Drahá Emília,

máme za sebou veľmi aktívne týždne, keď sme navštevovali hroby svojich blízkych, zvládli sme v škole prvé veľké písomky, vo farnosti sme boli na peknej akadémii.

Ale jedna otázka zostala visieť vo vzduchu. A to otázka o svätých a svätosti. Sama si povedala, že svätý, to je len taký nejaký pojem, ktorý je odtrhnutý od reality. Že sa nás to ani netýka. Je pekné osláviť Sviatok všetkých svätých. Ale potom nastáva množstvo obyčajných dní, ktoré so svätosťou akoby nesúviseli. Tak poďme pekne po poriadku.

Prví kresťania sa nevolali kresťanmi, ale svätými. Svätý je teda človek, ktorý je bez ťažkého hriechu. Určite vieš veľmi dobre, že učenie o Bohu, ktoré sa nazýva dogmatika, hovorí, že Boh je svätý. No a my sme boli stvorení na jeho obraz. Neznamená to, že sme všetci rovnakí. Znamená to, že sa približujeme k podobe a k úmyslu, s akým nás Boh stvoril.

Ani neviem, ako Ti to lepšie opísať. No… je to ako so zrkadlom. Vidíš sa v ňom celá. Ale keď zrkadlo rozbiješ, tak sa aj v každom jednom malinkom kúsku vidíš celá. Z Teba to neubralo, nezmenšilo Ťa to, nestala si sa menej človekom. Len Tvoj odraz sa roztrieštil na mnoho maličkých kúskov.

Tak sme aj my stvorení na ten obraz Boží. V každom z nás sa zrkadlí celý Boh, ale len v čiastočke. A to je tá svätosť. Tá veľkosť črepinky, ktorú nosíme v duši. Ale od nás závisí, či v nej budeme zrkadliť Boha alebo nie.

Svätí neboli ideálni. Boli to len ľudia ako si Ty či ja. Nič na nich nebolo zvláštne. Aj oni museli ráno vstať, chodiť do školy, robiť úlohy. Aj ich bolelo rozhodovanie nad tým, čo je správne a čo správne nie je. A aj oni robili chyby. Ale svätý nie je ten, kto neurobí chybu. Svätý je ten, kto urobí chybu, ale poučí sa z nej a napraví ju.

V každom z nás sa zrkadlí celý Boh, ale len v čiastočke. A to je tá svätosť. Zdieľať

Sviatok všetkých svätých patrí medzi najstaršie sviatky cirkevného roka. Dokonca sa slávil skôr ako Vianoce. Neskôr sa tento sviatok slávil 13. mája. Až omnoho neskôr bol presunutý na 1. novembra. Dnes sa nám skôr spája s ďalším dňom, a to s Pamiatkou zosnulých a dušičkovou oktávou. Je to jediný tzv. prikázaný sviatok, ktorý je zasvätený všetkým svätcom.

Potom je ešte sviatok Petra a Pavla, ostatné prikázané sviatky sa viažu na život Pána Ježiša a Panny Márie. Je to teda výnimočný sviatok. Neslávime v ňom len svätých, ktorých poznáme z obrazov, ale aj všetkých svätcov, ktorých mená ani nepoznáme, ale s určitosťou sú v nebi.

Možno je takto v nebi aj Tvoja babička. Jej meno nik nepozná, ale je svätou, pretože je v nebi. A takto je to s mnohými a mnohými neznámymi svätcami. Ich mená nevieme, ale tešíme sa, že sú v nebi.

No a určite vieme, že svätí sa v nebi nenudia. Väčšina svätcov, ktorých mená poznáme, povedala, že keď sa dostanú do neba, budú pomáhať tým, ktorí sú na zemi. Z obľúbených svätých to povedala aj taká svätá Terézia od Dieťaťa Ježiš a od Najsvätejšej Tváre, čiže Terézia z Lisieux alebo svätá Terezka. Tá povedala: „Svoj čas v nebi chcem stráviť tak, že budem konať dobro na zemi.“ Praktická svätá. Stále chce pomáhať a robiť dobro.

Drahá Emília, prajem Ti veľa odvahy, aby si konala dobro a tak sa stávala svätou, veľkou svätou. Lebo len svätosť zmení tento svet.

S láskou na Teba v modlitbách myslí a sprevádza Ťa

Tvoja krstná mama