Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Duchovný život Svet kresťanstva
02. december 2023

Slovo kňaza

Na aké bdenie nás vyzýva Pán?

Žiadne civenie do tmy. Bdieť je uvedomovať si, kto som a aj to, aké sú moje slabé, ale predovšetkým tiež silné stránky.

Na aké bdenie nás vyzýva Pán?

Ilustračná fotografia: cathopic.com

Ak mám byť úprimný, bdenie sa mi až tak nepozdáva. Jedna vec je byť hore aj neskoro v noci a rozprávať sa o niečom zaujímavom, pozerať si alebo čítať čosi pútavé (to áno, to by mi šlo priveľmi dobre), ale druhá vec je, keď sa nedajú zatvoriť oči, a keď sa aj zatvoria, výsledný efekt zostáva rovnaký: spánok nikde a v hlave sa krútia myšlienky.

Druhú noc som nemohol zaspať pre to, čo sa dialo a čomu som vôbec nerozumel. Akýmsi zázrakom napokon predsa len pomohlo a ešte aj dosť promptne, keď som si povedal: „Ak budem hľadieť do prázdna a nad všetkým z každej strany uvažovať, budem akurát tak na ďalší deň ešte viac unavený. Teraz v tejto nočnej hodine to tu nevyriešim a tým, že sa budem len trápiť, nikomu nepomôžem.“

A ako som to kedysi počul v jednom múdrom rozhovore, snažil som sa trochu si pomôcť a predstaviť si celú situáciu ako nejaký balíček, ktorý odkladám do pomyselného trezoru: teraz ho tam odložím, lebo je lepšie oddýchnuť si, vrátim sa k nemu potom, keď na to bude vhodnejší čas, a nejako to s Božou pomocou vyriešim. Musel som sám pred sebou uznať, že vhodnejším časom bude akákoľvek denná hodina.  

Viem, okrem nízkoproduktívneho civenia do tmy má bdenie rôzne podoby a vedeli by o ňom veľa rozprávať rodičia, ľudia na zmenách v práci. No nech sú príčiny bdenia akékoľvek a akokoľvek vznešené, zostáva pravdou, že zaspať, beztrestne stratiť vedomie, je vytúženým spôsobom, ako si prestať na chvíľu uvedomovať seba a oddýchnuť si od všetkého náročného a vyčerpávajúceho, čo na nás v bdelom stave dolieha.

Možno by sme sa na výzvu „Bdejte!“ z evanjeliového úryvku mohli pozrieť tentoraz nejako podobne: ak opakom bdenia je ponoriť sa do oslobodzujúceho spánku a prestať si uvedomovať seba, potom bdieť je zotrvávať pri vedomí a vnímať všetko okolo seba a hlavne seba.

Preniesť takýto pohľad do duchovnej roviny by potom znamenalo, že bdieť je nestrácať vedomie, uvedomovať si, kto som a aj to, aké sú moje slabé, ale predovšetkým tiež silné stránky. Celkom v duchu toho drobného detailu, ktorý nám v krátkom úryvku plnom „Bdejte!“ môže uniknúť: Ježiš hovorí, že služobníci z minipodobenstva dostali od pána moc a že každému z nich určil prácu.

Inzercia

„Užitočnejšie ako hľadanie odpovedí na veci, ktoré vedieť nemôžeme a nemusíme, je však možno zostávať bdelý a vnímať veci, ktoré vieme.“ Zdieľať

Je veľa vecí, ktoré nevieme a nepoznáme: mnohé z nich zostanú pre nás neznámymi naďalej, ako o tom hovorí Pán v úryvku. A my si práve týmito veľkými otáznikmi často zamestnávame myseľ. Užitočnejšie ako hľadanie odpovedí na veci, ktoré vedieť nemôžeme a nemusíme, je však možno zostávať bdelý a vnímať veci, ktoré vieme a na ktoré sme azda trošku pozabudli.

A pritom práve tie sú dôležité. Aj mne Pán čosi odovzdal a dal mi prácu, kým nepríde. Bdieť teda môže znamenať nestrácať z vedomia, že vo svojich rukách mám nejakú moc: s najväčšou pravdepodobnosťou nie neobmedzenú – Bohu vďaka! – a možno ani nie takú s neuveriteľným vplyvom na beh svetových dejín, ale predsa len je v mojich dlaniach niečo, čo mi Pán s veľkou dôverou zveril.

Niečo originálne, čo síce neurčuje, kto som, ale cez čo budem môcť darovať kus seba, toho, kým som, a cez čo budem môcť viac spoznávať, kto som. Každý z nás dostal inú úlohu, lebo každý z nás je iný.

Preto sa nemusíme a ani nemôžeme navzájom porovnávať a preto platí, že úspech iného nie je nikdy mojím zlyhaním. Ja mám svoju úlohu, niečo také na mieru, čo nechá vyniknúť dar, ktorým som a ktorým môžem byť. Uvedomujem si to? Uvedomujem si seba? Poznám sa? Tak čo? Môžem vymenovať aspoň tri svoje dobré stránky, vlastnosti, dary, ktoré mi Pán zveril?

Ak mi na viečka sadá sen a začínam strácať vedomie, trošku sa rozhýbem a rozhliadnem, čo to mám vlastne v rukách: koľko pekného mi Pán dal, kým nepríde.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.