Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
28. november 2023

Zakončenie homílie

Slovo „amen“ nemusí byť vždy vhodné, po kázni má svoje miesto aj ticho

Prečo katolícki kňazi na konci homílie hovoria „amen“? Ako na to odpovedať? Samotné ticho po homílii nemá byť oddychom po kázni.

Slovo „amen“ nemusí byť vždy vhodné, po kázni má svoje miesto aj ticho

Ilustračná fotografia: Člověk a víra/Jana Chadimová

Pán Boh zaplať, Pán Boh zaplať za slovo Božie, Pán Boh daj nebeský, Pán Boh uslyš alebo Pán Boh vyslyš. To sú len niektoré odpovede veriacich v katolíckych kostoloch na kňazovo „amen“ na konci homílie.

Prečo kňazi zvyknú kázeň zakončiť práve slovom „amen“ a prečo sa odpovede veriacich líšia?

„Amen“ na konci homílie predstavuje väčšinou pre veriacich znak, že kňaz svoj príhovor skončil. Niektorí kňazi však homíliu zvyknú zakončiť aj modlitbou, kresťanským pozdravom či tichom. Všetky spôsoby ukončenia kázne sú v poriadku, kňaz by však mal vnímať aj okolnosti.

„Keď to tak sledujem, stále dominuje zakončenie s amen,“ hovorí pre Svet kresťanstva Marian Šuráb z Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulty UK. Podľa neho by však „amen“ na konci homílie nemalo symbolizovať len to, že kňaz skončil.

„Amen“ má okrem pastoračného aj teologický význam. „Dá sa povedať, že slovom amen chceme vyjadriť, že to tak je, naozaj je pravda, čo som ako kňaz v homílii povedal,“ hovorí kňaz Šuráb.

Kňazovo „amen“ býva spojené s odpoveďou ľudí „Pán Boh zaplať (za slovo Božie)“. Podľa teológa je to potvrdenie túžby, želania či súhlasu, že ako veriaci chceme, aby sa tak stalo, ako to bolo povedané.

„Keď čítame homílie cirkevných otcov, zisťujeme, že mnohí z nich končili svoj príhovor doxológiou a slovom ‚amen‘.“ Zdieľať

Profesor Šuráb dodáva, že ak má byť „amen“ súhlasom s tým, čo veriaci počuli počas kázne, tak homília má byť zakončená pozitívnym spôsobom.

„Ak je vyjadrený nejaký súhlas, že áno, je to tak, ako to povedal kňaz, potom by mala homília podávať takú matériu, že prirodzene poviem: áno, tak to je, amen alebo Pán Boh zaplať, súhlasím s tým.“

Vedúci katedry praktickej teológie na bohosloveckej fakulte s humorom dodáva, že niekedy „amen“ môže byť radostným vydýchnutím poslucháčov, že kazateľ skončil, alebo aj radostným výdychom kazateľa, že to má za sebou.

„Niekedy, keď sme na športovom podujatí a kričíme ,teraz to príde‘ v očakávaní gólu, takto občas aj veriaci čakajú, kedy kňaz povie ,amen‘,“ vraví.

Ticho po kázni má význam, nemá však byť prázdne

Niektorí kňazi na konci homílie nechávajú chvíľu ticha, iní po homílii hneď v omši pokračujú vyznaním viery alebo modlitbou veriacich, teda prosbami. Ticho po kázaní necháva aj pápež František.

Podľa Šurába je niekedy po homílii ticho vhodné, inokedy ticho môže vyrušiť a pôsobí, akoby kázeň nasilu pretrhlo. Takisto samotné ticho po homílii nemá byť len pre ticho samotné.

„Duch Svätý pôsobí v hovorenom slove a teraz mu dávame priestor, aby pôsobil v tichu. Ešte je tu chvíľka, aby som subjektívne spracoval homíliu. Nech sa mi v tichosti prihovorí Duch Svätý,“ ozrejmuje.

Ak je homília vyvážená, má časové atribúty, podľa kňaza „amen“ nepôsobí rušivo a ľudia môžu ešte prežiť chvíľu v tichu. Podľa Šurába, ktorý vyučuje seminaristov, ako kázať, neexistuje univerzálny návod, kedy má kňaz povedať „amen“ a kedy má alebo nemá nechať ticho.

Ilustračná fotografia: TASR/AP/Mindaugas Kulbis

Inzercia

Šuráb upozorňuje, že sú situácie, keď sa „amen“ na zakončenie homílie nehodí a nepatrí tam. Je to napríklad vtedy, keď kňaz káže negatívne, prípadne, čo by sa nemalo stávať, veriacim povie niečo ostré nevhodným spôsobom. Boli prípady, keď duchovný na homílii adresoval poslucháčom expresívne slová, ktoré mohli poslucháčov uraziť, a celá homília vyznela negatívne.

„Potom kňaz povie ,amen‘ a chce, aby Boží ľud potvrdil jeho slová zvolaním ,Pán Boh zaplať‘,“ poukazuje Šuráb.

Pedagóg homiletiky sa prihovára za „amen“ na konci homílie, hoci v niektorých situáciách považuje za vhodnejšie, ak homília hneď prejde do ticha.

Ticho môže byť inštrumentálne, môže mať silu a otázka je, či sa za niekoľko sekúnd dokáže človek napojiť na Ducha, či bude mať vnútorný zážitok z ticha alebo to bude len odpočinutie si po homílii.

Podľa Šurába sú aj prípady, keď ticho môže nahradiť homíliu. „Keď som kedysi pochovával mladého človeka, povedal som ľuďom, že lepšie by bolo päť minút ticha a nechať v tom tichu hovoriť udalosť, ktorá sa stala, než krkolomne interpretovať, čo sa stalo, že to Pán Boh chcel a podobne. V danej chvíli zvlášť blízki to nie sú schopní vždy prijať,“ opísal svoju skúsenosť.

Amen používali už cirkevní otcovia

Dôležité je aj formovať ľudí, aby rozumeli, prečo kňaz povie „amen“. Homiletické direktórium uvádza aj ďalší pohľad na toto slovo.

„Keď čítame homílie cirkevných otcov, zisťujeme, že mnohí z nich končili svoj príhovor doxológiou a slovom ‚amen‘: teda pochopili, že cieľom homílie nie je len posvätiť ľud, ale aj oslavovať Boha.

Homília je hymnom vďaky za Božiu veľkodušnosť (magnalia Dei): nielenže ohlasuje tým, ktorí sa zišli, že Božie slovo sa pri jeho počúvaní tiež uskutočňuje, ale aj chváli Boha za toto uskutočnenie,“ vysvetľuje kňaz.

Niektorí kňazi homíliu zakončia krátkou modlitbou, väčšinou vlastnými slovami. Iní zasa pozdravom Pochválený buď Ježiš Kristus!

Rôzne formuly používajú na konci homílie aj veriaci. Väčšinou po kňazovom „amen“ odpovedia známym „Pán Boh zaplať za Slovo Božie“ alebo skrátene „Pán Boh zaplať“, čo môže byť aj istou formou poďakovania za slová kňazov.

Niektorí kňazi práve preto nehovoria „amen“, lebo nechcú, aby im ľudia ďakovali za ich slová. Majú pocit, že si takto „vynútia“ poďakovanie.

V menších dedinských farnostiach ľudia ešte zvyknú kňazovi odpovedať zborovo, v mestských farnostiach sa to však už vytráca a ľudia si formulku po kázni len zamrmlú pod nos alebo kňazi odpoveď ani nedostane.

„Napríklad keď mám svätú omšu v Nitre, nepočujem žiadne zborové vyjadrenie ,Pán Boh zaplať‘. To sa vytráca,“ konštatuje pedagóg z nitrianskeho seminára.

„Pán Boh zaplať je primárne poďakovanie Pánu Boh za všetko, čo robí,“ dodáva Šuráb. Podľa neho kňaz nemá riešiť, ak niekde ľudia nepovedia nič. Formulka, ktorou veriaci odpovedajú na kňazovo „amen“, nie je nejako striktne určená. Ide skôr o lokálny zvyk alebo záležitosť.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.