Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
10. február 2024

Ježiš z Montrealu v SND

Čakajte dobrú zábavu a trochu instantného posolstva

Bratislava je oblepená bilbordmi, na ktorých SND pozýva na činoherné predstavenie Ježiš z Montrealu. Môže to byť trhák.

 

Čakajte dobrú zábavu a trochu instantného posolstva

Martin Šalacha v úlohe Daniela a ten v úlohe Ježiša. Foto: Robert Tappert

Niekto čaká veľkú avantgardu, provokatívnosť, napríklad ak pozná aj film, podľa ktorého predstavenie vzniklo. Niekto možno očakáva priam evanjelizátorské predstavenie.

Krátko po premiére sa predstavenie hralo v doobedňajších hodinách. Hľadisko je plné. Prevažujú starší ľudia, dôchodcovia, niektorí sú v divadle prvý či druhý raz.

A potom je tu aj veľká skupina študentov umeleckých škôl, ktorí obsadzujú nepredané miesta.

Keď sa hra skončí, najprv nadšene vyskočia tí mladí a dlho tlieskajú, potom sa pomaly postavia aj tí starší a tiež tlieskajú.

Takže každý je spokojný.

Zľava: Gregor Hološka, Zuzana Porubjaková, Jakub Rybárik, Martin Šalacha, Anežka Petrová. Foto: Robert Tappert

Niekomu sa páči, že je tam evanjeliový príbeh a že sa deklamuje veľa viet z Biblie, nie je to ani vulgárne, a dokonca sa tu odhaľuje veľa zo skazenosti dnešného sveta. Aj príbeh je pekný, veľmi dojímavý aj poučný.

Iný sa teší z toho, že vidíme civilného Ježiša, ktorý nemá nič spoločné s cirkvou, je to vlastne neveriaci človek, ktorého oslovil Ježišov príbeh.

Cirkev sa však postaví proti nemu, ale my diváci rýchlo máme pochopiť, že práve tento herec je autentický novodobý spasiteľ, hoci nie je syn Boží. Ale stavia sa proti konzumu, proti dekadentnej kultúrnej elite, proti nabubrenému a cynickému reklamnému priemyslu, zastáva sa ponižovaných žien, odmieta pretvárku a nedá sa korumpovať.

A demaskuje pokryteckú cirkev reprezentovanú v príbehu jedným hriešnym kňazom. Aj ten má pochybnosti, vidí, že Katolícka cirkev upadá a je vhodná akurát pre chudobných a biednych, ktorí nemajú na drahý spirituálny výlet do Indie či na psychoterapeuta.

Predstavenie bude mať isto úspech, bude sa na to chodiť.

Ono je to aj dobrá zábava, nič veľmi ťažké, ubíjajúce, komplikované. Je tam aj dobrá hudba, choreografia, pekné kostýmy, vlastne to pripomína svižný muzikál.

Má to spád, šmrnc, humor a aj instantné posolstvo, s ktorým človek môže ísť domov o niečo lepší.

Ondrej Kovaľ, Martin Šalacha, Jana Oľhová. Foto: Robert Tappert

Dramaturg Daniel Majling však tušil, že niektorých to predstavenie nenadchne. „Uviesť dnes inscenáciu o pašiách je možno trochu riskantné – pre jedných bude málo ortodoxná, pre druhých príliš. Na Slovensku máme radi kultúrne vojny.“

Výhrady proti predstaveniu má redaktor Denníka N aj redaktorka Postoja.

Hoci každý celkom iného druhu.

Nie je to teda predstavenie, pri ktorom by sme okamžite zabudli na všetky kultúrne vojny, lebo veľké umenie je predsa nad tým všetkým a dokáže všetky tieto politicko-kultúrne zápasy presiahnuť.

Recenzent Denníka N nie je spokojný s tým, že SND siahlo po námete z roku 1989, vtedy totiž vznikol rovnomenný kanadsko-francúzsky film. Táto látka už podľa redaktora Denníka N Patrika Garaja zostarla a pôsobí dnes obstarožne či neaktuálne. Toto píše:

„V posledných desaťročiach sa však na pôde cirkvi riešili sexuálne delikty úplne iného charakteru a závažnosti. A inštitúcia musela vstúpiť do veľkého sebaspytovania. Počet ľudí hľadajúcich duchovno sa zároveň nijako neznížil, skôr naopak. Nájsť vnútorný balans sa dnes majorita spoločnosti snaží po pracovnom čase. Spiritualita zažíva boom. Ale ten súkromný.

No hlavne: z náboženstva a ultrakonzervativizmu sa dnes stalo politikum. Také, ktoré (demokraticky zvolené) sedí v parlamentoch a snaží sa meniť zákony a ústavy, čím ovplyvňuje životy všetkých. V kultúrnych vojnách, ktoré z toho pramenia, necítiť žiadnu Ježišovu láskavosť a pripravenosť ‚milovať nepriateľa‘.“

Kolegovia z Denníka N teda mali očakávanie, že tá hra bude aktuálnejšia, bude riešiť napríklad sexuálne delikty kňazov a v predstavení sa bude kritizovať ultrakonzervativizmus, ktorý zasahuje do politiky.

Záver recenzie v Denníku N je jednoznačný:

V kultúrnych vojnách už Ježiš „nehrá žiadnu úlohu, vytratil sa, je irelevantný. Je úplne jedno, v akej podobe by sme si ho dnes predstavili. Nikoho nezaujíma. Bohužiaľ, je ‚out‘“.

To je tvrdý záver, ale nie iba o predstavení v SND.

Zbor: Jakub Jablonský, Nora Ibsenová, Ján Morávek, Lenka Libjaková, Ján Gallovič. Foto: Robert Tappert

Inzercia

Redaktorka Postoja nemala potrebu, aby toto predstavenie bolo na tepe doby, aby kritizovalo cirkev, spoločnosť, politiku, aby to bolo prudko súčasné.

Ale niektoré témy či scény sú v tej hre naozaj dobré a vtipné, napríklad keď sa pranieruje povrchnosť kultúrnej scény; divadelní kritici či novinári sú tu len smiešne figúrky, umelci odovzdane prijímajú, že sa dajako živiť treba, hoci aj dabovaním porna. Alebo vidíme cynický svet reklamy, smejeme sa, keď vidíme, ako vznikajú reklamné klipy, ale je to aj desivé.

O čom ten príbeh vlastne je?

Kňaz jednej montrealskej farnosti objedná od herca a režiséra Daniela novú verziu pašií. Lebo tá stará sa hrá už roky, chcelo by to trochu zmodernizovať.

Herec a režisér Daniel je zákazkou z farnosti aj prekvapený, o náboženstve, kresťanstve nevie vôbec nič, ale ponuka ho zaujme. Za dva-tri týždne si Nový zákon naštuduje a utvorí si aj vlastnú predstavu, ako asi sa Ježišov príbeh udial a ako by mal byť interpretovaný dnes. Aby ľudí oslovil.

Vie, že na to predstavenie nenahovorí úspešných hercov, musí hľadať takých živoriacich na okraji, ktorí žijú aj z obskúrnych kšeftov. Aj ich nájde.

To je pekná časť príbehu. Ako tí herci – s jednou výnimkou – nevedia nič o cirkvi, o Ježišovi, ale vďačne idú do niečoho, čo má zmysel a kde nie sú ako ľudia ponižovaní. Pozdvihuje ich to, čo robia. Stávajú sa lepšími ľuďmi.

A zažijú aj skutočný úspech a možno nájdu aj svoju dôstojnosť.

Nové pašie majú obrovský úspech, kritici predstavenie chvália, diváci sa hrnú, vyzerá to na umeleckú udalosť presahujúcu jeden kostol či jedno mesto.

Aj my vidíme časť toho predstavenia a vyzerá to dobre. Sugestívna hudba, efektné kostýmy, scénické ukrižovanie inšpirované moderným umením, teda Ježiš je nainštalovaný v dvoch veľkých priehľadných plastových fóliách, z ktorých je postupne vysávaný vzduch. Naozaj to je pôsobivé.

Jakub Rybárik, Gregor Hološka, Anežka Petrová, Zuzana Porubjaková, Alexander Bárta. Foto: Robert Tappert

Najprv sa nejaví, že je tu problém, veď pašie môžu mať aj modernú podobu.

Ale predstavitelia cirkvi sú pobúrení, kňaz napokon predstavenie zakáže. Lebo umelec si Ježišov príbeh vysvetlil dosť voľne a niektoré dogmy ignoroval. Napríklad Panna Mária je slobodná matka a otcom jej nemanželského dieťaťa je rímsky vojak.

Ale predstavenie si bránia diváci aj herci, chcú, aby sa aspoň ešte raz odohralo na pôvodnom mieste, teda v kostole.

Vytvára sa nám pred očami celkom nový príbeh – režisér, ktorý zároveň aj hrá Ježiša, zažíva situácie, ktoré veľmi pripomínajú Ježišov príbeh. Farizeji ho kritizujú, šikanujú, zažíva diabolské pokušenia v ponukách bohatého advokáta, zmetie a zničí techniku reklamných biznismenov a niekto si nad ním umyje ruky. Aj finále je také golgotovské.

Len tomu chýba dráma.

Vlastne jedna dráma tu je. Dráma kňaza, ktorý inicioval vznik pašií a musí ich aj zakázať. Ale zároveň je to zraniteľný človek, ktorý nevie dodržať celibát, nevie sa vzdať svojej milej, ale nechce sa vzdať ani svojho kňazského zamestnania. Už nevie, ako by živil rodinu.

Scénické ukrižovanie. Foto: Robert Tappert

Rolu rozorvaného kňaza stvárnil Alexander Bárta. Nevadí, že sme ho napríklad pred pár dňami videli v úlohe rozorvaného policajta vo filme Vojna policajtov. Vie, čo hrá, a jeho rola je vďačná, vymyká sa tým ostatným a ostane v pamäti.

Ostatní sú skôr figúrky, trefné, vtipné či dojímavé.

Paradoxne nezaujímavá je aj hlavná postava režiséra a herca Daniela, veľa o ňom ani nevieme, je v tom aj tajomstvo, podstatné je iba to, čo robí teraz. A ako sa skončí jeho misia.

V závere ho vidíme deklamovať citáty z Biblie, potom príde spektakulárny koniec, čas na slzy, pátos, vidíme ustrnutie ľudí, hrôzu v ich očiach, šok, otvorený hrob, no trošku až také gýčové to je.

Posolstvo je však jasné:

V dobe konzumu, cynického kapitalizmu, duchovnej prázdnoty, bezcitnosti štátu, krízy v cirkvi treba opäť spasiteľa a učeníkov, ktorí predtým mohli byť aj podradnými hercami. Ale neťahajme už do toho všetky tie náboženské dogmy, cirkevné štruktúry či nadpozemské kontexty. Funguje to aj bez nich.

Dá sa na tom predstavení príjemne stráviť čas, o tom niet pochýb.

Je tam aj veľa trefných a dôležitých postrehov o tejto dobe, ale zase žiadnu veľkú hĺbku v tom netreba hľadať. Aj keď sa akože ponúka.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.