Zjavenie Kristovho kríža nad Jeruzalemom

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zjavenie Kristovho kríža nad Jeruzalemom

Nájdenie Kristovho kríža, ku ktorému došlo okolo roku 325, poskytlo významný impulz pre rozvoj úcty kríža v Cirkvi.

„Spomienka na znamenie úctyhodného kríža, ktoré sa ukázalo na nebi vo svätom meste Jeruzaleme“, predstavuje pevnú súčasť byzantského liturgického kalendára. Slávi sa 7. mája, pretože reflektuje udalosť zo 7. mája 351, keď sa na oblohe nad Jeruzalemom zjavil „veľmi veľký svetelný kríž“, ktorý „siahal od svätej Golgoty až po Olivovú horu“. K zázraku došlo v treťom roku pôsobenia jeruzalemského biskupa Cyrila, ktorý o ňom bezprostredne listom informoval cisára Konštanca:

„Tento kríž videla nie jedna či dve osoby, ale celé obyvateľstvo mesta. [...] Bol viditeľný niekoľko hodín. Jeho žiara prekonávala lúče slnka. [...] Celé mesto, zachvátené strachom a radosťou súčasne, prúdilo do chrámu, mládenci i starci, muži i ženy každého veku, ... domáci i cudzinci, kresťania i pohania. A všetci jednomyseľne vzdávali chvály Kristovi Ježišovi...“ (PG 87/34069)

Zjavenie kríža na nebi podľa sv. Cyrila Jeruzalemského potvrdzuje dôležitosť nájdenia Kristovho kríža, ku ktorému došlo len nedávno. „V čase tvojho najvznešenejšieho a najzbožnejšieho otca [Konštantína Veľkého] sa našlo spásne drevo životodarného kríža,“ pripomína sv. Cyril cisárovi Konštancovi v spomenutom liste.

Inventio Sanctae Crucis Domini nostri Jesu Christi, ku ktorému došlo okolo roku 325, poskytlo významný impulz pre rozvoj úcty kríža v Cirkvi. Prvým výraznejším protagonistom príslušnej patristickej tradície bol práve jeruzalemský biskup Cyril, autor 24 slávnych katechéz, ktoré predniesol okolo roku 350. Dvadsiatim trom katechézam predchádza jedna otváracia Prokatechéza. Prvých osemnásť katechéz je určených katechumenom, preto je zvykom označovať ich ako „krstné katechézy“. Konali sa v Bazilike Božieho hrobu. Prvé katechézy (1 – 5) sa postupne zaoberajú podmienkami, ktoré majú predchádzať krstu, odvrátením sa od pohanských zvykov, sviatosťou krstu a desiatimi dogmatickými pravdami obsiahnutými vo Vyznaní viery. Ďalšie katechézy (6 – 18) predstavujú „katechézu na pokračovanie“ o Jeruzalemskom vyznaní viery. Posledných päť katechéz (19 – 23) nesie názov „mystagogické“, pričom prvé dve sú komentárom ku krstným obradom a posledné tri sú venované krizme, Kristovmu telu a krvi a eucharistickej liturgii. Je v nich zahrnutý ako výklad modlitby Otče náš, ktorý predstavuje postupné uvedenie do modlitby.

Cirkevný otec Cyril Jeruzalemský, ktorého v roku 1883 pápež Lev XIII. vyhlásil za učiteľa Cirkvi, poskytuje podnety pre rozvoj úcty Kristovho kríža v 4. krstnej katechéze, v ktorej hovorí o kresťanskej doktríne, ale hlavne v 13. krstnej katechéze, ktorú venuje Pánovmu utrpeniu a pochovaniu.

Odôvodnenie zvyku robiť znamenie kríža

Nechceme sa hanbiť za Kristov kríž. Aj keby ho iní robili potajomky, ty ním máš verejne označovať svoje čelo, aby sa démoni, keď vidia tento kráľovský znak, zľakli a utiekli ďaleko. Urob znamenie kríža pri jedení a pití, keď si sadáš, líhaš, vstávaš, keď hovoríš, odchádzaš, skrátka pri všetkých činnostiach. Lebo Kristus, ktorý bol ukrižovaný na tomto mieste [na Golgote], je hore v nebi. Keby po svojom ukrižovaní a uložení do hrobu zostal v hrobe, potom by sme mali dôvod hanbiť sa [za Kríž]. Teraz však Kristus, ktorého ukrižovali na Golgote, vystúpil do neba z Olivovej hory ležiacej na východe. Na tomto mieste [na Golgote] zostúpil do podsvetia a opäť sa vrátil k nám. Tam [na Olivovej hore] nás opäť opustil, aby vystúpil do neba. Lebo Otec mu  hovorí: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám!“ (Žalm 109,1)

(Citát z Krstnej katechézy 4,14)

Kríž, naša najväčšia sláva

Katolíckej cirkvi je síce každý Kristov skutok predmetom slávy, ale predmetom najväčšej slávy je Kríž. V tomto poznaní Pavol hovorí: „Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista!“ (Gal 6,14) Niečím úžasným bolo, že jeden, ktorý bol slepý od narodenia, v rybníku Siloe dostal zrak. Avšak čo je ten jeden proti slepým celého sveta? Niečím veľkým, nadprirodzeným bolo, že Lazár, ktorý bol už štvrtý deň mŕtvy, vstal z mŕtvych. Avšak iba na ňom sa zjavila milosť. Čo ale je jeden Lazár oproti tým, ktorí na celom svete zomreli pre svoje hriechy?  Bol to zázrak, že päť chlebov postačilo k nasýteniu päťtisíc mužov. Avšak čo je týchto päťtisíc oproti tým, ktorí na celom svete trpia hladom, pretože žijú v nevedomosti? Úžasné bolo oslobodenie ženy, ktorá bola osemnásť rokov spútaná satanom. Ale čo je táto jedna žena oproti nám všetkým, ktorí sme spútaní reťazami svojich hriechov? Víťazný veniec Kríža priniesol duchovne slepým svetlo, všetkých, ktorí boli zničení hriechom, oslobodil a spasil celý ľudský svet.

 

Nečuduj sa, že bol zachránený celý svet. Lebo ten, ktorý za neho zomrel, nebol bežný človek, ale jednorodený Boží Syn. Hriech jediného muža, Adama, bol schopný priniesť svetu smrť. Keď však skrze pád jedného smrť dosiahla vládu vo svete, nemá potom ešte viac nadobudnúť vládu život skrze spravodlivý skutok Jedného? Keď prarodičia boli vyhnaní z raja pre drevo, z ktorého jedli, nemali by teraz veriaci  vstúpiť do raja kvôli Ježišovmu drevu? Keď ten, ktorý bol najskôr vytvorený zo zeme, priniesol všetkým smrť, nemal potom On, ktorý ho vytvoril zo zeme, priniesť večný život, pretože On sám je Život?

Preto sa nechceme hanbiť za Spasiteľov kríž, ale radšej sa ním chceme chváliť! Učenie o kríži je síce pre židov pohoršením a pre pohanov bláznovstvom, pre nás je však spásou. Učenie o kríži je pre tých, ktorí idú zo zatratenia, bláznovstvom, pre nás však, ktorí sme zachránení, Božou silou. Lebo ten, ktorý za nás zomrel, nebol – ako už bolo povedané – bežný človek, ale Boží Syn, Boh, ktorý sa stal človekom. Keď baránok, ktorého z Mojžišovho príkazu zabili, zadržal ničiteľa, nemohol potom oveľa viac oslobodiť od hriechov Boží Baránok, ktorý vzal na seba hriechy sveta? Keď krv nerozumného baránka spôsobila záchranu, nemá potom oveľa viac priniesť spásu krv Jednorodeného?

(Citát z Krstnej katechézy 13,1-3)

Kríž ako poznávacie znamenie veriacich

Drevo života bolo zasadené do zeme, aby prekliata zem požívala požehnanie a mŕtvi boli zachránení. Nehanbime sa teda vyznávať Ukrižovaného! Spečaťme plní dôvery  prstami čelo, urobme znamenie kríža nad všetkým, nad chlebom, ktorý jeme, nad pohárom, z ktorého pijeme! Robme ho pri príchode i odchode, pred spaním, pri líhaní i vstávaní, pri chodení i odpočívaní! Veľký je tento ochranný prostriedok. Zadarmo je kvôli chudobným; kvôli slabým nestojí žiadnu námahu. Od Boha vskutku pochádza  táto milosť. Kríž je poznávacím znamením veriacich, postrachom démonov. „[Kristus] odzbrojil kniežatstvá a mocnosti, verejne ich predviedol a v ňom [v kríži] triumfoval nad nimi.“ (Kol 2,15) Kedykoľvek vidia kríž, spomenú si na Ukrižovaného. Boja za Toho, ktorý rozšliapal hlavy drakovi. Nepohŕdaj touto pečaťou len preto, lebo nám bola daná zadarmo. Naopak, práve preto ešte viac uctievaj Dobrodincu!

(Citát z Krstnej katechézy 13,35-36)

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pokračovať v čítaní článku môžete kliknutím na tlačítko Čítať ďalej.
Bez naších podporovateľov by tento článok nebol.

Ak nás už podporujete, chceme vám poďakovať.
Ak nás chcete podporiť, môžete tak spraviť priamo tu

Podporiť Postoj Čítať dalej

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo