Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Tlačové správy
07. február 2024

Filmová recenzia: Srdce človeka: „nádej v Božej milosti“

Srdce Človeka je dokumentárny film z roku 2017. Na režisérske kreslo zasadol Eric Esau, ktorý nás zavedie až k vnútornému boju človeka. Dokument o bolesti a zranení, ktorý však onou bolesťou nekončí, ale pretvára sa v nádej z Božej prítomnosti a pomoci.

Filmová recenzia: Srdce človeka: „nádej v Božej milosti“

Dokumentárny film nie je úplne vystihujúce označenie, pretože autor do veľkej miery necháva priestor imaginácii, symbolom a spoločne s emotívnou hudbou sprevádza autentické výpovede ľudí. Takže celý príbeh je aj napriek svojmu dokumentárnemu základu niečím sugestívnym. Na začiatku celého dokumentu sme do témy vtiahnutí úryvkom zo Žalmu 139:

Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou?
Ak vystúpim na nebesia, ty si tam, ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.
I keby som si pripel krídla zorničky a ocitol sa na najvzdialenejšom mori, ešte aj tam ma tvoja ruka povedie a podchytí ma tvoja pravica.
Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje a namiesto svetla ma zahalí noc,“ pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň.
Tebe je tma ako svetlo.

Už tento úryvok nás pripravuje na obsah, ktorý bude nasledovať. Tento žalm opisuje vnútornú a osobnú modlitbu človeka k Bohu. Je to do istej miery monológ človeka, ktorý sa snaží pochopiť Boha a jeho konanie, lásku a jeho bytie, a je to celé prepojené v akom si kontraste s ľudskou nedôverou, maličkosťou a strachom, ale aj úžasom nad Božím stvorením.

Po tomto úvode sa dostávame k výpovediam jednotlivých ľudí, ktorí zastupujú rôzne spoločenské postavenia. Výpovede sú sprevádzané ilustračnými zábermi, ktoré dokresľujú ľudský boj. Pomocou vizuálnych, zvukových efektov a hudobných motívov prežívame príbeh z Jánovho Evanjelia - Podobenstvo o márnotratnom synovi. Tento príbeh je tu poňatý viac symbolicky a tieto emotívne zábery podčiarkujú príbehy ľudí.

Celý dokument sa zameriava predovšetkým na tému sexuality. Nehovoríme o zdravej sexualite, ale o rôznych zraneniach, bolestiach, zneužití a negatívnych skúsenostiach.
Ako známy príbeh márnotratného syna pokračuje, tak aj výpovede gradujú a dostávame sa až do miest úplného dna, kedy si je človek vedomý svojich chýb a rozhodnutí, ale často s tým sám nedokáže nič urobiť, obviňuje ľudí okolo seba, obviňuje Boha, ale vo svojej podstate je nahnevaný sám na seba, na svoju slabosť, na to, že zlyhal, a to mnohokrát opakovane.

Objavujeme a prežívame s hlavnými aktérmi fázy viny, bolesti a hanby.

Túto časť divák prežíva spolu so svedectvom ľudí, aj keď sa môžeme tváriť, že sa nás také životné situácie netýkajú, že by sme sa určite zachovali inak, tak každý z nás má nejakú svoju 13. komnatu, kde uchovávame svoje zranenia a pády.
Naša vina nám hovorí, ako sme na smiech, ako sme nedokonalí, ako sme zase zradili svoje vlastné presvedčenie. Naša vina nás vedie k tomu, že Boh ma predsa nemôže milovať, pretože som sklamal aj Jeho. Naša vina vinou nekončí, naopak prichádza ešte s mocnejšou zbraňou, a to so zúfalstvom a hnevom.

Inzercia

Tento dokument rovnako ako Podobenstvo o márnotratnom synovi nekončí ľudskou bezmocnosťou. Odovzdáva nám dôležité posolstvo – dôležité je naše rozhodnutie … každý máme možnosť voľby.
Avšak Boh na nás nečaká až sa dostaneme z týchto problémov. On poslal svojho Syna, pretože chce s nami zdieľať naše problémy, starosti, pády – neschováva sa a nečaká až budeme svätí, ale žije s nami tu a teraz. Ide za nami do najväčšieho „bahna“.
Prvým krokom je odpustenie sebe samému – akonáhle urobíme tento prvý a najťažší krok, potom sa môžeme z týchto pút dostať.
Aj keď sa jedná o dokumentárny film, tak celý príbeh je veľmi dynamický, uchvacujúci, plný symbolov a posolstiev.

Srdce človeka je vo svojej podstate optimistickým pohľadom na svet, ktorý má byť naplnený našou láskavosťou, pravdivosťou a odpustením. Boh prišiel, aby nás oslobodil, aby sme mohli žiť naplno. Nič nie je tak mŕtve, aby v tom Boh niečo nenechal vyrásť.
Hlavným motívom celého ilustratívneho príbehu sú husle, ktoré symbolizujú Božiu prítomnosť. Hlas huslí (hlas Boží) nás obklopuje, ale my sa často snažíme lákadlami sveta túto melódiu alebo hlas prehlušiť a často sa vzdialime tak, že k nám tóny takmer nedoľahnú. 
Za úspech tohto filmu môže veľkou mierou Tony Anderson, ktorý sa postaral o hudobný podklad. Atmosféru nielen podporuje hudobnými motívmi, ale dokonca ju aj sám vytvára a prehlbuje. Striedajú sa tu emotívne dramatické, silné a agresívne motívy a razom ich striedajú jemné, upokojujúce harmónie, ktoré samy o sobe popisujú krásu/škaredosť, beznádej/nádej, boj, surovosť sveta, odpustenie a pocit bezpečia.

Aj napriek tomu, že ide o dokumentárny film, divák bol vtiahnutý do celého príbehu, ktorý mal svoj spád a logiku. Film o pádoch a víťazstvách, o bolesti a odpustení, o strate a nádeji. To všetko tento umelecký film ponúka.

Film Srdce človeka môžete zhliadnuť na kresťanskej streamovacej platforme Filmana.

Bc. Marek Poštulka, Filmana

Foto: Filmana

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.