Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
29. jún 2016

Kňazskú vysviacku Benedikta XVI. pred 65 rokmi sprevádzalo znamenie zhora

Ako si na deň kňazskej vysviacky spomína emeritný pápež Benedikt XVI. a jeho brat Georg? Ako ich prezývali v seminári, prečo nemali spoločnú primičnú omšu a čo sa podávalo na slávnostnom obede?

Kňazskú vysviacku Benedikta XVI. pred 65 rokmi sprevádzalo znamenie zhora

Najdôležitejšou chvíľou v živote každého kňaza je deň kňazskej vysviacky. Emeritný pápež Benedikt XVI. ju prijal presne pred 65 rokmi – na slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla, 29. júna 1951. Tento deň bol o to slávnostnejší, že kňazskú vysviacku prijal aj jeho o tri roky starší brat Georg.


Kardinál Michael von Faulhaber počas kňazskej vysviacky vkladá ruky na Josepha Ratzingera. Foto – TASR/AP

Vysviacke predchádzala príprava v kňazskom seminári vo Freisingu, ktorý počas druhej svetovej vojny slúžil ako vojenská nemocnica. Prví kandidáti kňazstva, medzi ktorými boli aj bratia Ratzingerovci, sa mohli do seminára nasťahovať na prelome rokov 1945-1946. „Aby nás od seba rozlíšili, kolegovia nás prezývali Bücher-Ratz, knihomoľ, to bol, pravdaže, môj brat, a Orgel-Ratz, organista, lebo ja som sa viac zaujímal o hudbu,“ spomína dnes 92-ročný Georg Ratzinger v knihe spomienok Môj brat pápež (Spolok sv. Vojtecha, 2013).

„Nič sme nechceli nechať na náhodu. A tak sme si už večer vyčistili topánky a prichystali oblečenie,“ opisuje bezprostredné prípravy pred vysviackou brat Benedikta XVI. „Už si nespomínam, čo sme robili ráno, no ešte si dobre pamätám, ako sme sa obliekli a išli sme v slávnostnej procesii zo seminára do dómu. Všetko sa odohrávalo vo výnimočnom duševnom rozpoložení, lebo pre nás to bol najväčší sviatočný deň, prakticky vrcholný bod nášho života. Ulice boli vyzdobené vlajkami a celé mesto bolo na nohách, také to bolo slávnostné.“

Prečítajte si aj
Benedikt XVI. pozval jubilujúceho kňaza, aby spolu slávili ďakovnú omšu Zdieľať

Kňazská vysviacka, ktorú okrem bratov Ratzingerovcov prijalo ďalších 42 mužov, prebehla v Dóme sv. Márie a sv. Korbiniána vo Freisingu. Svätiteľom bol 82-ročný kardinál Michael von Faulhaber, vtedajší arcibiskup Mníchova a Freisingu. „Keď sme vstúpili do dómu, zahučal organ a začal spievať mužský zbor. Naša liturgia nám dáva také nádherné zážitky! Katedrála bola obsadená do posledného miesta, ľudia sa doslova tlačili, aby mohli zažiť túto výnimočnú udalosť, našu kňazskú vysviacku. Na túto významnú príležitosť, pravdaže, prišli do Freisingu aj naši rodičia a sestra Maria a okrem nich aj veľa priateľov,“ spomína Georg Ratzinger.

„Potom nasledoval akt vysviacky formou, ktorá vtedy pre nás bola dojímavá. Jeho vrcholom boli Litánie k svätým, počas ktorých sme ležali na zemi. V tomto postoji absolútnej odovzdanosti Bohu sme sa modlili a spievali s ostatnými. Všetci prítomní, aj naši učitelia a zhromaždení ľudia, prosili jedným hlasom, aby počas prípravy na vysviacku zostúpila na nás pomoc všetkých svätých z celého neba. Tak sa v nás upevnila istota, že kladením rúk arcibiskupa sa začína nový životný úsek, ktorý Boh odobruje a ktorý bude požehnávať,“ opísal chvíle vysviacky brat emeritného pápeža.


Georg a Joseph Ratzingerovci udeľujú svoje novokňazské požehnanie. Foto – TASR/AP 

A ako na tieto momenty spomína Benedikt XVI.? „Ten slnečný letný deň zostáva nezabudnuteľným vrcholom života,“ spomína emeritný pápež v autobiografii Z môjho života (Dobrá kniha, 2005). „Človek by nemal byť poverčivý. No keď v okamihu, ako na mňa starý arcibiskup položil ruky, od hlavného oltára vyletel do lode dómu vtáčik – asi to bol škovránok – a krátko zatrilkoval svoju krátku oslavnú pieseň, bolo to pre mňa ako prísľub zhora: Je to dobre tak, ako to je. Si na správnej ceste,“ opísal Benedikt XVI. okamih vysviacky.

Zaujímavosťou je, že Georg Ratzinger toto „znamenie zhora“ nepostrehol. „Musím priznať, že som si to nevšimol, no viem, že (brat) je citlivý na takéto udalosti týkajúce sa stvorenia. Možno to bol naozaj znak Božieho požehnania, ktoré na ňom spočívalo.“

Na konci vysviacky každý novokňaz priniesol k oltáru horiacu sviecu, ktorú odovzdal do rúk kardinálna Faulhabera. „Tento rítus, ktorý sa už dnes nepoužíva, sa nás vtedy nesmierne dotkol. Svieca bola symbolom nášho vlastného života, ktorý obetujeme, aby svetlo evanjelia horelo a ožarovalo svet. Bol to pôsobivý záver ceremónie, prostredníctvom ktorej sa obnovil celý náš život. Lebo čo môže byť krajšie, ako prísť pred živého Boha a slúžiť mu – a cez neho slúžiť ľuďom?“ pýta sa Georg Ratzinger.

Kardinál Michael von Faulhaber (1869 – 1952) bol výraznou osobnosťou nemeckej cirkvi 20. storočia. V roku 1911 sa stal biskupom diecézy Speyer, dva roky nato ho princ regent Ľudovít III. Bavorský povýšil do šľachtického stavu. V roku 1917 ho pápež Benedikt XV. vymenoval za arcibiskupa Mníchova a Freisingu a o štyri roky ho kreoval za kardinála.

Inzercia

Život kardinála Faulhabera poznačil najmä zápas s nacizmom. Národný socializmus označil za herézu, ktorú nemožno zosúladiť s kresťanskou vierou, angažoval sa v hnutí za kresťansko-židovské zmierenie, podieľal sa na príprave encykliky Mit brennender Sorge, v ktorej pápež Pius XI. ostro odsúdil nacizmus. V roku 1934 naňho nacisti spáchali atentát, počas Krištáľovej noci ukrýval vrchného mníchovského rabína.

„Raz sme ho stretli pri vchode do seminára a bol pri ňom aj regent, ktorý nás predstavil. Celkom pomaly s dôrazným akcentom nám povedal iba pár slov, pre nás to však bolo, akoby sme stretli Pána Boha osobne, tak dôstojne vyzeral,“ spomína na kardinála, ktorý zomrel rok po vysviacke Ratzingerovcov, brat Georg.

 

Primície mali obaja bratia vo Farskom kostole sv. Osvalda v Traunsteine 8. júla 1951. Keďže pred Druhým vatikánskym koncilom sa omše nekoncelebrovali, Joseph mal primičnú omšu ráno o siedmej hodine, Georg o dve hodiny neskôr. Aj v tomto sa ukázala skromnosť emeritného pápeža, ktorý naliehal, aby slávnostnejšiu omšu slúžil jeho starší brat.

„Boli sme prekvapení, koľko ľudí prišlo. Upozornili nás totiž, že v ten deň sú v Traunsteine cyklistické preteky, aby sme neboli sklamaní, ak na primície nepríde veľa ľudí. No potom sme počuli, že preteky nemali takmer nijakých divákov, lebo všetci ľudia prišli na naše primície,“ hovorí starší z bratov Ratzingerovcov. „Po primičnej omši sme pozvali dobrých sto ľudí na slávnostný obed do reštaurácie Sailer-Keller, kde sa podávala špikovaná teľacia pečienka. Popoludní bola na programe slávnostná ďakovná pobožnosť,“ spomína Georg Ratzinger, ktorému v pamäti utkvel aj hustý lejak, ktorý nasledoval po sparnom dopoludní.

 „Ľudia nás pozývali, aby sme udelili novokňazské požehnanie po domoch, a všetci, aj úplne neznámi ľudia, nás prijímali so srdečnosťou, akú som si dovtedy nevedel ani predstaviť,“ opísal prvé novokňazské dni emeritný pápež. „Tak som celkom bezprostredne zakúsil, ako veľmi ľudia čakajú na kňaza, ako veľmi čakajú na požehnanie, ktoré prichádza z moci sviatosti. Tu nešlo o moju osobu ani o osobu môjho brata. Čo už sme mohli znamenať my dvaja mladí ľudia sami osebe pre toľkých ľudí, s ktorými sme sa vtedy stretli. Videli v nás ľudí, ktorých sa dotklo Kristovo povolanie a ktorí smeli ľuďom prinášať jeho blízkosť.“    

Pápež blahoželal pápežovi

V Klementínskej sále Apoštolského paláca vo Vatikáne sa v utorok uskutočnila slávnostná spomienka na 65. výročie kňazskej vysviacky emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý sa na nej osobne zúčastnil. Hlavným gratulantom bol pápež František, ktorý Benediktovi poďakoval, že z neho vyžaruje „pokoj, mier, sila, dôvera, zrelosť, viera a oddanosť a vernosť, ktoré mi toľko pomáhajú a dávajú toľko sily mne i celej Cirkvi. A ešte si dovolím povedať, že od vás srší zdravý a radostný zmysel pre humor“.


Na slávnosti sa zúčastnili aj mnohí kardináli na čele s dekanom Kardinálskeho kolégia Angelom Sodanom (úplne vpravo). Foto – TASR/AP

Emeritný pápež vo svojom príhovore povedal: „Ďakujem predovšetkým vám, Svätý Otče! Vaša dobrota sa ma od prvého momentu zvolenia, v každom okamihu môjho života na tomto mieste, dotýka, vnútorne ma skutočne nesie. Viac než vo Vatikánskych záhradách s ich krásou, miesto, kde prebývam, je vaša dobrota: cítim sa chránený.“

Odporúčame