík – postoj.sk