Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
29. november 2023, 06:38

Súčasťou panorámy Paríža je opäť aj silueta sanktusníka Chrámu Matky Božej

Súčasťou panorámy Paríža je opäť aj silueta sanktusníka Chrámu Matky Božej

Foto: X/Néo Actu

Katedrála bude pre verejnosť znovuotvorená ôsmeho decembra 2024, teda až po letných olympijských hrách v Paríži.

Nad parížskou katedrálou Notre-Dame sa začína zreteľne črtať jej staronová dominanta – replika ikonickej štíhlej veže sanktusník. Pôvodný sa zrútil pri požiari, ktorý Chrám Matky Božej zachvátil 15. apríla 2019. Nový je identický so svojím predchodcom zhotoveným v 19. storočí podľa návrhu architekta Eugèna Viollet-Le-Duca.

Vládny úrad dohliadajúci na renováciu katedrály sa odmietol vyjadriť k postupu stavebných prác, no podľa medializovaných správ bude masívna dubová konštrukcia, ktorá tvorí kostru veže a dosahuje výšku 96 metrov, dokončená v decembri. Lešenie okolo sanktusníka však ešte zostane na mieste, aby naň bolo možné začiatkom budúceho roka možné nainštalovať krytinu a ozdobné prvky.

Chrámová loď a chór katedrály, ktoré boli pri požiari tiež zničené, majú byť dokončené v roku 2024. Potom sa môže začať so stavbou strechy.

Záverečné fázy renovácie zahŕňajú aj vyčistenie interiéru – ide o plochy s rozlohou približne 42-tisíc štvorcových metrov. V poslednom štvrťroku roku 2024 bude v katedrále nainštalovaný nový mobiliár do liturgických priestorov aj 1500 dizajnových stoličiek z dubového masívu.

Katedrála bude pre verejnosť znovuotvorená ôsmeho decembra 2024, teda až po letných olympijských hrách v Paríži. Tento termín potvrdil koncom augusta i francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Chrám Matky Božej v Paríži je majstrovským dielom gotického umenia obdivovaným na celom svete. Pred požiarom doň ročne zavítalo v priemere 12 miliónov návštevníkov, v priebehu roka sa tam konávalo okolo 2500 bohoslužieb a asi 150 koncertov.

Inzercia

Dnes treba vedieť

pred 9 hodinami

„Ukrajinci si uvedomujú, že prímerie by znamenalo prehru, lebo Rusi by sa ešte viac zakopali, doplnili stavy a o dva-tri roky by boli v Ľvove,“ povedal v rozhovore pre Svet kresťanstva nový prešovský gréckokatolícky arcibiskup Jonáš Maxim. „Vedia, že musia robiť všetko možné aj nemožné, aby to nedopustili, a k tomu by im mala pomôcť Európa aj svet, pretože ide o medzinárodné právo. Ak sa spochybnia hranice, naštrbí sa celá koncepcia povojnovej Európy a demokracie ako takej.“

23. február 2024, 16:54

Nemeckí biskupi sa zasadzujú za pokračovanie nemeckej synodálnej cesty v úzkej spolupráci s Rímom a celosvetovou synodou, vyhlásil to predseda nemeckých biskupov Georg Bätzing po skončení plenárneho zasadania v Augsburgu. Uviedol, že hlavným cieľom je nájsť spoločnú cestu, než sa začne riešiť konkrétny obsah. Bätzingovo vyhlásenie odráža záväzok nemeckých biskupov voči vatikánskym smerniciam a ich ochotu sa zaoberať obavami, ktoré voči nemeckej synodálne ceste vyjadrila Svätá stolica. (cirkev.cz/zenit)

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.