Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
12. február 2024

Starosta Ján Hrčka o petržalskej električke

Akým právom Vallo neukladá pokuty za omeškanie? Porušuje tým svoje povinnosti

Nemyslím si, že dať pokutu stavebníkovi je možnosť mesta, ale povinnosť, keďže má hospodárne nakladať s finančnými prostriedkami.

Akým právom Vallo neukladá pokuty za omeškanie? Porušuje tým svoje povinnosti
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Nemyslím si, že dať pokutu stavebníkovi je možnosť mesta, ale povinnosť, keďže má hospodárne nakladať s finančnými prostriedkami.

Ján Hrčka je od roku 2018 starosta Petržalky a od roku 2012 poslanec bratislavského mestského zastupiteľstva. Rozprávali sme sa o tom, prečo kritizuje vedenie mesta za meškanie výstavby druhej etapy petržalskej električky a kde podľa neho primátor Matúš Vallo spravil chyby.

Zhovárali sme sa aj o tom, ako sa v Petržalke parkuje po rozšírení systému celomestskej parkovacej politiky a prijatí takzvanej chodníkovej novely, ako i o tom, prečo je stále parkovanie v niektorých častiach Petržalky nezaregulované.

Petržalská električka je v Bratislave témou už desaťročia, no momentálne sa o nej veľa hovorí v kontexte toho, že stavba mešká. Prečo je však vôbec na Slovensku taká téma, že veľká stavba mešká?

To, že stavby meškajú, je spojené so slovenským špecifickým zákonom o verejnom obstarávaní, kde na jednej strane zákon hovorí, že treba byť hospodárny a efektívny, no na druhej strane tento zákon často tlačí do riešení, ktoré sú predražené, komplikované a chránia dodávateľa, nie verejné peniaze.

Keď napríklad ja vysúťažím dodávateľa, ktorý nedodrží zmluvu, nič nezískam, no keď dodávateľ špekulatívne vojde do obstarávania a dokáže nájsť formálne pochybenie, vďaka ktorému vie blokovať stavbu, donúti ma robiť ústupky, aby som dodržal termíny a aby neprepadli verejné zdroje, fondy a podobne.

Je to teda širší problém, ktorý sa týka štátu a mnohých samospráv na Slovensku. Prečo sa však tak spustila kritika voči primátorovi Matúšovi Vallovi kvôli niečomu takému bežnému, ako je meškanie veľkej stavby?

Problém je hlavne kvôli tomu, že je to 3,9 kilometrov dlhý úsek električky, o ktorom sa rozpráva od primátora Milana Ftáčnika, ktorý ešte v roku 2011 dokázal presvedčiť Európsku komisiu, že časť peňazí, ktorá bola určená na strategické dopravné projekty, pôjde na nosný dopravný systém v Petržalke. Rozbehol prvú etapu, čiže Starý most a prvé dve zastávky, čo tiež nestihol dokončiť, ale vtedy to meškanie bolo výrazne menšie.

Všetci vedeli, že po prvej etape bude nasledovať druhá etapa, teda od Jungmannovej po Janíkov dvor. Od roku 2012 všetci vedia, že do roku 2023 má stáť celá električka. Primátor Ftáčnik ten projekt vybavil a je omnoho väčší rozdiel, keď neviete, či nejaký projekt získate, potom ho získate a musíte ho zrealizovať, ako keď sa desať rokov o tom projekte vie, desať rokov sa vie, dokedy musí byť hotový, a napriek tomu termín dokončenia nestihnete.

Vallo je primátor necelých šesť rokov, tak asi nemôžeme povedať, že celých desať rokov mal na to čas.

Určite celých desať rokov nepadá na jeho hlavu, to by nebolo fér takto povedať. Druhá vec, ktorá však s týmto súvisí, je, že z Petržalky sa stalo stavenisko, zrejme najväčšie na Slovensku. Sme najväčšie sídlisko a de facto tretie najväčšie mesto, je tu zhruba stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí dennodenne okolo tohto staveniska chodia.

Keď sa staval Starý most, predsa len sa to nedotýkalo takého množstva ľudí, bol to kratší úsek.

Nie je to celkom tak, všetci si pamätáme stavenisko na Štúrovej ulici, ktorá bola dlho uzavretá. To videlo možno aj väčší počet ľudí, ktorí sa pohybovali cez centrum mesta.

Okej, ale nemyslím, že zavretú Štúrovu videlo viac ľudí ako petržalskú električku. No najhlavnejší problém je to, že keď sa na toto stavenisko pozriete a vidíte, že tam nie je žiadny čulý stavebný ruch, nahnevá vás to. Ľudia na to pozerajú zo svojich bytov a vidia, že na stavbe nikto nie je a mesiac čo mesiac to tam vyzerá rovnako. Potom niekto príde a povie im, že sa na tom intenzívne pracuje. No oni tú intenzívnosť zo svojich okien nevidia.

Ľuďom to skrátka začína vadiť, hovoria o tom, pýtajú sa na to. To je asi ten hlavný dôvod, prečo je meškanie električky vnímané tak problematicky.

Električka v Petržalke momentálne končí na dočasnej konečnej zastávke Jungmannova. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Čiže vás s takýmito otázkami bombardujú občania a vy to musíte dennodenne riešiť?

Je to jedna z hlavných tém, na ktorú sa ma ľudia pýtajú. Všetci to očakávajú, keďže električka je veľmi komfortný, rýchly, ekologický a obľúbený dopravný prostriedok. Nestojí v zápchach, jazdí najpresnejšie a tak ďalej. Každý sa už teší na to, ako na konci Petržalky nastúpi do električky a o pätnásť minút je komfortne bez prestupu na Štúrovej.

Chápem, že toto stavenisko je pre Petržalčanov tŕň v oku, ale hlavný problém s meškaním bol ten, keď hrozilo, že by prepadli eurofondy. Podľa vyjadrení mesta však tieto prostriedky neprepadnú, takže ten hlavný problém je v zásade zažehnaný.

Možno máte informácie, ktoré ja nemám, ale čo viem, tak druhá etapa bola vysúťažená za sumu okolo 70 miliónov eur. Toľko bolo do 31. decembra 2023 garantovaných na električku. Medzičasom sa cena kvôli nárastom cien vyšplhala takmer na sto miliónov, ale ten rozdiel medzi 70 a 100 miliónmi už, pokiaľ viem, Európska únia nekryje.

Podľa toho, čo som sa ja pýtal, sa zo 70 miliónov do konca roka 2023 vyčerpalo možno 20 až 25 miliónov. Na otázku, či zvyšné peniaze neprepadnú, bolo povedané, že sú alternatívne projekty, ktoré boli odsúhlasené. Teda aby peniaze neprepadli, mesto urobilo iné veci, napríklad svetelné križovatky, opravy iných častí električky a tak ďalej. Neviem, no budem sa na to pýtať, koľko sa vyčerpalo na električku a koľko na iné projekty.

Čo sa týka ďalšieho financovania petržalskej električky, o zvyšnú časť sa majú uchádzať z ďalších vypísaných projektov. Argument je taký, že to, čo plánovali robiť z ďalších projektov, rýchlo urobili z financií určených na električku, a teda si z nových projektov ušetrili prostriedky na financovanie električky. Ale ja neviem o tom, že by mesto podalo nejaký projekt a malo schválený nenávratný finančný príspevok na novú časť električky. Mesto iba hovorí o tom, že má niečo predsľúbené a preddohodnuté. Verím tomu, že nejakú dohodu, prísľub má, ale nemám vedomosť o tom, že by čokoľvek bolo reálne sprocesované, podpísané a garantované.

Počas ostatných pár rokov nastalo viacero javov, ktoré sa nedali predpovedať. Najprv to bol covid, potom prišla vojna na Ukrajine, stúpli ceny materiálov a energií. Netreba uznať, že meškanie a nárast ceny stavby Vallo nemohol nijako ovplyvniť?

Poviem vám k tomu takú paralelu. V roku 2016 sa skončila dvadsaťročná zmluva na verejné osvetlenie so Siemensom a primátor Ivo Nesrovnal dva roky túto zmluvu predlžoval v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Súčasný primátor vtedy hovoril, že čo ste tie dva roky robili, veď ste vedeli, že sa vám skončí v roku 2016 zmluva, tak ste sa na to mali pripraviť.

Potom v roku 2018 nastúpil do úradu pán Vallo a zmluva so Siemensom tu bola ešte ďalšie tri roky.

Nesrovnal nemohol vedieť, že nevyhrá voľby v roku 2018. Očakával, že on bude realizovať druhú etapu petržalskej električky, a mal aj pripravený projekt. No potom prišiel pán Vallo a ľudia okolo neho, ktorí povedali, že ten projekt je zlý, a nechali ho prekopať. Na to mali, samozrejme, právo, ale už aj vtedy niektorí hovorili, že je tu termín rok 2023. Mesto vravelo: stihneme.

Áno, určite sú tu aj objektívne dôvody, ale rozhodnutie prerábať projekt spravil súčasný primátor. Už v roku 2019 sa mohli robiť napríklad prekládky sietí. Parciálne časti sa mohli vysúťažiť a zrealizovať už dávno, nemusel všetko robiť jeden dodávateľ. Samozrejme, po vojne je každý generál, ale aj týmto sa dal získať čas.

Hlavná výhrada je nedostatočné tempo prác na stavbe. Primátor priznal, že nie je spokojný a že bude rokovať so stavebníkom. Vy ste dokonca monitorovali počet robotníkov na stavbe.

Tento problém bol už pred rokom. Vtedy som na zastupiteľstvo žiadal primátora, aby vyhradil jedného človeka, ktorý na dennej báze spočíta, koľko ľudí pracuje na stavbe a koľko strojov sa používa. Primátor vtedy povedal, že to by mesto veľmi zaťažovalo a má kopec inej roboty. Rozhodol som sa teda ja vyhradiť jedného zamestnanca, ktorý to bude počítať. Trvá mu to asi tri hodiny denne.

Aby ste mali predstavu, druhého januára tam bolo 9 pracovníkov a 2 stroje. Piateho januára 11 pracovníkov a 5 strojov. Deviateho januára 11 pracovníkov a 5 strojov. Dvanásteho januára 16 pracovníkov a 7 strojov. A teraz nárast: devätnásteho januára 58 pracovníkov a 26 strojov. Dvadsiateho deviateho januára 55 pracovníkov a 17 strojov. Tridsiateho januára 81 pracovníkov a 22 strojov.

Prvého februára 104 pracovníkov a 34 strojov. Piateho februára 71 pracovníkov a 22 strojov, ôsmeho februára 79 pracovníkov a 26 strojov.

Napriek tomu, že Vallo naše údaje označil za nekorektné, je vidieť, že oproti predchádzajúcemu mesiacu nastal takmer desaťnásobný nárast.

Zrejme v januári ešte robotníci poberali dovolenky.

Neviem, kto, ako, čo poberal, my sme nikdy nehovorili, že máme do jedného presné čísla. Pointa je, že magistrát by malo zaujímať, koľko ľudí na tom projekte dennodenne robí. My ako mestská časť Petržalka investujeme tri hodiny času jedného človeka denne, čo nás stojí možno 35 – 40 eur za jedno spočítanie. Keď spravíme osem spočítaní mesačne, je to do štyritisíc eur ročne, čo obetuje naša mestská časť, aby spočítala pracovníkov na stavbe. A toto je pre magistrát zaťažujúce. Pritom oni tam majú stavbyvedúcich, celý aparát ľudí, ktorý ich má kontrolovať, riešiť výkazníctvo a tak ďalej. Neviem pochopiť, prečo toto magistrát nerobí automaticky.

S týmito číslami okolo 70 až 100 pracovníkov na stavbe denne ste spokojný?

Keby to takto vyzeralo jeden a pol roka, ľudia by sa nesťažovali. Momentálne nejaké dva-tri týždne to vyzerá naozaj tak, že na stavbe sa robí. My to monitorujeme celý rok a tieto čísla do sto ľudí sú jedny z najvyšších, aké sme namerali. Keby sa na stavbe každý deň pohybovalo toľko ľudí, napredovala by iným spôsobom.

Na krátkom testovacom úseku sú už položené koľaje. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Inzercia

Mesto má právo dať stavebníkovi pokuty na nedodržanie lehôt. Podľa informácií, ktoré mám, sa to mesto bojí spraviť, lebo by firma mohla úplne od stavby odstúpiť a stavba by ostala na najbližšie roky úplne stáť. Myslíte si, že mesto v tomto koná racionálne?

Nemyslím si, že dať pokutu je možnosť mesta, ale povinnosť. Mesto má hospodárne nakladať s finančnými prostriedkami. Ak niekomu vznikla pokuta vo výške niekoľko stotisíc a mesto si tú sankciu neuplatní, akým právom takto rozhodlo o tejto sume z verejných zdrojov? Zo súkromných peňazí nech si robí, čo chce, ale z verejných, keď má mesto zmluvné právo vymáhať pokutu a rozhodne sa ju nevymáhať, tak podľa mňa sa rozprávame nie o práve, ale o povinnosti.

Morálnej?

Nie, podľa mňa ide o právnu povinnosť. Primátor je vo verejnej funkcii a je povinný hospodárne a efektívne nakladať s finančnými zdrojmi. Ak si niekto hospodárne a efektívne môže v zmysle zmluvy uplatniť pokutu vo výške niekoľko stotisíc, povedzte mi jediný racionálny ekonomický dôvod, prečo by ste si ju neuplatnili?

Lebo by stavebník mohol odstúpiť od zmluvy a stavba by ostala stáť.

Načo potom tie pokuty do zmluvy dávali? Keď niečo veľké stavia súkromník alebo francúzska či britská vláda, tiež nedávajú pokuty, a ak dodávateľ nepríde, tolerujú mu to a povedia si, dobre, oželieme to, hlavne že to dostavia?

Predstavme si, že by mesto dalo pokutu a stavebník by naozaj odišiel. Muselo by sa nanovo spustiť celé verejné obstarávanie a niekoľko rokov by trvalo, kým by sa obnovila stavba električky. Nebolo by to ešte horšie, ako je to teraz?

Samozrejme, toto riziko tam hrozí. Na druhej strane, keď dodávateľovi poviete, že si môže robiť, čo chce, a aj tak mu nedáte pokutu, pýtam sa, aká je motivácia dodávateľa robiť, čo to dá, a snažiť sa dodržiavať termíny?

Myslíte, že by bolo namieste dať dodávateľovi pokutu až pred koncom stavebných prác?

Podľa mňa aj pokuta má nejakú lehotu, dokedy ju môžete dať, a nemôžete ju dať povedzme štyri roky spätne. Predpokladám, že niektoré pokuty budú v určitý moment premlčané a nebude možné ich vymáhať.

Je to nezávideniahodná situácia. Pri takýchto veľkých projektoch sa robia aj bankové zábezpeky vo výške päť percent z hodnoty zákazky. Ak je hodnota tohto projektu sto miliónov, mesto by mohlo dodávateľovi siahnuť na päť miliónov. Myslím, že akákoľvek komerčná firma, ktorej by malo prepadnúť päť miliónov, by si dobre rozmyslela, či jej to za to stojí.

V tomto projekte je takáto zábezpeka?

Netuším. Viete, mne príde vtipné, že za to, že si dovolím kriticky sa vyjadriť k električke, magistrát povie, že keďže nechodím na kontrolné dni, preukazujem tým, že na električke mi nezáleží. Nabudúce si cez interpeláciu budem žiadať, na koľkých kontrolných dňoch sa zúčastnil primátor.

Myslíte sa, že on sa ich pravidelne zúčastňuje? Keď sa primátor nezúčastňuje kontrolných dní na vlastnej najväčšej strategickej stavbe, ktorá mešká, má problémy, s prepáčením nasiera ľudí – to je v poriadku. A ja, ktorého sa to netýka, lebo to nie je moja stavba, vraj prejavujem, že mi na tom nezáleží, keď sa kontrolných dní nezúčastňujem.

Na všetkých stavbách mestskej časti Petržalka sa pravidelne zúčastňujem, chodím sa tam pozerať, riešim to, lebo som za to zodpovedný. A naše stavby sú v termínoch, prípadne majú iba mierny sklz, ale nerozčuľujú ľudí.

Asi nie je úloha primátora alebo starostu osobne kontrolovať každú jednu stavbu.

Absolútne súhlasím, ale potom sa čudujem, prečo sa magistrát vyjadril, že tým, že sa starosta Hrčka nezúčastňuje kontrolných dní, ukazuje, že mu na tej stavbe nezáleží. Samozrejme, za náš miestny úrad tam naši ľudia chodia, ako aj za primátora jeho ľudia. Je to absurdný argument, že či mi na tej stavbe záleží, závisí od toho, či sa zúčastňujem ja osobne kontrolných dní.

Debaty sa viedli aj o mimoúrovňových križovaniach električkovej trate s cestami. Nakoniec budú všetky križovania (okrem Panónskej cesty) úrovňové, čo ste kritizovali. Prečo?

Pôvodný projekt počítal s dvomi mimoúrovňovými križovatkami, ale predošlé vedenie Petržalky dalo stanovisko, že nechce mimoúrovňové križovatky, tak sa celý projekt prerobil, aby boli križovania úrovňové. Keď som nastúpil do funkcie, ako jednu z prvých vecí som žiadal mesto, aby skúsili naplánovať mimoúrovňové križovatky, lebo to považujem za potenciálne riziko. Pri dvojminútovom intervale električiek totiž môže byť ohrozená priečna doprava v rámci Petržalky.

Mesto povedalo, že projekt nebude meniť, aby neohrozilo výstavbu trate do konca roka 2023, ako aj preto, že električka je mestotvorný prvok a ľudia nemajú chodiť autami, ale mestskou hromadnou dopravou.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Koľajovou infraštruktúrou nie je len električka, ale aj železnica. Myslíte, že tá, čo pretína Petržalku, by sa dala lepšie využiť pre osobnú dopravu?

Určite áno. O tom sú takzvané TIOP-y (terminály integrovanej osobnej dopravy), jeden by mal byť na začiatku Petržalky pri Ekonomickej univerzite. Pokiaľ viem, developer, ktorý má stavať Lido, sa to tam snaží presadiť, lebo to zatraktívňuje danú lokalitu.

Starosta Vrakune sa pred pár rokmi rozhodol, že nebude čakať na TIOP, ale na vlastné náklady mestská časť postavila dočasnú vlakovú zastávku. Je takéto niečo možné aj v Petržalke?

Na toto som sa pýtal, ale problém je v tom, že Železnice Slovenskej republiky nechcú povoliť vlakové zastávky vo vzdialenosti menej ako jeden a pol kilometra od inej vlakovej zastávky. Okrem toho je potrebná spolupráca viacerých subjektov, a ak jeden nechce spolupracovať, tak ten projekt ostane na papieri v šuplíku a ide to do stratena.

Petržalka má svoju vlastnú parkovaciu politiku, no v severnej časti vašej mestskej časti už platí celomestská parkovacia politika (PAAS). Ako ste s ňou spokojný?

Na moje veľké prekvapenie sa tam parkuje horšie ako predtým. No vo veci zrejme je aj to, že celomestská parkovacia politika sa u nás zaviedla (s výnimkou pilotnej zóny Dvory IV) prvého októbra, teda v čase, keď do platnosti vstúpila chodníková novela. Ťažko povedať, aký vplyv na tom zhoršení mala ktorá z týchto vecí. Myslel som si, že po zavedení PAAS-u sa situácia zlepší, lebo má pomerne prísne nastavené pravidlá a ľudia budú musieť mať menej áut.

Obyvateľom, ktorých sa rozšírenie PAAS-u v Petržalky dotklo, plánujeme poslať dotazník, aby nám dali spätnú väzbu.

V súvislosti s chodníkovou novelou nám napísal náš čitateľ, ktorý býva na Lúkach VII, a sťažoval sa na to, že od novembra k nim pravidelne chodia mestskí policajti, pofotia si autá na chodníkoch a pošlú poštou pokuty. Napísal, že pred ich domom sa vždy parkovalo čiastočne na chodníku s ponechaním dostatočného miesta pre chodcov, keďže majú veľký problém s počtom parkovacích miest, napríklad pred jeho domom je ich vyznačených len osem. Mali ste podľa neho dosť času na to, aby ste osadili dopravné značky povoľujúce čiastočné parkovanie na chodníku. Kde nastal problém?

Zregulovali sme väčšinu Petržalky a je pravda, že väčšiu časť Lúk sa nám do konca septembra minulého roka zaregulovať nepodarilo a predpokladám, že to spravíme v priebehu tohto roka. Podobne dopadlo Ovsište, ktoré sme nezaregulovali preto, lebo magistrát tam mal spustiť PAAS, ale nedošlo k tomu.

A tie Lúky ste teda prečo nezaregulovali?

Nestihli sme to do 30. septembra.

Veď odvtedy uplynuli štyri mesiace.

Len v zime sa nedá vyznačiť nič. Zvislé značky nestačia, musí byť aj vodorovné dopravné značenie, a to sa v zime robiť nedá. Na Lúkach sa momentálne schvaľujú jednotlivé projekty. Vieme o tomto probléme a čakáme, že do konca augusta by sme mali mať viac ako polovicu Lúk vyriešenú.

To naozaj tak dlho trvá, že ešte polroka potrebujete, aby ste zaregulovali Lúky?

Skúste sa spýtať, ako je zaregulovaný zvyšok Bratislavy. Dovolím si tvrdiť, že na počet parkovacích miest máme zaregulovaných najviac na celom Slovensku. Najväčší problém nie je v samotnej realizácii, ale v získavaní povolení. Treba nakresliť projekt, ten dať Krajskému dopravnému inšpektorátu, ten ho spripomienkuje, to sa zapracuje a odtiaľ to ide na mesto. No najčastejšie sa stáva, že s dopravným inšpektorátom sa na niečom dohodneme a mesto to potom neschváli. Ale od chodníkovej novely sa to trochu zlepšilo a aj magistrát pochopil, že musí povoľovať aj veci, ktoré nie sú úplne podľa ich predstáv.

Petržalka nie je mestská časť, ktorá by bola veľmi bohatá na historické či kultúrne pamiatky, no má jeden unikát v podobe série bunkrov z obdobia Prvej československej republiky. Myslíte si, že by sa tieto bunkre dali lepšie turisticky využiť a spraviť z nich atrakciu napríklad v podobe náučného chodníka?

Tých bunkrov je veľa a sú v rôznom stave. Viem o tom, že v niektorých spolky nadšencov vybudovali múzeá. Je to naozaj náš unikát a o takýchto nápadoch prepojiť tie bunkre nejako som už počul.

Nepatria našej mestskej časti, takže ich sprevádzkovanie je zrejme mimo našich možností. Ak sa však rozprávame o tom, že by sme k nim mohli sprístupniť nejakú cestičku, aby sa k nim dalo dostať, označiť ich a podobne, to si myslím, že je v našich silách.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.