Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
09. február 2024

Tucker Carlson s Vladimirom Putinom

Nekonečná mobilizácia na Ukrajine podľa Putina skôr či neskôr vyústi do dohody

Očakávaný rozhovor sa zmenil na siahodlhú prednášku o Putinovom vnímaní dejín.

Nekonečná mobilizácia na Ukrajine podľa Putina skôr či neskôr vyústi do dohody

Ruský prezident Vladimir Putin a americký komentátor a bývalý moderátor televízie Fox News Tucker Carlson počas rozhovoru v Moskve. Foto: TASR/AP

Bývalý komentátor televízie Fox News Tucker Carlson v noci zverejnil svoj dvojhodinový rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ruský prezident v ňom hovorí po rusky a jeho odpovede sú predabované do angličtiny.

Prezident poskytnutý priestor využil na obhajobu historického ruského nároku na ukrajinské územie, uviedol, že Rusko nemá záujem rozšíriť vojnu na poľské alebo lotyšské územie a že vojenská porážka Ruska je vylúčená.

Putin sa po uistení, že ide o „serióznu konverzáciu“, nie „talk show“, po úvodnej Carlsonovej otázke, či sa Rusko v roku 2022 cítilo ohrozené zo strany Západu, pustil do polhodinového monológu o histórii, v ktorom divákov previedol od Olegovej vlády cez boje o moc v 14. storočí až po kritiku Leninovej zahraničnej politiky.

V rozsiahlej prehliadke Putinovej predstavy o histórii sa diváci dozvedeli napríklad to, že nemecké ultimátum Poľsku pred druhou svetovou vojnou bolo poľskou kolaboráciou s nacistami a že Ukrajina vznikla až vďaka Sovietskemu zväzu.

Carlson sa ho spýtal, či na územie Ukrajiny nemá nárok aj Maďarsko a či už viedol rozhovor v tejto veci aj s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Putin odpovedal, že sa o tom s Orbánom nerozprával, ale „ukrajinskí Maďari by sa určite radi pripojili k svojej pôvodnej domovine“.

Tento argument Putin okorenil svojou osobnou skúsenosťou z mladosti, keď na západe Ukrajiny videl mužov oblečených v typickom maďarskom odeve.

Carlson v tejto časti rozhovoru pôsobil zaskočene a dezorientovane vo veci toho, v akej historickej epoche sa prezidentovo rozprávanie momentálne nachádza, no napokon sa mu podarilo preniesť tému rozhovoru do 21. storočia.

CIA ako leitmotív Putinovho príbehu

Putin uviedol, že Západ podrazil Rusko, keď došlo k rozšíreniu NATO smerom na východ. Rusko údajne do NATO chcelo vstúpiť tiež, ale z Ameriky prišla odmietavá reakcia. Pomedzi to ruský prezident stihol pochváliť čínsku ekonomiku a Srbsko.

Ďalším leitmotívom rozhovoru sa stala CIA a jej zapojenie do ruského diania. Ruský prezident americké tajné služby obvinil z financovania a vyzbrojovania ruskej opozície a riadenia ukrajinskej opozície počas vlády bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča.

CIA podľa neho začala vojnu na Ukrajine v roku 2014, keď sa údajne pokúsila o prevrat, „ktorý mal otvoriť dvere do NATO a tým ohroziť Rusko“.

„Vojnu v roku 2014 začali USA. V roku 2022 sme my nezačali žiadnu vojnu, len sme chceli ukončiť tú prvú,“ povedal Putin. Carlson sa ho opýtal, či teda už dosiahli svoje ciele, na čo Putin odpovedal, že nie, pretože hlavným cieľom je „denacifikácia“. Neskôr v rozhovore uviedol, že „špeciálna vojenská operácia“ má za cieľ „ukončiť vojnu, ktorú na Ukrajine začali v roku 2014 neonacisti“.

Napriek tomu, že realizáciu rozhovoru pred zverejnením Carlson propagoval tým, že americká verejnosť „nemá predstavu, prečo Putin napadol Ukrajinu a aké sú jeho súčasné ciele“, nie je zrejmé, ako odpovede na tieto otázky vyplývajú z rozhovoru.

Nord Stream ste odpálili vy, obvinil Putin Carlsona

Putin následne obvinil západné krajiny z toho, že „predlžujú“ vojnu na Ukrajine.

Inzercia

Podľa neho existovali snahy o mierové vyjednávanie, ktoré Ukrajina zmietla zo stola, pretože „počúvala inštrukcie západných krajín bojovať až do trpkého konca“. Putin v tejto časti zvlášť venoval pozornosť Borisovi Johnsonovi, ktorý údajne ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského presvedčil o odmietnutí mierového návrhu. (Išlo o rokovanie v čase, keď boli objavené vojnové zločiny v Buči.)

Keď Západ prestane Ukrajine dodávať zbrane, podľa ruského prezidenta sa vojna skončí v priebehu pár dní. Rusko si podľa neho nerobí nároky na Poľsko ani Lotyšsko.

Carlson sa ho potom opýtal, kto stojí za sabotážou plynovodu Nord Stream. Putin mu odpovedal, že to bol on, Carlson, no ten mu odvetil, že má na daný čas alibi. Putin reagoval poznámkou, že CIA alibi nemá a že treba hľadať niekoho, kto mal záujem a schopnosti odpáliť plynovod.

Je z definície nemožné poraziť Rusko, vyhlásil prezident

Carlson po krátkych otázkach na vieru v Boha a umelú inteligenciu zatlačil na Putina v súvislosti s reportérom denníka Wall Street Journal Evanom Gerškovičom, ktorý je už takmer rok zadržiavaný v Rusku, keďže bol obvinený zo špionáže, a hrozí mu 20 rokov väzenia.

Americký komentátor povedal, že Gerškovič nie je špión. Putin reagoval, že ho „prichytili pri čine, keď získaval dôverné informácie“.

Rusko je o jeho prepustení pripravené rokovať, ale americké tajné služby by sa mali zamyslieť nad tým, „ako môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov, ktoré sledujú naše [ruské] tajné služby“, uviedol prezident.

Na konci rozhovoru ruský prezident uviedol, že je „z definície“ nemožné poraziť Rusko na bojisku. „Táto nekonečná mobilizácia na Ukrajine, hystéria, domáce problémy skôr či neskôr vyústia do dohody,“ myslí si.

Rozhovor ukončil historkou, podľa ktorej sa skupinka ukrajinských vojakov odmietla vzdať so slovami, že „Rusi sa nikdy nevzdávajú“, a všetci zahynuli. To podľa neho dokazuje, že medzi Rusmi a Ukrajincami existuje jednota, ktorú sa ukrajinská vláda pokúša rozložiť aj obmedzovaním pravoslávnej cirkvi na Ukrajine.

Kremeľ Carlsona korigoval už pred rozhovorom

Išlo o prvý rozhovor Putina so západným novinárom od ruského napadnutia Ukrajiny. Carlson rozhovor dopredu propagoval so slovami, že sa žiaden západný novinár Putina nepokúšal vyspovedať. Proti tomuto tvrdeniu sa ohradili iné médiá aj samotný Kremeľ.

„Pán Carlson sa mýli, dostávame veľa žiadostí o rozhovor s prezidentom,“ uviedol hovorca Dmitrij Peskov.

Kremeľ uviedol, že súhlasil s rozhovorom s Carlsonom, pretože jeho prístup sa líši od „jednostranného“ informovania o ukrajinskom konflikte v iných západných médiách.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.