Sviečka za nenarodené deti pozýva spomenúť si na nenarodené deti a zapáliť sviečku ako tichú spomienku v nežnom plameni. Fórum života takto šíri aj osvetu o tabuizovanej téme spontánnych a umelých potratov, ktoré sú pre ženy, mamy, ale aj otcov nenarodených detí veľmi náročnou a bolestivou situáciou.

Sviečka tak scitlivuje spoločnosť, aby sme vnímali bolesť a smútok tých, ktorí o svoje bábätká prišli pred ich narodením, dodávali im nádej a pomáhali liečiť ubolené srdcia.

Kampaň prebieha tento rok na Slovensku už po 21. krát. Ľudia sa s ňou najčastejšie stretávajú v kostoloch, kde si môžu kúpiť sviečku, ktorú práve 2. novembra zapália na cintoríne, pri pamätníku nenarodeným deťom alebo doma v okne. Kampaň sa končí 12. novembra.

Podľa Fóra života môžeme sviečku aj darovať niekomu, kto prišiel o nenarodené dieťa.

„Kampaň poukazuje na dôležitosť citlivého prístupu k ženám, ktoré potrat zažili, aby sme im mohli podať pomocnú ruku, slová útechy, objatie,“ hovorí bioetička Fóra života Pavla Bicianová. Práve aj výťažok z tejto zbierky pomáha organizácii šíriť osvetu o tejto téme.

„Ponúkame naše projekty, či už sociálne, alebo psychologické poradenstvo, finančnú a materiálnu pomoc matkám v krízových situáciách, venujeme sa prevencii, šírime osvetu o ochrane života prostredníctvom prednášok a nastoľovania pro-life tém o ochrane života od počatia po prirodzenú smrť, projekt Sieť pomoci, kde prepájame odborníkov a sieť kontaktov po celom Slovensku,“ približuje Bicianová.

Výnos z kampane použije Fórum života tiež na činnosť a finančnú stabilitu združenia, a to predovšetkým na projekty konkrétnej pomoci, ktoré poskytujú psychologické a sociálne poradenstvo a finančnú a materiálnu pomoc pre rodiny, jednotlivcov, neplánovane tehotné ženy a matky s deťmi v krízových situáciách a ženy po potrate (projekty Zachráňme životy, Poradňa Femina Snina a Prešov, Sieť pomoci).

Ďalej na šírenie osvety o ochrane života od počatia po prirodzenú smrť, lobovanie za ľudskú dôstojnosť pre každého, za zachovanie manželstva ako zväzku muža a ženy, rodiny ako základnej bunky spoločnosti a na prinášanie správ o bioetike, ktoré okrem iného upozorňujú na neetické praktiky zaobchádzania s ľudským životom.

Rodičia, ktorí prišli o nenarodené bábätko, potrebujú citlivú komunikáciu

Podľa bioetičky je veľmi dôležitá citlivá komunikácia s rodičmi, ktorí prišli o nenarodené dieťa. Upozorňuje na veľmi časté chyby, ak ostatní hovoria matke, ktorá potratila, vety typu „veď budete mať ďalšie dieťa“ alebo „dobre, že sa nenarodilo, možno by bolo choré“. Podľa nej im vo Fóre života ženy často hovoria, že takéto slová útechy nezvládajú.

Na otázku, ako povzbudiť ženu, ktorá prišla o dieťa, odpovedá, že je dôležité si ju vypočuť, aby mohla rozprávať o tom, čo prežíva. „Všetky spôsoby prežívania sú prirodzené. Ak by sme mali pocit, že toho smútku je priveľa, je dobré odporučiť odbornú pomoc. Netreba sa toho báť. V katolíckych komunitách máme dosť veľký problém vyhľadať odbornú pomoc, či už psychológa, alebo psychiatra. Často to berieme ako zlyhanie, že som nedostatočne dôveroval Bohu, že mi pomôže niesť kríž a odstrániť smútok,“ hovorí pre Postoj Pavla Bicianová.

Dôležité je aj to, s akým prístupom v nemocnici sa stretnú ženy, ktoré potratili. Najviac sa ozývajú tie po spontánnych potratoch, ktoré sa neraz stretávajú s veľkou necitlivosťou zo strany zdravotníkov.

„Zdá sa mi, že je to spôsobené aj tým, že už 67 rokov máme legálne potraty a niekedy sa zdravotník ťažko preorientuje zo ženy, ktorá dieťa nechce a dá si ho zobrať, na ženu, ktorá veľmi túžila po dieťati a ktorej zomrelo.“

Podľa Fóra života nemocnice často neinformujú rodičov o tom, že môžu požiadať o telo potrateného dieťaťa. Mnohé ženy chcú vidieť dieťa na mieste a často sa stretnú s tým, že im to nedovolia. Pritom zo zákona sú nemocnice o tejto možnosti povinné informovať. Od roku 2005 umožňuje zákon ženám dať si pochovať dieťa, aj keď zomrie pred narodením.

Smútok po potrate prežívajú aj muži

Podľa bioetičky Pavly Bicianovej smútok po strate dieťaťa neprežívajú len ženy, ale rovnako aj muži. „Stretávame sa s tým, že muži prežívajú intenzívne žiaľ spolu so ženami nad stratou nenarodeného dieťaťa. Ale nedovolím si to porovnávať.“

Žiaľ nad stratou nenarodeného bábätka prežívajú tiež rovnako rodičia bez ohľadu na to, či veria v Boha alebo aké majú vierovyznanie. „Mali sme neveriaci pár, ktorý prišiel o druhé dieťa, a veľmi smútili, o to viac, že prvé dieťa si nedali pochovať, lebo o tej možnosti nevedeli,“ hovorí o skúsenosti z Fóra života Bicianová.

Dokonca si spomína na prípad, keď otec prijať dieťa chcel, ale matka nie a napriek protestom otca podstúpila potrat, čo napokon spôsobilo aj ich rozchod. „Otec chcel dokonca dať dieťa pochovať a vtedy mu pomohol jeden pro-life právnik. Podarilo sa mu pozostatky potrateného dieťaťa získať z nemocnice a zabezpečiť mu pohreb.“

Čítajte tiež

Kampaň Sviečka za nenarodené deti citlivo otvára tabuizovanú tému potratov

Inzercia

Začala sa celoslovenská osvetová kampaň Sviečka za nenarodené deti, ktorá končí 12. novembra. Kľúčovým dňom je 2. november, kedy občianske združenie Fórum života pozýva spomenúť si na všetky deti, ktoré sa nemohli narodiť, a zapáliť na cintorínoch a pri pamätníkoch nenarodeným sviečku za nenarodené deti ako tichú spomienku v nežnom plameni.

Fórum života hovorí, že na umelý potrat nejdú vždy len ženy, ktoré v tehotenstve ostali samy. „Stáva sa, že majú po svojom boku mužov, ktorí dieťa chcú a radi by ženu podporili, vzali si ju, ak nie sú zosobášení, ale ženy majú strach z detí, boja sa, v tehotenstve majú z toho úzkosť,“ približuje Bicianová.

Podľa nej je veľmi dôležité pomáhať aj ženám, ktoré dobrovoľne podstúpili potrat, o čo sa vo Fóre života snažia. „Neobjímame však hriešnika s jeho hriechom, ale máme pre neho pochopenie. Cestou je dialóg, budovanie mostov, spolupráca a ponuka pomoci, a nie moralizovanie či súdenie,“ hovorí Bicianová, ktorá dodáva, že s týmto prístupom majú niekedy v pro-life kruhoch problém.

„Tí, ktorí sa snažia láskavo pristupovať k ženám, ktoré išli na umelý potrat, sú niekedy vnímaní ako tí, ktorí nekričia dostatočne nahlas proti potratom, a pritom v tejto oblasti nerobíme žiadne kompromisy. Myslíme si, že nenarodené deti ochránime len tak, keď ochránime matku, aby nebola sama, aby vedela, že ju má kto vypočuť a ukáže jej alternatívne možnosti.“

Fórum života mapuje pamätníky

V centre pozornosti tohto ročníka sú taktiež pamätníky nenarodeným, ktoré sú viditeľnou spomienkou na neviditeľné deti. Na Slovensku ich máme už viac ako sto a pri niektorých je možné svoje nenarodené bábätko aj pochovať. Fórum života mapuje pamätníky nenarodeným aj hrobové miesta od roku 2009.

„Chceme viditeľné spomienky na neviditeľné deti. Sú to väčšinou umelecké diela, ktorými chcú umelci vzdať úctu ľudskému životu už pred narodením. Ide o súsošia, tabule, pomníky, pritom nemusia byť iba na cintorínoch. Takto sme zatiaľ zmapovali 118 pamätníkov, a to tie, ktoré sú v internetovom prostredí, ale určite sú menšie obce, kde sú tiež. Boli by sme radi, ak ľudia nenájdu svoj pamätník na interaktívnej mape, aby nám to nahlásili,“ uzatvára Bicianová.

Na Slovensku máme aj hrobové miesta, tých je trinásť. Sú to špeciálne miesta na cintorínoch pre deti, ktoré zomreli počas prvých týždňov tehotenstva. Prvý pamätník vznikol v Nevoľnom v roku 2012 a posledný zatiaľ v Trnave.

Tento text vznikol s podporou Fóra života.