Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
10. február 2024

Depešáci

Knižka o depešákoch, metalistoch a živote v socialistickej vlasti

Nemusíte byť skutoční „depešáci“, aby ste po knižke autora Petra Gärtnera siahli. Spokojne môžete byť aj metalisti. Alebo fanúšikovia akéhokoľvek iného hudobného žánru.

Knižka o depešákoch, metalistoch a živote v socialistickej vlasti

Foto: depechemode.sk

Ak ste však narodení v 80. rokoch a skôr, tento román vám zaručene privodí nostalgické spomienky na detstvo alebo mladosť – pravdepodobne nielen krásne či úsmevné, ale aj tie smutné a frustrujúce.

Ak ste narodení neskôr, v tejto knižke sa autenticky dozviete, ako vyzeral život za „socíku“.

Namiesto krúžkov ulica

V roku 1988 mala v Prahe vystúpiť v tom čase ešte mladá, no predsa veľmi populárna hudobná skupina Depeche Mode.

Čitateľ sa nedozvie, ako je možné, že komunisti tejto západnej kapele umožnili vystúpenie v Československu, naopak, je jasné, že aj samotným hlavným hrdinom románu sa to zdá prinajmenšom zvláštne. Ale keďže ide o chlapcov stredoškolákov vyrastajúcich v malom zapadnutom mestečku, ani ich to až tak veľmi nezaujíma. Jediné, o čo sa počas celého deja usilujú, je na ten koncert sa dostať. Za každú cenu.

Na pozadí zháňania peňazí na lístky – pre tínedžerov tej éry veľkých peňazí – autor verne opisuje život strednej vrstvy koncom 80. rokov. Panelákové deti sa od konca vyučovania až do večera potulujú po uliciach, nudu zaháňajú šarvátkami.

Bitky znepriatelených bánd sú na dennom poriadku, ale nikto ich nedramatizuje, sú akoby súčasťou voľnočasového folklóru. To nepriateľstvo má obyčajne veľmi prízemné dôvody, v deji románu sú lokálne rámcované predovšetkým ako nevraživosť metalistov voči depešákom.

Život v nedostatku

Nikto nič nemá, medzi deťmi funguje barter (napr. plagát za kazetu), tie podnikavejšie dokážu vzácny tovar vymeniť aj za haliere či koruny. Je jasné, že všetci trpia nedostatkom, no ruka v ruke s tým si materiálne veci omnoho viac vážia. A to aj drobnosti typu časopis, cudzojazyčný slovník či obyčajnú lupu.

Samozrejme, navzájom si medzi sebou aj závidia. Všetci vedia, čí rodičia sú vysokopostavení členovia v strane, šéfovia podnikov a pod., pretože ich deti sa majú lepšie. Do Tuzexu nechodia len „slintať“ nad tovarom, ktorý si nemôžu dovoliť – ako to robia bežné deti –, ale nakupujú tam oblečenie či elektroniku za vzácne bony.

Z deja je tiež jasné, že celý spoločenský systém stojí na tom, že každý sa snaží každého obabrať. Od maličkostí ako potiahnuť v Tuzexe tlačidlo z „dvojdeku“ až po tisícové podvody s prevozom celých ton (nakradnutého) stavebného materiálu.

A tiež to, že niektoré veci v slobodnom svete bežné sú tu nebezpečné – vedieť po anglicky, ostrihať si vlasy inak než „na debilka“, vlastniť knihy zahraničných autorov, časopis Bravo alebo aj počúvať Depeche Mode.

Ilustrácia z knihy Depešáci, ilustrátor Ďuro Balogh. Foto: petergartner.sk

Rezignácia verzus vzbura

No čím sú nebezpečnejšie, tým sú hrdinskejšie a tým viac stúpajú na cene. Kým dospeláci vychádzajú z deja knihy mnohokrát ako trpiaci neslobodou či chudobou, no zároveň zmierení s osudom, z hlavných postáv tínedžerských učňov srší frustrácia a rebelantstvo. V kontraste so svojimi rodičmi a učiteľmi myslia kriticky a sú pripravení nezmieriť sa s totalitnou realitou len preto, že to niekto zhora nariadil. (Hoci aj ich vlastní rezignovaní rodičia.)

Snahou autora bolo očividne predstaviť život za totality čo najviac širokospektrálne. Cez chlapcov preto čitateľ prenikne aj na socialistický vidiek k starej mame ukrývajúcej v skrinke rakúsko-uhorské peniaze, o ktorých ani nevie, že už neplatia. A tiež k dedovi, kedysi skautovi, ktorý im kvetnato a s radosťou vyrozpráva svoje zážitky z SNP.

Veľmi epicky je opísaná tiež cesta 16-ročného hlavného hrdinu Adama vlakom do Prahy. Už samotný fakt, že cestuje neplnoletý sám, že je vyholený a oblečený depešácky (teda celý v čiernom), je na kriminál. Jeho ukrývanie sa po vozňoch a železničných záchodoch pred osožákmi patrí k najnapínavejším častiam knihy.

Autor týchto pánov opisuje takto: „Osožáci – to bola tá najväčšia čvarga. Ľudia, ktorí by za iných okolností robili bacharov v koncentračnom tábore, tí najväčší degeši s IQ tesne nad hranicou idiocie. Ak niekto robil policajta, (...) musel aspoň vedieť písať, ale osožákov mohol robiť naozaj hocikto. Teda nie hocikto, museli to byť pošukovia s neutíchajúcou túžbou udierať do všetkého živého. A keďže to boli členovia Ozbrojenej stráže osobných železníc, tak režim týchto psychopatov ešte aj legálne vyzbrojil.“

Inzercia

Výrazy „spred Nežnej“

Pokus autora Depešákov o čo najširšie pokrytie socialistickej reality je síce obdivuhodný a má čosi do seba, má však aj druhú stranu.

Spojením mnohých rôznorodých situácií, ktoré by sa za bežných okolností mohli udiať, ale nie jednému človeku a určite nie v takomto krátkom časovom období, vzniká v konečnom dôsledku príliš nerealistická dejová mozaika. Jej vyvrcholením je až uletený záver, pri ktorom autor popustil uzdu fantázii takmer až na úroveň sci-fi. Hoci zároveň treba povedať, že napriek tomu pobaví.

Napokon, podobne ako celá kniha. Jazyk, ktorým je písaná, je hovorový až slangový. Srší z neho dynamika, humor a autentickosť. Pamätníkov potešia slová a slovné spojenia, ktoré sa dnes javia ako z múzea: podpultový tovar, verejná bezpečnosť, úzky profil, kazeťák, céčka...

Autor niektoré z nich vysvetľuje, niektoré však nie, takže mladšie čitateľské ročníky by sa pre lepšie porozumenie mali na ich význam pýtať rodičov.

Chlapci v pouličných bandách sa oslovujú prezývkami a ich slovník sa hemží subštandardnými a expresívnymi slovami od výmyslu sveta... teda vlastne československého sveta 80. rokov. Vtipné kresbičky ilustrátora sú k tomu vhodným doplnením.

O Depeche Mode až tak nejde. Alebo áno?

No a čo sa týka hudby a samotnej skupiny Depeche Mode, ktorá tomuto románu dala názov, dá sa predpokladať, že autor je jej fanúšikom. O túto kapelu však vôbec nejde.

Hrdinovia knihy z učňovky, do ktorej chodia tiež len z prinútenia režimu, oceňujú v podstate hocičo, čo sa aspoň trochu líši od z pohľadu chlapcov trápneho, notoricky známeho opočúvaného československého repertoáru na spôsob Elánu, Mariky Gombitovej, Michala Davida, Heleny Vondráčkovej a pod.

Takže s úctou sa spomínajú aj interpreti ako Tears for Fears, Madonna, Iron Maiden, Eurhytmics, Bronski Beat, Queen alebo Beatles.

Reportáž Českej televízie z roku 2022 o Depeche Mode a ich vystúpení v Prahe na konci 80. rokov

Skrytý odkaz

Popritom si však treba uvedomiť, že kniha Depešáci vznikla aj vďaka dobovému zázraku – skutočnej historickej udalosti, keď skupina Depeche Mode zavítala do Prahy počas ešte stále zúriaceho socializmu v našej krajine. Počúvanie jej hudby bolo zakázané, legálne sa k nej dostať nedalo, šírila sa zvyčajne len tajným nahrávaním na kazety.

Ako je možné, že komunisti povolili zorganizovanie koncertu tejto „dekadentnej imperialistickej hardrockovej“ kapely? A predsa sa táto absurdita skutočne odohrala, a to presne dva týždne pred Sviečkovou manifestáciou.

Možno dodnes nie je dostatočne ocenený vplyv tejto akcie, keď komunisti pootvorili dvierka vstupu západnej kultúry k nám, na ďalšie udalosti, ktoré postupne viedli k pádu režimu. Koncert pritiahol predovšetkým mladých ľudí (dokopy sa predalo 15-tisíc lístkov) a práve študenti boli tí, ktorí sa o rok nato stali hybnou silou spoločenských zmien. Ktovie, koľkých k tomu povzbudilo práve toto vystúpenie Depeche Mode.

I keď to môže vyznievať ako menšia odbočka od tejto knižnej recenzie, v skutočnosti je toto jeden z hlavných odkazov románu Depešáci, ktorý však možno vyčítať iba medzi riadkami alebo až kdesi za nimi. Vďaka tejto skrytej myšlienke ide o významné dielko, ktorému ako jazyková redaktorka musím odpustiť aj dosť početný výskyt gramatických chýb.

Takto sa to na dejepise neučí

Ak sa teda chcete nadýchnuť atmosféry života v Československej socialistickej republike – a to z tej romantickej i neradostnej stránky – a pripomenúť si klepot pretáčania kazety v magneťáku, cinkanie céčok alebo dúhových guliek vo vrecku, snehové kalamity, hudbu z gramofónu či šušťanie strán Burdy, po knižke Depešáci sa napriek jej dejovej preexponovanosti oplatí siahnuť.

A ak si to pripomenúť nemôžete, pretože si to nepamätáte, o to viac vám môže priniesť. Obdobie, v ktorom sa odohráva, je súčasťou našej histórie. Učiteľ v škole na dejepise ju lepšie a zábavnejšie určite nepodá.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.