Tvojím znakom víťazstva je svätý kríž!

Tvojím znakom víťazstva je svätý kríž!

Prinášame úvahu popredného nemeckého teológa k dnešnému sviatku.

Podľa starobylej tradície cisárovná Helena hľadala v Jeruzaleme Ježišov kríž a našla ho 14. septembra 320. Bol skrytý v cisterne pod ruinami Venušinho chrámu, ktorý dal postaviť cisár Hadrián po zničení Jeruzalema v roku 70 na mieste Kristovho ukrižovania. Jeruzalemský biskup Makarios slávnostne zdvihol kríž a ukázal veriacim k úcte. Na mieste nájdenia kríža dali cisár Konštantín a cisárovná Helena postaviť Anastatis, „Chrám Božieho hrobu“. Slávnosť jeho posviacky sa konala 13. a 14. septembra 335. Skončila sa slávnostným povýšením Ježišovho kríža, aby si ho mohli jeruzalemskí veriaci uctiť v prítomnosti cisára a – ako hovoria niektoré tradície – aj v prítomnosti jeho matky.

Ikona ukazuje slávnosť uctenia kríža. Pred Chrámom Božieho hrobu, ktorý je naznačený cirkevnou stavbou v pozadí, stojí na tribúne biskup Makarios a jeden diakon. Pred tribúnou stojaca a šatkami slávnostne ozdobená nádoba s vodou pripomína cisternu, v ktorej bol nájdený Ježišov kríž. Biskup ho drží oproti veriacim, aby si ho uctili. Diakon drží v ľavej ruke trikir, trojplamenný svietnik patriaci k biskupským insígniám, pravou rukou kýva kadidlom. V dvoch skupinách prichádzajú veriaci, aby si uctili kríž. Skupinu mužov uvádza do biskupských rúch oblečený cisár Konštantín, skupinu žien jeho matka, cisárovná Helena. Cisár a cisárovná ukazujú na kríž, na ktorý sa všetci ostatní pozerajú s úctou. Chvália Ježiša, ktorý dobrovoľne vzal na seba kríž, a prosia ho – ako to robí aj dnes sláviace spoločenstvo – o milosrdenstvo a pomoc: „Dobrovoľne si bol vyvýšený na kríž, Kriste, Bože náš. Preukáž svoje milosrdenstvo spoločenstvu, ktoré nesie tvoje meno. Daruj nám radosť víťazstva, lebo bojuješ s nami. Tvojím znakom víťazstva je svätý kríž.“ (Kondák, 4. hlas).

Ježiš podstúpil boj s krížmi sveta. Proti všetkému očakávaniu tých, ktorí Ježiša nenávideli, prenasledovali a mysleli si, že jeho popravou vybojovali víťazstvo, sa jeho bolestné, útrpné zomieranie stalo smrťou, ktorá darúva život. Ježiš zvíťazil nad krížom a smrťou. Teraz pomáha nám, ktorí trpíme pod mnohými krížmi a máme smrť pred očami: kríž utrpenia, samoty, preťaženia, vyčerpania, nepochopenia, opovrhnutia, preľaknutia, smrti. Ježiš pozná všetky tieto kríže. Pocítil ich na vlastnom tele. Vie, aké sú ťažké a že ich nosenie môže presahovať naše sily. V takýchto situáciách sa môžeme pozerať na jeho kríž, ktorý sa z nástroja mučenia stal znakom víťazstva. Dáva nám istotu, že kríž a utrpenie nie sú to posledné v našom živote. Ježiš sa prejavil ako silnejší. Teraz nás nenechá osamotených s naším krížom a utrpením. On je tu, kráča s nami a pomáha nám niesť kríž. Takto sa kríž každého jedného z nás vkladá do Ježišovho kríža. Do jeho utrpenia a zomierania je vložené to, čím ľudia vždy trpia a čo musia znášať, a tým je to prijaté do zmeny k dobrému, ktorú priniesol Ježiš, do zmŕtvychvstania. Skrze to sa síce neodníma utrpeniu ostrosť, ktorú musíme vydržať, avšak utrpenie dostáva perspektívu: už viac neničí, ale sa ním začína dobro. Toto dáva silu vydržať ho a niesť vo veriacej nádeji. A tak Ježišov kríž hovorí raz a navždy, že Boh má moc na krivých čiarach písať rovno a priviesť bezvýchodiskové situácie k dobrému koncu. Aj toto ospevujú hymny sviatku: „Príďte, národy, pozrime sa na toto zázračné tajomstvo a uctime si silu kríža. V raji drevo spôsobilo smrť, ale strom nosiaci Spasiteľa, ktorý bol na ňom nevinne priklincovaný, dal vypučať životu.“ (stichira)

Kde majú ľudia kríž vo veľkej úcte, kde sa naň pozerajú s vierou a nechávajú sa prijať do lásky Ježiša Krista, tam sa kríž stáva ich záchranou. Konštantín a Helena a s nimi ženy a muži Jeruzalema uctievajúci kríž robia hlboké poklony pred krížom, aby sa nechali skrze jeho silu požehnať pre svoj život. Môžeme sa zaradiť do ich zástupu a prosiť: „Zachráň, Pane, svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo. Víťazstvo nám udeľ nad rozhnevaným nepriateľom a ochraňuj skrze svoj kríž všetkých svojich veriacich.“ (tropár)

Text vybral a preložil Ján Krupa.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo