Aké milé sú na horách nohy posla blahozvesti

Aké milé sú na horách nohy posla blahozvesti

Úvaha nemeckého teológa k dnešnému sviatku narodenia Jána Krstiteľa.

Ján Krstiteľ je s Ježišom nielen v úzkom príbuzenskom, ale predovšetkým v duchovnom vzťahu. Je Pánovým predchodcom, ktorého úlohou je ohlasovať Ježiša a raziť mu cestu do sŕdc ľudí. V Lukášovom evanjeliu o ňom čítame: „Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud.“ (Lk 1,17) Pripraviť sa pre Pána – čo to znamená pre jednotlivca? Aké pokyny nám k tomu dáva ikona Predchodcu?

Ján je tu namaľovaný ako posol, ktorý zvestuje ľuďom dôležitú Božiu správu. Palica a krídla ho posúvajú do blízkosti zvestujúceho anjela, ako je tento stvárnený na ikone sviatku Zvestovania Božej Matke. Jánov zovňajšok, strapatá brada a srstený odev pustovníka na púšti naznačujú posolstvo, ktoré adresuje ľuďom. Je to vážne posolstvo a zároveň blahozvesť, správa, s ktorou sa človek musí vysporiadať najskôr v samote a tichu, no ktorá má následky pre všetkých.

Na zvitku Písma sa dá čítať: „Obráťte sa, Božie kráľovstvo je blízko.“ Svojimi vnútornými očami Ján už vidí Ježiša, ktorého ohlasuje, a svojou pravou rukou upozorňuje na toho, v ktorom Božie kráľovstvo prichádza k ľuďom. Napriek Jánovmu zachmúrenému výzoru a dramatickosti jeho slov sa zrkadlí v jeho tvári očakávanie a radosť.

Je poslom blahozvesti, o ktorej Izaiáš hovorí: „Aké milé sú na horách nohy posla blahozvesti, čo oznamuje pokoj, zvestuje blaho, oznamuje spasenie, hovorí Sionu: Tvoj Boh kraľuje.“ (Iz 52,7) Jánovi ide o radosť, ktorá uchvacuje všetko, keď prichádza Boh so svojím kráľovstvom.

Aby táto radosť však mohla vzniknúť, sú potrebné niektoré predpoklady zo strany ľudí. Ján ich uvádza jasne a zreteľne: obrátenie a pokánie. „Obrátenie“ znamená opustiť cesty a postoje, ktoré odvádzajú od Boha. „Pokánie“ znamená dosvedčiť túto zmenu zmýšľania skrze jej zodpovedajúci spôsob života.

Jánovi ide o rast vo viere. Anticipuje slová Ježiša, ktorý neskôr povie: kto skutočne verí, tomu musí ísť o Boha a jeho kráľovstvo. Túto vieru nemožno zdediť, o túto vieru sa musí každý človek vo vlastnej zodpovednosti usilovať. Nikto nemôže tvrdiť, že to s vierou myslí vážne, keď sa jeho slová a skutky nezhodujú. Ani sa nikto nemôže vyhovárať na vieru druhých, aby on sám nemusel robiť nič kvôli rastu vo viere.

Jánovo úsilie rásť vo viere sa ukazuje v tom, že z väzenia nechá opýtať sa Ježiša, či je skutočne Mesiášom, ktorého ohlasuje! (Mt 3,7-10; Mt 11,2-6; Lk 3,11nn; Lk 6,29-34).

Jánova kázeň nás zamestnáva predovšetkým počas adventného a pôstneho obdobia. Spôsobuje v nás myšlienky na pokánie a obrátenie a podnecuje nás k spytovaniu svedomia. Všedný deň však v sebe ukrýva nebezpečenstvo, že niektoré dobré predsavzatia z adventného a pôstneho obdobia sa čoskoro ocitnú v zabudnutí. A preto je dobré, že sviatok Narodenia Jána Krstiteľa sa slávi 24. júna, teda uprostred cirkevného roka. Pripomína nám, aby sme raz urobené predsavzatia nenechali jednoducho vyšumieť, ale aby sme ich uskutočnili.

Ikona nám hovorí ešte niečo ďalšie: Život podľa Božích predlôh nie je jednoduchý, keď „svet“ stanovuje iné priority a nechce nič počuť o obrátení a pokání. Ján musel za svoje dôsledné vystupovanie za Boha zaplatiť životom. (Mt 14,3-12; Mk 7,17-29; Lk 3,19) Skrze to bol nielen poslom, ktorý zvestoval Ježiša, ale stal sa jeho predchodcom aj v mučeníctve. Pripomína to misa, na ktorej leží jeho sťatá hlava. Ján svojím životom reprezentoval toho, ktorému pripravoval cestu. Tým ale nielen dáva odpoveď na otázky, ktoré my kladieme, ale sa aj spätne pýta: „Koho reprezentuješ?“

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo