Ježišovi bratia: pokrvní alebo nevlastní súrodenci?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ježišovi bratia: pokrvní alebo nevlastní súrodenci?

Hans Memling: Sedem radostí Panny.

Jakubovo protoevanjelium uchovalo mená Máriiných rodičov, navrhlo doktrínu o jej trvalom panenstve a ovplyvnilo tradičné stvárňovanie jasličiek, pretože špecifikuje, že Ježiš sa narodil v jaskyni.

Popri spisoch Nového zákona existujú aj také, ktoré boli pripísané nejakému apoštolovi alebo žiakovi apoštola, ale nepochádzajú od neho a ani nevznikli v apoštolskom období. Tieto diela neboli prijaté do novozákonného kánonu. Hovoríme tu o apokryfoch.

Medzi apokryfnými spismi raného kresťanstva vyniká dielo Narodenie Márie. Pôvodný text bol napísaný po grécky v druhej polovici 2. storočia mimo územia Palestíny (v Egypte?). Terajšia grécka podoba tohto diela pochádza zo 4. storočia.

Keď latinská cirkev v Decretum Gelasianum de libris recipiendis et non recipiendis (okolo roku 500) odmietla Narodenie Márie ako apokryf, na Západe sa čoskoro ocitlo v zabudnutí. Naopak, vo východných cirkvách zostalo mimoriadne obľúbené a rozšírené, o čom výrečne svedčia jeho preklady a parafrázy do arabčiny, arménčiny, cirkevnej slovančiny, staroetiópskeho jazyka geez, gruzínčiny a starosýrčiny. Vplyv na cirkevné umenie dokladuje aj katedra ravenského biskupa Maximianusa (546 – 556/7), ktorej výzdoba podáva scény z tohto apokryfu (Ravenna bola v rokoch 540 až 751 súčasťou Byzantskej ríše).

Na kresťanskom Východe apokryfný spis Narodenie Márie poslúžil ako základ pre liturgické slávenia a ikonografické stvárnenia Máriinho narodenia (8. 9.), vstupu do chrámu  (21. 11.) a počatia svätou Annou (8. 12.).  

Jakubovo protoevanjelium

Ešte nikdy ste nepočuli o apokryfnom spise Narodenie Márie? Pochopiteľne. Dnes je všeobecne rozšírené jeho neskoršie označenie „Jakubovo protoevanjelium“.

V roku 1550 si francúzsky humanista Guillaume Postel SJ priniesol zo svojej cesty po kresťanskom Východe spomínaný apokryf a už v roku 1552 ho publikoval v latinskom preklade (dodnes sa nenašiel žiaden latinský rukopis diela Narodenie Márie; najstarší grécky rukopis tohto spisu sa zachoval na Bodmerovom papyruse z 3. storočia).

Scéna z apokryfného evanjelia sv. Petra.

Pri názve Jakubovo protoevanjelium spoluzakladateľ jezuitskej rehole vychádzal z predstavy, ktorú podsúva samotné dielo (kap. 25), že autorom textu je Jakub Mladší (†62), Pánov brat, ktorý ho napísal po smrti Herodesa Agrippu (†44). A keďže tento spis obsahuje udalosti predchádzajúce Ježišovmu narodeniu, podľa pátra Postela mal predstavovať prameň, z ktorého čerpali kánonické evanjeliá podľa Lukáša a Matúša, takže chronologicky ho treba zaradiť ako prvé (gr. prótos) z evanjelií. V skutočnosti je však údaj o autorovi fiktívny práve tak, ako je vymyslené aj obdobie vzniku spisu. Nepopierateľná väzba s Lukášovým a Matúšovým evanjeliom je následkom toho, že Jakubovo protoevanjelium sa opiera o tieto súčasti novozákonného kánonu.

Doplnenie kánonických evanjelií

Jakubovo protoevanjelium je jedným z najvýznamnejších apokryfov v skupine takzvaných „evanjelií detstva“, ktoré chcú vyplniť biografické medzery v kánonických evanjeliách.

Dielo, ktorého český preklad nájdete tu, sa člení na tri časti: Kapitoly 1 až 16 rozprávajú o Máriinom pôvode, narodení a detstve až do počatia Ježiša. Bohatému a zbožnému manželskému páru, Joachimovi a Anne, ktorí sa veľmi trápia pre svoju bezdetnosť, Boh napokon daruje zázračným spôsobom dcéru Máriu. Anna sľúbi, že dieťa zasvätí Bohu a už doma v spálni zriadi svätyňu pre Máriu. Ako trojročnú ju privedú do Jeruzalemského chrámu, kde Mária „rástla ako holubica a prijímala potravu z rúk anjela“ (kap. 7). Kňazi neskôr hľadajú pre dvanásťročnú Máriu vhodného manžela: na znamenie z neba voľba padne na vdovca Jozefa, ktorý už má dospelých synov z prvého manželstva. Jozef napokon prijíma toto rozhodnutie, potom ale odchádza za prácou do cudziny. Ďalej sa informuje o anjelovom zvestovaní Ježišovho počatia, Máriinej návšteve pri Alžbete a Jozefovej výčitke, keď po návrate domov nájde Máriu v šiestom mesiaci tehotenstva. Mária mala „šestnásť rokov, keď sa stali tieto tajomné veci“ (kap. 12). Mária uisťuje, že nemala dočinenia s nijakým mužom. Jozef myslí (azda ide o najstaršie svedectvo o obľúbenej patristickej kazateľskej paralele Eva – Mária) na oklamanie hadom, ako sa to stalo pri Eve. Na anjelovo poučenie o božskom pôvode dieťaťa a príkaz (podobne ako v Evanjeliu podľa Matúša 1,20-23) Jozef Máriu neprepustí. Na zistenie neviny sa potom musia obidvaja podrobiť Božiemu súdu, ktorý na údiv „všetkých ľudí“ potvrdí pravdivosť ich tvrdení. „A Jozef vzal Máriu, odviedol ju domov a vzdával chválu Bohu Izraela“ (kap. 16).

V kapitolách 17 až 21 nasleduje správa o Ježišovom narodení podľa kánonických predlôh. Na ceste do Betlehema kvôli sčítaniu obyvateľstva Jozef musí nechať Máriu v jaskyni pri meste, pretože nadišla jej hodina, a ide hľadať pôrodnú babicu. Tá zažije zázračný pôrod dieťaťa a po pôrode s úžasom konštatuje, že Mária je ešte pannou. „A babica vyšla z jaskyne a stretla Salome. Povedala jej: ‚Salome, musím ti povedať o zázraku. Panna porodila, aj keď je to proti prirodzenosti.‘“ (kap. 20) Keď to Salome neveriacky prekontroluje, vyschne jej ruka, ale dieťa Ježiš ju uzdraví.

Tretia časť v kapitolách 22 až 25 pripája správu o umučení Zachariáša. Pretože Herodesa oklamali mudrci a nedokáže zabiť ani Ježiša ani Jána, dá zavraždiť Zachariáša.

Teologický zámer spisu

Jakubovo protoevanjelium patrí do skupiny „evanjelií detstva“. Jeho zámer objasňuje porovnanie s evanjeliami detstva podľa Matúša a Lukáša: zatiaľ čo kánonické evanjeliá venujú Ježišovmu počatiu bez otca po jednom úryvku, v Jakubovom protoevanjeliu sa toto učenie posilňuje mnohými dodatočnými aspektmi (Annin sľub, že svoju dcéru zasvätí panenskému životu; Jozefov vysoký vek; Jozefova neprítomnosť na začiatku Máriinho tehotenstva; Máriino uistenie o svojej nevine; Boží rozsudok; pôrodná babica; Salome).

Carl Heinrich Bloch: Pochovávanie Krista.

Jakubovo protoevanjelium ako prvé kresťanské dielo navrhuje doktrínu o trvalom panenstve Márie, keďže Ježišovi bratia sa tu vysvetľujú ako deti z Jozefovho prvého manželstva a pôrodná babica potvrdzuje panenstvo matky. O priebehu pôrodu sa nehovorí nič, no zdá sa, že išlo o bezbolestný pôrod.  

Vplyv Jakubovho protoevanjelia na rozvíjajúcu sa mariológiu 2. a 3. storočia na kresťanskom Západe bol malý: Justín (†165), Irenej (†202) a Tertulián (†220) rozvíjali svoju mariológiu nezávisle od tohto spisu. Proti Jakubovmu protoevanjeliu energicky polemizuje Hieronym, ktorý odmieta predstavu o vdovcovi Jozefovi (kap. 8) a takéto riešenie problému Ježišových bratov. Aby pririekol Jozefovi trvalé panenstvo, vysvetľuje ich ako Ježišových bratancov. 

Na kresťanskom Východe bol teologický vplyv Jakubovho protoevanjelia silnejší: tento spis poznajú Klement Alexandrijský (†215), Origenes (†254), Gregor Nysský (†394), Epifán zo Salaminy (†403). Pravoslávna cirkev ešte aj dnes zodpovedá otázku Ježišových bratov v zmysle Jakubovho protoevanjelia. 

Ako významné svedectvo ranokresťanskej mariánskej zbožnosti chce Jakubovo protoevanjelium priniesť dôkaz o Máriinom božskom vyvolení od narodenia a jej trvalom panenstve. Odporuje predovšetkým legende, ktorá sa objavuje u pohanského polemika Kelsa (okolo roku 178), ako aj v židovských spisoch, že Ježiš sa narodil z Máriinho nemanželského pomeru s rímskym vojakom, ktorý sa volal Pantera.

 
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo