VATIKÁNSKA SEDMA: Benediktova britská lekcia

Nebyť odhalenej hrozby teroristického útoku, plánovaných protestov a ďalšieho odsúdenia sexuálnych škandálov Benediktom XVI., slovenské médiá si jeho cestu do Škótska a Anglicka ani nevšimnú. Pritom nielen udalosti posledných dní, ale aj pápežove príhovory zaujmú každého vnímavejšieho, aj neveriaceho človeka.

Veľká pozornosť, ktorú médiá venovali pripravovaným protestom, vytvorila dojem, že pápež cestuje do nepriateľského prostredia. Výskumy však ukázali, že Briti návštevu Benedikta XVI. neodmietajú, skôr sú k nej ľahostajní. Podľa agentúry IPSOS len 11% z 996 oslovených Britov (z nich bolo 117 rímskokatolíkov) je proti pápežovmu pobytu. Podporu mu vyjadrilo 25% opýtaných, kým indiferentný postoj zaujalo až 63% respondentov. „Kráčam vpred s veľkou odvahou a radosťou,“ uviedol počas tlačovej besedy na palube lietadla smerujúceho z Ríma do škótskeho Edinburgu Benedikt XVI.

Diplomatické pikošky

Ateistom typu Richard Dawkins a Christopher Hitchens, ktorí ho chceli nechať počas návštevy zatknúť (viac tu), poslal jasný odkaz hneď počas svojho prvého verejného príhovoru. „Ak sa zamyslíme nad hrozbami ateistického extrémizmu 20. storočia, nemôžeme nespomenúť, že vylučovanie Boha, náboženstva a cností z verejného života vedie nakoniec k znetvorenému pohľadu na človeka i spoločnosť,“ uviedol počas uvítacieho ceremoniálu v paláci Holyroodhouse, kráľovskom sídle v Škótsku.

Pápežovým slovám predchádzalo zvítanie sa s britskou kráľovnou Alžbetou II. Na moment, kedy sa prvýkrát v histórii pozdravia nielen hlavy dvoch štátov, ale aj dvoch náboženstiev čakali s napätím všetci znalci diplomatického protokolu. Podanie rúk sprevádzal jemný úklon kráľovnej, ktorá si však na rukách ponechala čierne rukavice. Znamením odstupu a vedomia zvrchovanosti bola najmä skutočnosť, že Alžbeta II. neprišla pápeža privítať priamo na letisko, ako to urobil napr. americký prezident George Bush alebo ďalšie hlavy štátov. Poslala len svojho manžela Filipa, vojvodu z Edinburgu.

Ďalšou diplomatickou zaujímavosťou bolo odmietnutie pozvania na oficiálnu večeru organizovanú anglickou vládou zo strany Benedikta XVI. Vatikán na nej v piatok večer zastupoval štátny sekretár, kardinál Tarcisio Bertone. Hovorca Svätej stolice to vysvetlil tým, že pápež neobeduje s politickými predstaviteľmi, pretože je náboženským, nie politickým lídrom. Napokon, účasť odmietol aj na „birthday party“, ktorú mu počas návštevy USA v roku 2008 pripravil prezident Bush.

Podľa vzoru Morus

Stretnutiu s politickými predstaviteľmi sa však Benedikt XVI. nevyhol. Súčasťou oficiálneho programu bolo nielen krátke stretnutie so súčasným premiérom Davidom Cameronom, vicepremiérom Cleggom a líderkou opozičných labouristov Harmanovou, ale aj príhovor k všetkým minulým premiérom a ďalším stovkám predstaviteľov politického, ekonomického a kultúrneho života. Prvýkrát v histórii pápež prehovoril vo Westminister Hall, kde bol v roku 1535 na smrť odsúdený sv. Thomas Morus. Práve jeho prípad podnietil pápežovu otázku ohľadom nárokov, ktoré môžu vlády klásť na svojich občanov.

Benedikt XVI. zdôraznil, že každé politické a ekonomické rozhodnutie má ďalekosiahle etické dôsledky, ktoré žiadna vláda nemôže ignorovať. Aby tieto rozhodnutia mali etický základ, nie je podľa pápeža nevyhnutné byť veriacim, ale stačí používať rozum, ktorý, ak je otvorený pravde, dokáže odlišovať správne od zlého. „V tomto duchu nie je úlohou náboženstva v politickej debate poskytovať normy ako by boli neveriacim neznáme – a ešte menej navrhovať konkrétne politické riešenia, čo by bolo priamo mimo kompetencie náboženstva – ale skôr pomáhať očisťovať a osvetľovať rozum v úsilí o objavovanie princípov.“ To, že pápeža vyprevadilo 1800 poslucháčov dlhotrvajúcim standing ovation, sa ľudia z médií, samozrejme, nedozvedeli.

Privilegovaný Newman, nekorektný Kasper

V poradí 17. medzištátna apoštolská cesta vyvrcholila dnešnou slávnostnou liturgiou v birminghamskom Cofton Park, počas ktorej Benedikt XVI. blahorečil kardinála Johna Henryho Newmana, slávneho konvertitu z Anglikánskej do Katolíckej cirkvi. Zaujímavosťou je, že ide o prvý proces blahorečenia, ktorému osobne predsedal súčasný pápež. Ten po nástupe na pápežský stolec upustil od praxe svojho predchodcu viesť beatifikačné slávnosti a delegoval tým prefekta Kongregácie pre kauzy svätých. Hovorca Lombardi novinárom potvrdil, že Benediktovo rozhodnutie je „znamením osobitného uznania, záujmu a dôležitosti, ktorú pápež pripisuje tejto osobnosti“.

Najviac kritiky sa zo strany britských, ale aj nemeckých médií napokon neznieslo na hlavu Benedikta XVI., ale na bývalého prefekta Kongregácie pre napomáhanie jednoty kresťanov, nemeckého kardinála Waltera Kaspera. Ten v rozhovore pre nemecký týždenník Focus utrúsil poznámku, že keď človek vystúpi na londýnskom letisku Heathrow, má pocit, že pristál v krajine tretieho sveta. Narážal tým na množstvo imigrantov žijúcich na britských ostrovoch. Svojich krajanov zasa skritizoval za to, ako nevraživo sa správajú ku svojmu pápežovi.

Vo svetle Kasperových politicky nekorektných vyjadrení vyznela viac ako paradoxne jedna drobná epizódka. Keď sa v piatok Benedikt XVI. na St. Mary´s University College stretol so štyrmi tisíckami študentov, v pestrom programe mu svoju krajinu predstavili aj mladí zástupcovia Škótska, Walesu a Anglicka. Pod vejúcou bielou vlajkou s červeným krížom stáli traja študenti: čiernej, žltej a bielej pleti.

Imrich Gazda

Foto: newmancause.co.uk, pope-ratz.blogspot.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo