Tri osobnosti slovenskej cirkvi si pripomenuli významné jubileá

Gréckokatolícky biskup Ján Eugen Kočiš a bývalý provinciál saleziánov Ernest Macák oslávili okrúhle životné jubileá. Zosnulý rímskokatolícky biskup Peter Dubovský by sa dožil 95. narodenín.

Ján Eugen Kočiš – 90. narodeniny

Emeritný pomocný biskup Pražského apoštolského exarchátu Ján Eugen Kočiš sa 25. júna dožil 90 rokov. Za životné jubileum sa deň predtým poďakoval archijerejskou svätou liturgiou v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Hlavným slúžiacim bol prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak, s ktorým popri jubilantovi koncelebroval košický arcibiskup a metropolita Bernard Bober, bratislavský eparchiálny biskup Peter Rusnák, exarcha Pražského apoštolského exarchátu Ladislav Hučko, pomocný prešovský biskup Milan Lach a takmer 50 kňazov.


Foto – TK KBS/Mária Žarnayová

Monsignor Ján Eugen Kočiš sa narodil 25. júna 1926 v Pozdišovciach. Ako bohoslovec v kňazskom seminári v Prešove zažil jeho zrušenie, ako aj zákaz celej Gréckokatolíckej cirkvi. Dostal povolávací rozkaz do PTP v Čechách, kde slúžil do konca roka 1953.

V prvý deň roku 1951 bol tajne, na základe skoršieho súhlasu biskupa Petra Pavla Gojdiča, vysvätený za kňaza v Rožňave biskupom Róbertom Pobožným. Od leta 1955 do februára 1958 sa mu podarilo ukrývať a kňazsky slúžiť veriacim. Nakoniec bol odsúdený na štyri roky väzenia, stratu občianskych práv a zákaz pobytu v Košickom a Prešovskom kraji na päť rokov.

Prečítajte si aj
Nenápadná osobnosť Jána Eugena Kočiša Zdieľať

Dňa 3. decembra 1967 ako 41-ročný prijal tajné biskupské svätenie od biskupa Félixa Dávidka. V roku 1968 bol osobným tajomníkom biskupa Vasiľa Hopka, ktorý bol internovaný v Oseku a osobne pomáhal pri obnove Gréckokatolíckej cirkvi. Krátko bol správcom farnosti v Klenove pri Prešove. Od jesene 1969 sa stal ceremoniárom na biskupstve v Prešove a kňazsky vypomáhal v celej eparchii.

V roku 1993 sa stal riaditeľom biskupského vikariátu v Prahe a v roku 1996 bol vymenovaný za generálneho vikára novozriadeného Pražského apoštolského exarchátu. V roku 2004 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za pomocného biskupa tohto exarchátu a 15. mája prijal v Katedrále sv. Klementa v Prahe biskupskú vysviacku s podmienkou (sub condizione), keďže prvá vysviacka bola neverejná. V roku 2010 sa vrátil do Prešova na zaslúžený odpočinok.

Peter Dubovský – nedožité 95. narodeniny

Bývalý pomocný biskup Banskobystrickej diecézy Peter Dubovský by sa 28. júna dožil 95. narodenín. Toto výročie si 2. júla pripomenula Rímskokatolícka farnosť Handlová v spolupráci s obcou Nová Lehota a prvou súkromnou umeleckou galériou Karpaty Art Gallery z Handlovej.


Foto – TK KBS/Peter Zimen

Mons. Peter Dubovský sa narodil 28. júna 1921 v Rakoviciach. Ľudovú školu navštevoval v rodisku, meštiansku školu vo Vrbovom, neskôr začal študovať na gymnáziu v Trnave, pokračoval v Ružomberku a zmaturoval v roku 1944 na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Vstúpil do Spoločnosti Ježišovej a v roku 1947 začal študovať teológiu a filozofiu na vysokej škole v Brne. Za kňaza ho tajne vysvätili roku 1950.

V tom istom roku ho internovali v koncentračnom tábore v Podolínci, odkiaľ ho povolali na základnú vojenskú službu, a ako vojak pracoval v tzv. PTP. Biskupskú vysviacku prijal tajne v roku 1961 z rúk jezuitského biskupa Dominika Kaľatu. V roku 1962 biskupa Dubovského v procese s príslušníkmi reholí odsúdili a väznili do roku 1967. V roku 1969 prešiel do pastorácie, v rokoch 1971 – 1990 pôsobil ako správca farnosti v obci Nová Lehota pri Handlovej. Bola to pôvodne samostatná obec, ktorá sa v roku 1976 stala súčasťou mesta Handlová. V miestnom kostole Peter Dubovský ako tajný biskup neverejne vysvätil dvadsať kňazov.

Po páde totality sa Peter Dubovský stal v roku 1991 pomocným biskupom Banskobystrickej diecézy, kde pôsobil až do roku 1997. Zastával aj funkciu predsedu Spolu sv. Vojtecha v Trnave. Zomrel 10. apríla 2008 vo veku 86 rokov.

Ernest Macák – 80. výročie rehoľných sľubov, 70. výročie kňazskej vysviacky   

Provinciál Saleziánov dona Bosca na Slovensku v 90. rokoch a hlas Vatikánskeho rozhlasu v čase totality Ernest Macák oslávil 29. júna 70. výročie kňazskej vysviacky. V posledný júlový deň si pripomenie aj 80. výročie rehoľných sľubov.


Foto – salezianky.sk

Don Ernest Macák sa narodil 7. januára 1920 v obci Vištuk. Základnú školu navštevoval v rodisku, neskôr študoval na štátnom Gymnáziu Jána Hollého v Trnave, odkiaľ v roku 1932 prestúpil na saleziánske gymnázium v Šaštíne. Po skončení piatej triedy vstúpil do noviciátu Saleziánskej spoločnosti v Hronskom Sv. Beňadiku. V roku 1936 zložil prvé rehoľné sľuby a v Moravskej Ostrave dokončil gymnaziálne a filozofické štúdiá (1936 – 1939).

Saleziánsku pedagogickú prax vykonával v rokoch 1939 – 1942 v saleziánskych ústavoch v Hronskom Sv. Beňadiku, v Šaštíne a v Trnave. Na štúdium teológie ho predstavení poslali do Turína v Taliansku. Na tamojšej Teologickej fakulte Pápežskej saleziánskej univerzity však absolvoval iba dva semestre, lebo pre vojnové udalosti sa tam už v jeseni 1943 nemohol vrátiť. Teológiu dokončil na Slovensku a 29. júna 1946 ho biskup Michal Buzalka vysvätil za kňaza. V jeseni toho istého roka nastúpil na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave (odbor filozofia a dejiny), pričom vykonával aj kňazskú a pedagogickú činnosť medzi mladými v Bratislave na Miletičovej ulici a na saleziánskom pedagogickom inštitúte v Hodoch pri Galante (1948 – 1949) a v Šaštíne (1949 – 1950). Tam ho v apríli 1950 stihol drastický zásah komunistického režimu proti slovenským rehoľníkom.

Prečítajte si aj
Don Ernest Macák: Cez všetko sa dá premodliť Zdieľať

Z Podolínca, kde ho deportovali s ostatnými spolubratmi, utiekol 10. októbra toho istého roka, aby sa tajne venoval práci medzi mladými saleziánmi. Pri organizovaní jedného z útekov mladých spolubratov za hranice „sovietskej zóny“ ho 7. septembra 1952 v českom Přerove zatkla ŠtB. Prešiel väzením v Bratislave a na Pankráci. Z vlastnej iniciatívy sa pustil do „hry na blázna“, a tak sa dostal aj na policajnú psychiatriu v Bohniciach, odkiaľ ho poslali na liečenie do Havlíčkovho Brodu a do Pezinka. Nakoniec ho 20. apríla 1955 prepustili k rodičom.

Až do apríla 1968, keď vycestoval do Talianska, pracoval ako roľník v rodnom Vištuku a stále hral „hru na blázna“. V Taliansku účinkoval najprv ako kaplán španielskych rehoľných sestier v Ríme (1968 – 1976), pričom intenzívne spolupracoval na mládežníckom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu (pripravil viac ako šesťsto výstupov). V ďalšom období (do roku 1985) zastával úrad direktora saleziánskej komunity Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda. Vyučoval aj na slovensko-talianskom gymnáziu a od roku 1987 bol direktorom komunity v Bazileji (Švajčiarsko). Odtiaľ sa v roku 1990 vrátil na Slovensko, kde mu zverili úlohu direktora saleziánov a riaditeľa Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne. V roku 1993 sa stal provinciálom Saleziánov dona Bosca na Slovensku. Po šiestich rokoch služby sa vrátil do Šaštína, aby bol k dispozícii spolubratom a študentom gymnázia.

Popri rehoľných a pedagogických záväzkoch sa Ernest Macák venoval aj literárnej činnosti. V zahraničí a po páde totality aj na Slovensku publikoval niekoľko kníh: Malý generál (Michal Magone), Muž s ranami (Páter Pio), V bunkri hladu (Maximilián Kolbe), Lurdy – maják atómového veku, Naša Sedembolestná Matka. Don Macák je aj spoluautorom (spolu s Rudolfom Blatnickým a Andrejom Paulínym) významného katechetického diela Dejiny spásy. Sériou kníh Zápisky spoza mreží (vyšli v slovenskom, anglickom a španielskom jazyku), Dva roky v katakombách, Diagnóza: bláznom pre Krista a Utečenci pre Krista prispel k zdokumentovaniu dejín prenasledovania cirkvi na Slovensku. Ako posledná mu vyšla autobiografická kniha Bože, oplatilo sa mi žiť.

Spracované podľa podkladov Tlačovej kancelárie KBS.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo