Aký majú kresťania význam pre arabskú spoločnosť? Zásadný

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Aký majú kresťania význam pre arabskú spoločnosť? Zásadný

4. február 2012, Káhira: Demonštrant s egyptskou vlajkou na ktorej sú kresťanské a islamské symboly. Foto: Alisdare Hickson/flickr.com

Zhodli sa na tom blízkovýchodní kresťanskí lídri a jordánsky moslimský kráľ Abdalláh II., ktorý hostil ich plenárne zasadanie v rámci Rady cirkví Blízkeho východu.

Najvyšší predstavitelia dvadsiatich dvoch kresťanských cirkví na Blízkom východe ocenili iniciatívy moslimských inštitúcií a náboženských predstaviteľov regiónu, ktorí odmietajú extrémizmus a násilie a uznávajú kresťanské spoločenstvá ako podstatnú zložku arabskej kultúry a celého regiónu. „Zhromaždenie by si želalo, keby po týchto stanoviskách moslimských inštitúcií a predstaviteľov nasledovali aj konkrétne opatrenia, aby vznikol nový model spolupráce a spolunažívania,“ dodali kresťanskí lídri v záverečnom vyhlásení z 11. plenárneho zasadania Rady cirkví Blízkeho východu, ktoré sa konalo od 6. do 8. septembra 2016 v jordánskom Ammáne.

Blízkovýchodné cirkvi predstavili aj konkrétne spoločné opatrenia, ktoré by mali poslúžiť k prekonaniu súčasnej dramatickej situácie v regióne. Dohodli sa na vytvorení spoločnej delegácie, ktorá navštívi krajiny Blízkeho východu, aby rokovala s civilnými a náboženskými predstaviteľmi. O spoločných riešeniach, ktoré by mohli prispieť k udržaniu kresťanskej prítomnosti v regióne, sa chce radiť aj s predstaviteľmi sunnitskej univerzity Al-Azhar v egyptskej Káhire a šíitskej univerzity v iránskom Qome.

Vojenský zásah v Sýrii a zákaz predaja zbraní teroristom

Najvyšší predstavitelia cirkví na Blízkom východe prosia medzinárodné spoločenstvo o vojenský zásah v Sýrii, ktorý by skutočne viedol k ukončeniu občianskej vojny. V žiadnom prípade sa však nesmie spochybniť „územná celistvosť Sýrie“ a mierové spolunažívanie etnických a náboženských skupín v sýrskej spoločnosti. Rada cirkví Blízkeho východu žiada tiež zákaz predaja zbraní teroristickým skupinám, ktoré vyčíňajú v Sýrii a Iraku. V spoločnom vyhlásení zástupcovia cirkví pripomínajú arabským krajinám a medzinárodnému spoločenstvu zodpovednosť voči utečencom, zvlášť  voči kresťanom, ktorí museli v dôsledku vojny a prenasledovania opustiť svoje domovy. Osobitnú pozornosť si zasluhujú utečenci z Mosulu a Ninivskej planiny, pričom treba vynaložiť všetko úsilie, aby sa mohli dobrovoľne vrátiť späť do svojej domoviny.

Blízkovýchodní kresťania majú byť nástrojom milosrdenstva

Rada cirkví Blízkeho východu si pre svoje 11. plenárne zasadanie zvolila motto: „Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.“ (Žalm 118) Blízkovýchodní cirkevní lídri pripomínajú, že kresťania majú byť nástrojmi milosrdenstva vo svete zmietanom násilím, nespravodlivosťou a bojom o moc.

V záverečnom vyhlásení sa tiež spomína právo Palestínčanov na vlastný štát a žiada sa ukončenie „nenormálnej“ situácie na ostrove Cyprus. K slovu prišla aj neschopnosť zvoliť prezidenta v Libanone (úrad je vyhradený kresťanovi a je vakantný už vyše dva roky). Nechýba apel na prepustenie dvoch unesených biskupov pred tromi rokmi v Sýrii.

Chaldejský patriarcha je lídrom blízkovýchodných katolíkov

V záverečný deň plenárneho zasadania si prítomní hierarchovia zvolili nových predsedov rozličných kresťanských konfesií, ktoré tvoria Radu cirkví Blízkeho východu. V nasledujúcich rokoch v nej bude východným katolíckym cirkvám predsedať chaldejský patriarcha Louis Raphael Sako. Rada cirkví Blízkeho východu bola založená v roku 1974 v cyperskej Nikózii a v súčasnosti sídli v libanonskom Bejrúte. Jej cieľom je podporovať konvergenciu kresťanských komunít regiónu pri témach spoločného záujmu a pomáhať pri prekonávaní rozdelení a sporov medzi kresťanskými konfesiami.

Patriarcha Louis Raphaël I Sako. Foto: wikimedia

Osvietený moslimský kráľ

Výber Jordánska ako hostiteľského štátu pre summit kresťanských cirkví blízkovýchodného regiónu potvrdzuje poprednú úlohu hašemitského kráľovstva pri ochrane kresťanských pamiatok a obrane náboženskej slobody. Jordánsky kráľ Abdalláh II. počas stretnutia s lídrami Rady cirkví Blízkeho východu opakovane zdôraznil, že kresťania majú za úlohu byť „mostami dialógu“ a Jordánsko predstavuje „model harmonického spolunažívania“ medzi kresťanmi a moslimami. Podľa monarchu Arabi, či už sú to moslimovia, alebo kresťania, musia čeliť tým istým výzvam. Kresťania sú podstatnou zložkou arabskej spoločnosti, ochraňovať ich práva je úlohou nás všetkých.  

Nový zákon o výstavbe kresťanských chrámov v Egypte

Rada cirkví Blízkeho východu na záver svojho plenárneho zasadania vyslovila poďakovanie nielen Jordánskemu kráľovstvu za jeho pohostinnosť, ale aj egyptskému parlamentu za nový zákon o výstavbe kresťanských chrámov.

Egyptský parlament ho schválil na konci augusta 2016. Na základe nového zákona musia guvernéri egyptských provincií v priebehu štyroch mesiacov odpovedať na žiadosť kresťanov o stavebné povolenie. Ak ich žiadosť bude zamietnutá, guvernér musí svoje rozhodnutie odôvodniť a kresťanské komunity sa môžu proti nemu odvolať. Zákon stanovuje, že „veľkosť kostola musí byť primeraná počtu členov kresťanskej komunity, pričom sa má brať do úvahy odhadovaný rast obyvateľstva“. 

Nový zákon nahrádza edikt z obdobia, keď bol Egypt ešte súčasťou Osmanskej ríše. Na základe tohto ediktu a následných ustanovení o jeho aplikácii existovali pri výstavbe kostolov predpisy, ktoré neplatili pre výstavbu mešít, ako napríklad: zákaz výstavby kresťanských chrámov v blízkosti škôl, kanálov, vládnych budov, železníc a obytných štvrtí. Striktné presadzovanie týchto ustanovení viedlo v mnohých prípadoch k tomu, že sa nesmeli stavať kostoly v oblastiach obývaných prevažne kresťanmi, zvlášť v hornom Egypte.

V rozhovore poskytnutom nadácii „Oasis“ koptský pravoslávny pápež a patriarcha Tawadros II. opísal situáciu výstavby kresťanských chrámov v Egypte. Pripomenul, že kresťanstvo je prítomné v Egypte od polovice 1. storočia. Už v ranokresťanskom období boli mnohé pohanské chrámy a mauzóleá premenené na kresťanské. Počnúc vládou cisára Konštantína Veľkého, ktorý daroval Cirkvi slobodu, sa postavili mnohé nové chrámy. Príchod islamu do Egypta v 7. storočí na tom zmenil len málo. Napriek niekoľkým obdobiam prenasledovania kresťanov moslimami sa ich vzťah v Egypte vyznačoval skôr „toleranciou, priateľstvom a dobrými vzťahmi“.

Koptský pápež a alexandrijský patriarcha Tawadros II. Foto: wikimedia

Problémy sa začali až osmanským reformným ediktom („Hatt-i-Humayun“) v roku 1856, ktorého cieľom bolo rovnoprávne postavenie všetkých obyvateľov Osmanskej ríše bez ohľadu na ich náboženskú príslušnosť. Dekrét obsahoval aj ustanovenia o výstavbe kostolov, pričom udeľovanie stavebného povolenia bolo rezervované „najvyššej autorite“, ktorou bol v Egypte vicekráľ (tzv. khedive). V Egypte zostali tieto ustanovenia v platnosti aj po získaní nezávislosti. Z podnetu vtedajšieho ministra vnútra al-Ezabiho Pašu sa v roku 1934 povolenia pre výstavbu kresťanských chrámov zviazali s desiatimi vágne formulovanými podmienkami. Zvlášť po zvrhnutí kráľa počas revolúcie v roku 1952 boli ustanovenia z rokov 1856 a 1934 zneužívané „fanatikmi“ na zamedzovanie výstavby nových chrámov. Veľmi často sa ako zámienka vyťahovalo podozrenie, že ide o „náboženské poburovanie“. Mnohí kopti odvtedy nadobudli pocit, že sú v pozícii občanov druhej kategórie.

Tawadros II. pripomenul, že v roku 1972 došlo k ustanoveniu  komisie na preskúmanie postupov okolo udeľovania stavebných povolení. Komisia, ktorú viedol bývalý viceprezident ľudového zhromaždenia Jamal al-Oteify, došla k záveru, že „desať podmienok“ z roku 1934 nemá žiaden právny základ. Komisia zároveň predložila návrhy na zmeny, ktoré však „celé desaťročia zostali v zásuvke“.

Koptská pravoslávna cirkev je v prvom rade „duchovnou inštitúciou“, podčiarkol jej pápež a patriarcha Tawadros II., no jedným dychom dodal, že súčasne je aj spoločenskou inštitúciou, ktorá už 20 storočí slúži národu a uchovávaniu jeho jednoty. Preto jeho cirkev oprávnene očakávala zákon, ktorý ukončí chybný vývoj z minulosti a zabráni každej diskriminácii občanov. 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo