Ako Vatikán hejtol kardinála, no ten nepovedal posledné slovo

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ako Vatikán hejtol kardinála, no ten nepovedal posledné slovo

Kardinál Sarah slúži omšu ad orientem v Londýne na konferencii Sacra Liturgia 6. júla 2016 (Foto: Sacra Liturgia UK)

Ak budeme na konci roka robiť anketu o osobnosť Cirkvi, jedným z adeptov bude určite africký kardinál Robert Sarah. A to napriek tomu, že pod článkami o jeho slovách sa hádajú kňazi aj laici.

Tento vplyvný vatikánsky hodnostár, ktorý vyrastal v chudobných pomeroch v Afrike, zaťal do živého 5. júla na liturgickej konferencii v Londýne. Prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí v rámci svojho príspevku vyzval, aby od adventu začali kňazi slúžiť omše tvárou k východu, respektíve k apside.

Medzi kňazmi to začalo šumieť, množili sa otázky, ako sa k tomu postaví Vatikán a či príde nejaká forma oficiálnej inštrukcie. Približne o týždeň prišlo stanovisko Svätej stolice, ktoré tlmočil odchádzajúci hovorca Federico Lombardi. A namiesto inštrukcie prišlo vyjadrenie, že žiadne zmeny sa nechystajú a dokonca upozornenie, že stále je v platnosti misál, ktorý hovorí, že „hlavný oltár treba postaviť oddelene od steny, aby ho bolo možné ľahko obchádzať a aby sa mohla bohoslužba na ňom konať tvárou k ľudu...“

Zároveň sa udialo zopár vecí, ktoré stoja za zmienku, pretože ukazujú, akou vážnou téma je a že debata sa zďaleka nekončí.

V ten istý deň, keď vydal Vatikán spomínané stanovisko, kardinál Sarah publikoval celý text svojej prednášky z konferencie v Londýne, pričom nič z nej podľa vlastných slov nevynechal. (K dispozícii je zatiaľ anglické a francúzske znenie.)

V kompletnom znení svojho príspevku prefekt Sarah hovorí, že v apríli ho pápež František požiadal, aby sa venoval štúdiu ,reformy reformy' a hľadal spôsob, ako by sa mohli navzájom obohadiť obe formy rímskeho obradu, riadna aj mimoriadna.

Kto má kompas?

Popredný vatikanista Sandro Magister reagoval na Lombardiho vyhlásenia dosť kritickým komentárom s názvom Ježiš sa vráti z Východu, no vo Vatikáne stratili kompas. Magister píše, že pochopenie medzi Františkom a kardinálom Sarahom v niektorých veciach nebolo vždy jednoduché. Bol to síce Svätý Otec František osobne, kto vymenoval Saraha na čelo kongregácie pre bohoslužbu, no ešte predtým boli z kongregácie prepustení viacerí tradicionalisti, ktorí tam pôsobili.

K téme:
Máme sa vraj otočiť k Bohu Zdieľať

Magister si takisto neodpustil kritiku Lombardiho, ktorému vyčíta, že účelovo a bez kontextu citoval článok 299 Rímskeho misála o usporiadaní kostola, teda oltára. Podľa Magistera to nebolo fér, lebo pravidlo sa týka najmä nových kostolov, kým staré chrámy museli vybudovať nové oltáre len v prípade, ak by pôvodné znemožňovali účasť ľudu alebo by ich premiestnenie poškodilo umenie.

Lenže čuduj sa svete, článok 299 smerníc Rímskeho misála pozná aj anglický kardinál Vincent Nichols. Ten je arcibiskupom Westminsteru a práve jeho diecéza hostila liturgickú konferenciu so Sarahovým príspevkom.

Zaujímavosťou však je, že pár dní po Sarahovom vystúpení v Londýne sa arcibiskup Nichols obrátil na kňazov svojej diecézy s tým, aby nezačali slúžiť omše ad orientem. V liste im pripomenul platnosť článku 299, podobne, ako tak urobilo neskôr aj tlačové stredisko Svätej stolice.

Kardinál Nichols v liste dodal, že hoci Kongregácia pre Boží kult v roku 2009 potvrdila, že článok 299 nezakazuje slúžiť omše ad orientem, „postoj k ľudu sa zdá byť vhodnejší, pretože umožnuje jednoduchšiu komunikáciu“.

V prospech omše „k ľudu“ sa vtedy vyjadril aj šéfredaktor vplyvného magazínu La Civiltà Cattolica jezuita Antonio Spadaro. Na svojom twitteri citoval pre zmenu článok 146: „... potom sa kňaz vráti do stredu oltára a obrátený k ľudu rozopne a zopne ruky a vyzve ľud na modlitbu...“

Kardinál Sarah slúži omšu ad orientem v Londýne na konferencii Sacra Liturgia 6. júla 2016 (Foto: Sacra Liturgia UK)

Choas alebo príležitosť?

Možno sa niekomu zdá, že ide o búrku v pohári vody, navyše, poriadne zamútenú. Na mieste je otázka, ako sa majú k tejto miestami nuansovitej debate postaviť laici. Niekto má svoje sympatie a možno aj dôvody, prečo by rád šiel na omšu ad orientem, kým druhému to príde spiatočnícke retro či obdoba liturgickej hipsterčiny.

Na začiatok obom táborom prospeje snaha pochopiť, ako vatikánsky šéf pre liturgiu vlastne uvažuje. Kľúčový sa zdá byť jeho príspevok v L' Osservatore Romano z júna minulého roku. V článku Tichá činnosť srdca kardinál Sarah píše:

„Skutočne riskujeme, že nenecháme v našich sláveniach žiadne miesto Bohu. Ocitáme sa v pokušení Hebrejov na púšti. Tí sa snažili prispôsobiť bohoslužbu sebe na mieru a nezabúdajme, že sa nakoniec poklonili pred modlou zlatého telaťa. Mali by sme začať načúvať koncilu...“

Fundované zrkadlo týmto slovám nastavuje profesor liturgiky Andrea Grillo. Kardinálovi vyčíta, že si prispôsobuje učenie koncilu a vytrháva niektoré jeho aspekty z kontextu. (Jeho reakcie na kardinála TU.)

A aby toho nebolo málo, koncom leta má vyjsť nová knižka kardinála Saraha. Áno, hádate správne, bude o liturgii.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo