Poľská psychiatrička odhaľuje tvár kňaza Wojtylu

V polovici januára vyšli v talianskom preklade spomienky na pápeža Jána Pavla II. z pera jeho dlhoročnej priateľky Wandy Poltawskej. Napriek tomu, že poľský originál vzbudil medzi spolupracovníkmi zosnulého pápeža vážne rozpaky, taliansky katolícky týždenník Famiglia Cristiana jeho preklad nadšene privítal. 

Keď sa vo februári minulého roka na poľskom knižnom trhu objavila kniha s názvom Duchovné cvičenia v Beskydách, pozornosť nezbystrili len v Krakove, ale aj vo Vatikáne. Známa poľská psychiatrička, 88-ročná Wanda Poltawska v ňom opisuje dlhé desaťročia trvajúci priateľský vzťah s kňazom Krakovskej arcidiecézy Karolom Wojtylom, ktorého životná púť sa zavŕšila na pápežskom stolci.
Ostrá polemika
Obzvlášť ostro na vydanie knihy reagoval bývalý osobný sekretár pápeža Jána Pavla II. a súčasný krakovský arcibiskup, kardinál Stanislaw Dziwisz. „Nie je určite jedinou osobou, ktorá mala dlhý familiárny vzťah s Karolom Wojtylom. V priebehu rokov sa v Poľsku a Ríme objavilo obrovské množstvo ľudí, ktorí ho žiadali o podporu, blízkosť, pomoc,“ povedal Dziwisz v rozhovore pre taliansky denník La Stampa. „Stovky ľudí si vymenili listy a kontakty s Karolom Wojtylom, ale nikto z nich ich nechcel verejne prezentovať z dôvodu neodôvodnenej popularizácie.“ V podobnom duchu reagoval aj bývalý hovorca Jána Pavla II. Joaquìn Navarro-Valls v rozhovore pre denník Il Sole 24 Ore.
Kritika sa neušla len obsahu knihy, ale aj pozadiu jej vzniku. Poltawska priznala, že počas procesu blahorečenia Jána Pavla II. neodovzdala k preskúmaniu všetku korešpondenciu, ktorú si s pápežom vyše polstoročie vymieňala. „Mám kufor plný jeho listov, nemôžem povedať, koľko z nich som odovzdala počas beatifikačného procesu, nezničila som žiadny z nich,“ uviedla v rozhovore pre denník La Stampa. Časť z tejto súkromnej korešpondencie zverejnila vo svojej knihe. Podľa emeritného prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, kardinála Josèho Saraivu Martinsa, ktorý stál na čele kongregácie v čase, keď sa začal proces blahorečenia, si mala Poltawska uvedomiť, že odovzdanie korešpondencie počas diecéznej fázy procesu mohlo zabezpečiť plynulejší priebeh skúmania bezúhonnosti života kandidáta blahorečenia.
Kniha ako duchovné cvičenie

Taliansky preklad knihy, ktorý vyšiel vo vydavateľstve San Paolo pod názvom Denník jedného priateľstva si v rešpektovanom a populárnom katolíckom týždenníku Famiglia Cristiana vyslúžil oveľa pozitívnejšie hodnotenie. Redaktor Alberto Bobbio oceňuje, že kniha osvetľuje tú časť osobnosti Jána Pavla II., ktorá ostala pred televíznymi kamerami skrytá - tvár kňaza. „Občas nám – uprostred veľkých udalostí pontifikátu Jána Pavla II. - uniká rozmer normálneho kňaza. Táto kniha oživuje spomienku, na ktorú sa zabudlo. (...) Ale táto kniha je tiež duchovným cvičením pre toho, kto ju bude čítať. Prepája spomienky, modlitbu, meditáciu,“ píše Bobbio.
Prečo sa medzi mladým kňazom a študentkou psychiatrie vytvoril taký hlboký vzťah, že mnohí nad ním pohoršene krútia hlavou? Otázku Theodora W. Adorna „Možno ešte po Osvienčime písať poéziu?“ po Druhej svetovej vojne mnohí modifikovali do podoby „Možno ešte po Osvienčime veriť v Boha?“ „Pýta sa to aj Wanda Poltawska. Diskutuje s manželom – filozofom, ale chápe, že k odpovedi nestačí psychológia ani filozofia. Je nepokojná. Ako mnohí bývalí väzni nedokáže nájsť pokoj ani miesto v spoločnosti. Potrebuje odpovede,“ uvádza vo svojom článku Alberto Bobbio. O skúsenosti štvorročného väzenia v koncentračnom tábore v Ravensbrücku, kde sa stala „pokusným králikom“ v rukách nacistického lekára Karla Gebhardta, neskôr odsúdeného na trest smrti v norimberských procesoch, Poltawska napísala aj knihu Bojím sa svojich snov. Postkoncentračný syndróm jej pomáha prekonať až mladý kňaz Wojtyla, s ktorým sa zoznámila na krakovskej Jagelovskej univerzite začiatkom päťdesiatych rokov. „Mali sme zaužívané spoločne meditovať po rannej omši. Don Wojtyla vybral text, nad ktorým sme v priebehu dňa uvažovali a večer o ňom diskutovali,“ opisuje Poltawska študentské stretnutia pod Wojtylovým vedením.
Splatenie dlhu
Dôvod svojho záujmu o Poltawsku, a neskôr aj o jej manžela a štyri dcéry, objasnil Karol Wojtyla štyri dni po zvolení za pápeža. „Keď mi pred vyše dvadsiatimi rokmi Andrzej (Poltawskej manžel, pozn.) prvýkrát povedal ,Duska bola v Ravensbrücku´, v mojom vedomí sa zrodilo presvedčenie, že Boh mi ťa dal a určil, aby som ti v istom zmysle ,vynahradil´ to, čo si tam pretrpela. Myslel som si: ona trpela namiesto mňa. Boh ma ušetril tejto skúšky, pretože tam bola ona. Niekto môže povedať, že toto presvedčenie je ,iracionálne´, napriek tomu ono bolo vždy vo mne a ostáva aj naďalej,“ napísal v liste adresovanom Poltawskej. 
Svoj „dlh“ Wojtyla splnil v roku 1962, keď po jeho intervencii u pátra Pia a jeho modlitbách, bola Duska zázračne vyliečená z rakoviny.
Wanda Poltawska: Diario di un´amicizia. La famiglia Poltawski e Karol Wojtyla. San Paolo, 2010. 640 s. 24 Eur 

Imrich Gazda
Foto: kumran.sk, wikipedia.org

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo