Ako chápe milosrdenstvo islam?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ako chápe milosrdenstvo islam?

Moslimovia počas púte hadždž. Foto: Omar Chatriwala/Flickr.com

V čom sú podobnosti a rozdiely oproti kresťanstvu? Spája poňatie milosrdenstva tieto dve náboženstvá?

Mimoriadny Svätý rok milosrdenstva (8. 12. 2015 – 20. 11. 2016) má na želanie pápeža Františka podporovať stretnutie a dialóg medzi náboženstvami. Polemická a apologetická konfrontácia medzi kresťanstvom a islamom má dlhé dejiny. Preto neudivuje, že dodnes nie sú odbúrané emocionálne bariéry medzi kresťanmi a moslimami, ktoré narástli počas dlhej tradície. Na oboch stranách existujú zoskupenia, ktoré odmietajú dialóg. Napriek tomu si v priebehu 20. storočia kliesnilo cestu zlepšenie klímy pripravené religionistami a teológmi, ako boli – aby sme uviedli aspoň niektorých – Louis Massignon (†1962), Jacques Maritain (†1973), Louis Gardet (†1986) a Georges L. Anawati (†1994). Mali určujúci vplyv na prehodnotenie vzťahu Katolíckej cirkvi k islamu skrze Druhý vatikánsky koncil (1962 – 65).

Nový postoj k islamu

Konciloví otcovia schválili deklaráciu Nostra aetate o postoji Cirkvi k nekresťanským náboženstvám, ktorá hovorí (čl. 3): „Cirkev sa s úctou pozerá i na moslimov, klaňajúcich sa jedinému, živému, jestvujúcemu, milosrdnému a všemohúcemu Bohu, Stvoriteľovi neba i zeme, ktorý prehovoril k ľuďom. Jeho ustanoveniam, a to aj skrytým, sa usilujú podrobiť z celého srdca, ako sa podriadil Bohu Abrahám, na ktorého sa islamská viera rada odvoláva. Ježiša síce neuznávajú za Boha, ale ctia si ho ako proroka. Takisto si uctievajú jeho panenskú matku Máriu a niekedy ju aj nábožne vzývajú. Okrem toho očakávajú súdny deň, keď Boh dá odplatu všetkým vzkrieseným ľuďom. Preto majú v úcte mravný život a uctievajú Boha najmä modlitbou, almužnou a pôstom. Keďže v priebehu vekov vznikli medzi kresťanmi a moslimami mnohé rozbroje a nepriateľstvá, tento posvätný cirkevný snem vyzýva všetkých, aby zabudli na minulosť, pestovali úprimné vzájomné porozumenie a aby spoločne chránili a zveľaďovali sociálnu spravodlivosť, mravné hodnoty, mier a slobodu všetkých ľudí.“

Druhý vatikánsky koncil už v dokumente Lumen gentium, dogmatickej konštitúcii o Cirkvi, konštatoval (čl. 16): „Ale plán spásy zahŕňa aj tých, ktorí uznávajú Stvoriteľa, a medzi nimi predovšetkým moslimov, ktorí tvrdia, že sa pridŕžajú Abrahámovej viery a spolu s nami sa klaňajú jedinému, milosrdnému Bohu, ktorý bude v posledný deň súdiť ľudí.“

Svätý Ján Pavol II.

Druhý vatikánsky koncil sa ako prvý koncil v dejinách Katolíckej cirkvi pozitívne zaoberal islamom a urobil tak prvý krok k dialógu medzi oboma náboženstvami. Táto iniciatíva nemala zostať bez účinku. Vskutku, odvtedy sa konali mnohé stretnutia, sympóziá a semináre, aby sa dosiahlo lepšie vzájomné porozumenie, ako to vyjadril pápež Ján Pavol II. počas návštevy v Umajjovskej mešite v Damasku 6. mája 2001: „Lepšie vzájomné porozumenie povedie v praktickej rovine zaiste k tomu, že naše náboženstvá budeme vykresľovať novým spôsobom: nie ako protivníkov, ako sa to pričasto dialo v minulosti, ale ako partnerov pre dobro ľudskej rodiny“ (citované podľa L. Hagemann, Dialog, in Islam-Lexikon, Herder 2006, s. 134).

Deti pred bronzovou bránou na Umajjovskej mešite v Damasku. V roku 2001 túto mešitu navštívil Ján Pavol II., najmä kvôli údajnej relikvii Jána Krstiteľa, ktorá sa v meštite nachádza. Foto: wikimedia

Pápež František

K odkazu Druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 65) sa neochvejne hlási aj pápež František, ktorý opakovane vyzýva k zintenzívneniu dialógu s islamom. K tomu má poslúžiť aj mimoriadny Svätý rok milosrdenstva. Božie Milosrdenstvo predstavuje spoločný znak náboženstiev, preto jeho vyzdvihovanie môže pomôcť pri budovaní mostov medzi kresťanstvom a islamom.

V bule Misericordiae vultus, ktorou sa vyhlasuje mimoriadny Svätý rok milosrdenstva, Svätý Otec František píše (čl. 23): „Milosrdenstvo má platnosť, ktorá presahuje hranice Cirkvi. Spája nás so židovstvom aj s islamom, ktoré ho považujú za jednu z najcharakteristickejších Božích vlastností. ... Islam prisudzuje Stvoriteľovi okrem iných mien aj mená Milosrdný a Milostivý. Toto zvolanie často vyslovujú pery verných moslimov, ktorí cítia, že Božie milosrdenstvo ich v každodennej slabosti sprevádza a posilňuje. Aj oni veria, že nik nemôže toto milosrdenstvo obmedziť, pretože jeho dvere sú stále otvorené. Nech tento Svätý rok milosrdenstva podporí stretnutie s týmito náboženstvami i s ďalšími úctyhodnými náboženskými tradíciami; nech nás viac otvorí pre dialóg, aby sme sa lepšie poznali a chápali; nech odstráni každú formu uzavretosti a pohŕdania a tiež každú formu násilia a diskriminácie.“

Božie milosrdenstvo v Koráne

Samozrejme, že pápež František sa vzhľadom na zámer svojej buly mohol dotknúť témy Božieho milosrdenstva v islame len okrajovo, preto je namieste bližší pohľad. Na nasledujúcich riadkoch priblížime výsledky výskumu nemeckého katolíckeho kňaza a religionistu Ludwiga Hagemanna (Barmherzigkeit, in Islam-Lexikon, Herder 2006, s. 86-91).

Pre moslimov Korán predstavuje večné Božie slovo, ktoré Mohamed ako Božia trúba len podal ďalej, preto koránske posolstvo už nemôže byť prekonané a nesmie sa o ňom pochybovať.

Popri islame neexistuje svetové náboženstvo, ktoré sa môže opierať o posvätný spis, v ktorom sa 113 z celkovo 114 kapitol začína chválorečou na milosrdného Boha. Odhliadnuc od deviatej kapitoly každá súra Koránu sa začína takzvanou basmala: „V mene láskavého, milosrdného Boha“. Súra 55 dokonca nesie názov „Milosrdný“ a opisuje Božie dobrodenia.

Nádvorie Umajjovskej mešity v Damasku. Nachádzajú sa tu tri minarety, jeden z nich nesie názov po Ježišovi (Ísovi). V minirate nevesty je podľa legendy zamurovaná Ježišova nevesta z kmeňa Hasanovcov. Foto: wikimedia

Okrem toho Korán neustále (na 150 miestach!) potvrdzuje, že Boh je milosrdný, ba dokonca hovorí o tom, že Boh sa zaviazal k milosrdenstvu: „Opýtaj sa ich: Komu patrí všetko, čo je na nebi a na zemi? Odpovedz im: Bohu! On sám Sebe predpísal milosrdenstvo...“ (Korán 6:12). A ďalej: „Keď prídu k tebe tí, ktorí v naše znamenia uverili, povedz im: „Pokoj s vami. Pán váš Sebe milosrdenstvo ako povinnosť nariadil. Ak sa niekto z vás zla z nevedomosti dopustí, potom to bude ľutovať a polepší sa, Boh mu odpustí, veď je milosrdný“ (Korán 6:54).

Obidve citované pasáže z Koránu hovoria o Božom milosrdenstve ako záväzku, ktorý si Boh sám uložil. Islamskí učenci na nich zakladajú svoje presvedčenie, že milosrdenstvo predstavuje najdôležitejšiu zásadu Božieho konania.

Znamenia Božieho milosrdenstva v prírode

„Pozri sa na stopy Božieho milosrdenstva“, vyzýva Korán 30:50. Kto je schopný správne vysvetľovať skutočnosť, príde na stopu Božiemu milosrdenstvu, ktoré je zjavné v prírode a prírodných javoch.

„Pozri sa na stopy Božieho milosrdenstva, ako oživuje zem, keď umrela. Veď naskutku je oživovateľom mŕtvych a má moc nad všetkým“ (Korán 30:50). Neustále striedanie sa ročných období v prírode a obnovujúca sa plodnosť zeme sú chápané ako Božie milosrdenstvo, ktoré patrí všetkým ľuďom, bez ohľadu na to, či veria alebo neveria v Boha.  „On [Boh] je to, ktorý posiela vetry ako poslov radosti pred svojím milosrdenstvom, a My [v Koráne jediný Boh často hovorí v pluráli] zosielame čistú vodu z neba. Oživujeme ňou mŕtvu krajinu a dávame ju piť našim stvoreniam, dobytku aj ľuďom, v hojnosti ...“ (Korán 25:48nn).

Umajjovská mešita v Damasku bola postavená na mieste bývalej byzantskej baziliky Jána Krstiteľa, čo dodnes potvrdzujú viaceré zachované architektonické fragmenty. Foto: wikimedia

Podľa Koránu za pestrosťou prírodných fenoménov stojí Božie milosrdenstvo: „Božie milosrdenstvo patrí tým, čo dobré skutky robia. On [Boh] je ten, kto seje vietor, aby prihnal mraky plné vody, ktoré zasielame na zem, aby mohli všetky druhy plodov rásť. A rovnako vyvedieme mŕtvych z hrobov – snáď si to uvedomujete. Z dobrej pôdy vyrastá na Jeho príkaz zdravé rastlinstvo, zo zlej pôdy nevyrastie nič. Takto robíme zreteľnými naše znamenia vďačnému ľudstvu“ (Korán 7:56b-58). Božie stvorenie je vo svojej mnohotvárnosti zreteľným znamením neobmedzeného Božieho milosrdenstva, ktoré objíma „všetky veci“ (Korán 7:156). „On [Boh] zosiela dážď, keď si zúfajú. On [Boh] rozširuje svoje milosrdenstvo, lebo je ochrancom, hodným chvály“ (Korán 42:28).

Znamenia Božieho milosrdenstva v dejinách ľudstva

O Božom milosrdenstve svedčia aj celé dejiny Božieho zaobchádzania s ľuďmi, čo je veľmi zreteľné na prorokoch: „Veru, a Mojžišovi sme dali Písmo potom, ako sme zničili predošlé pokolenia, aby pre ľudí bolo zdrojom poznania, vedenia a milosrdenstva. Azda sa dajú napomenúť“ (Korán 28:43;  6:154; 7:154). Tóra  predstavuje znamenie Božieho milosrdenstva, plní funkciu vzoru pre Korán: „Pred ním [Koránom] bola Mojžišova kniha, vodca a milosrdenstvo“ (Korán 46:12; 11:17). Aj prorok Ježiš, ohlasovateľ evanjelia, je v Koráne predstavený ako „znamenie pre ľudstvo“. Pri zvestovaní jeho narodenia sa hovorí: „Bude to znamenie pre ľudí i prejavom Nášho milosrdenstva“ (Korán 19:21).

V rámci dejín prorokov sa Božie milosrdenstvo manifestuje zvlášť na Mohamedovi, ohlasovateľovi islamu: „Poslali Sme ho [Mohameda] pre vás ako znamenie Nášho milosrdenstva a pre všetko ľudstvo“ (Korán 21:107). Korán, sväté písmo moslimov, je neprestajne prítomným znamením Božieho milosrdenstva: Korán je „pre veriacich vedením a milosrdenstvom“ (Korán 27:77; 16:89; 31:23; 7:52), prináša im „medicínu a milosrdenstvo“ (Korán 17:82). Preto celé dejiny prorokov a zjavenia možno vnímať ako novú Božiu ponuku správneho usmernenia a milosrdenstva.

Človek pred ponukou božského milosrdenstva

Všeobecná ponuka Božieho milosrdenstva, ktorá sa dá vyčítať zo stvorenia, dejín prorokov a zjavenia, si vyžaduje ľudskú odpoveď. Zvlášť v Koráne môže veriaci človek nájsť meradlo pre ľudské konanie, ktoré zodpovedá Božiemu milosrdenstvu. Lebo v Koráne je v najdokonalejšej forme vyjadrené Božie poučenie o ceste k spáse: „Boh hovorí pravdu a vedie vás na správnu cestu“ (Korán 33:4). A preto sa veriaci majú snažiť žiť tak, aby to zodpovedalo predpisom Koránu.

Jadrom týchto predpisov je „päť pilierov islamu“: (1) vyznanie viery (arab. šaháda): „Vyznávam, že niet boha okrem Boha; vyznávam, že Mohamed je Boží posol“; (2) modlitba (arab. salát): päťkrát počas dňa od východu po západ slnka; (3) pôst (arab. sawn): v mesiaci Ramadán; (4) almužnová daň (arab. zakát): sociálny odvod; (5) púť do Mekky (arab. hadždž): raz za život.  

Hlavná modlitebná časť Umajjovskej mešity v Damasku so zachovanými korintskými stĺpmi z kresťanskej baziliky. Foto: wikimedia

Božia ochota odpustiť ľudské priestupky

Božie milosrdenstvo sa ukazuje nielen v Božom poučení človeka o správnej ceste, ale aj v Božej ochote odpustiť človeku: Boh odpúšťa, komu chce, opakovane hovorí Korán. Podmienkou je viera a nasledovanie proroka: „Tak povedz: Ak milujete Boha, tam ma nasledujte. Tak vás bude Boh milovať a odpustí vám všetky hriechy, lebo Boh odpúšťa a je milosrdný“ (Korán 3:31). Za týchto okolností dosiahne ten, kto zhrešil, skrze ľútosť a obrátenie odpustenie svojej viny: „On prijíma pokánie svojich služobníkov, odpúšťa zlé skutky a vie, čo robíte“ (Korán 42:25). Kvôli tomu Korán vyzýva veriacich k ľútosti a obráteniu: „Veriaci, obráťte sa všetci k Bohu, možno pochodíte dobre! (Korán 24:31). Lebo skrze ľútosť a obrátenie je možné zmieriť sa s Bohom.

Milosrdenstvo a spravodlivosť

Podľa Koránu milosrdenstvo a spravodlivosť nemožno od seba oddeliť. Pri všetkom milosrdenstve, ktoré prejavuje ľuďom, Boh je a zostáva spravodlivým sudcom na konci vekov. Posledný deň bude pre všetkých ľudí „dňom zúčtovania“ (Korán 38:53).

Sudcom bude jedine Boh. Pri všetkom milosrdenstve bude spravodlivým sudcom. Nikomu nebude spôsobená neprávosť, lebo „Boh vie všetko“ (Korán 24:64). V ten deň „vás Boh povolá. Každá duša tu dostane, čo si zaslúži, ale skrivodlivosti sa vám nedostane“ (Korán 2:281).

Milosrdenstvo a láska

Aj Korán vie o Božej láske k ľuďom: Boh miluje veriacich, poslušných a konajúcich  dobro. Aj tí, ktorí sa obracajú, ktorí Bohu dôverujú a bojujú na jeho ceste, sú objatí Božou láskou. Avšak Božia láska je neustále viazaná na určité podmienky: viera a dôvera v Boha a správne konanie, aké predpisuje Korán.

Relikviár Jána Krstiteľa v Umajjovskej mešite v Damasku. Foto: wikimedia

Podľa L. Hagemanna (Barmherzigkeit, s. 90) z toho vyplýva, že Boh nemiluje tých, ktorí prekračujú jeho predpisy. Len „tým, čo verili a dobro konali, On [Boh] preukáže lásku“(Korán 19:96). O definitívnom osude človeka rozhoduje viera, resp. neviera, a z nej vyplývajúci spôsob ľudského konania. Kto verí a koná dobré skutky, môže dúfať v raj. Kto neverí a jeho skutky sú zlé, pôjde do pekla. Preto je dôležité po zlyhaní neustále prosiť Boha o odpustenie, aby sme mohli potom znova zakúsiť jeho lásku: „Proste Boha o odpustenie a kajajte sa Mu, lebo On je milosrdný a láskyplný“ (Korán 11:90; 85:14).

Milosrdenstvo, odpustenie a láska pred nárokom spravodlivosti

Aj keď sa z islamskej strany s obľubou poukazuje na to, že milosrdenstvo predstavuje najdôležitejšiu zásadu Božieho konania, treba tiež konštatovať, že Božie milosrdenstvo, Božia ochota odpustiť a Božia láska môžu mať hranice. Milosrdenstvo, odpustenie a láska sa udeľujú len tým, ktorí veria v Boha, konajú skutky, ktoré Boh predpísal v Koráne, a po priestupku prosia Boha o odpustenie.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo