Uspeje pápež „arcibludár“ v Gruzínsku?

Uspeje pápež „arcibludár“ v Gruzínsku?

Hoci pápež František chce navštíviť Gruzínsko v znamení bratstva, v hlavnom meste Tbilisi jeho zámer nevyvoláva len radosť.

Pod vedením pravoslávnych kňazov 21. septembra 2016 v blízkosti vatikánskej nunciatúry v Tbilisi protestovalo niekoľko desiatok členov mimovládnej „Únie pravoslávnych rodičov“ proti nadchádzajúcej návšteve pápeža Františka v Gruzínsku.

Demonštranti sa pred novinármi vyslovili, že „pravoslávne Gruzínsko nepotrebuje pápežovo požehnanie“. Ešte ostrejšie boli ich výroky na  transparentoch: „Pápež arcibludár, ty nie si vítaný v pravoslávnom Gruzínsku“ či „Vatikán je duchovný agresor“.

Na protest pravoslávnych radikálov reagoval katolícky biskup Giuseppe Pasotto, ktorý je apoštolským administrátorom Kaukazu. „Pápež prichádza do Gruzínska ako posol mieru. Prečo by mal byť niekto proti tomu? Pokiaľ viem, Eliáš II., katholikos a patriarcha celého Gruzínska, nie je proti tejto návšteve.“

Pápežská cesta do Gruzínska a Azerbajdžanu (30. 9. – 2. 10. 2016) naozaj nesie výslovne mierové motto: „Pax vobis“ („Pokoj vám“). Tento citát z Jánovho evanjelia treba chápať ako „výzvu k zmiereniu na svete a zvlášť v regióne Ázie“, referoval vatikánsky denník l’Osservatore Romano. Pápež František vysvetlil, že svojou 16. zahraničnou cestou a druhou na Kaukaz chce „zdôrazniť starobylé kresťanské korene v tejto zemi“.  Zároveň chce povzbudiť jej obyvateľov k „nádeji a pokoju“. Počas svojej prvej cesty na Kaukaz na konci júna 2016 pápež František navštívil Arménsko. (Program najbližšej Františkovej cesty na Kaukaz nájdete tu.)

Bez spoločnej modlitby

V rámci 40-hodinovej pápežskej návštevy v Gruzínsku je síce v hlavnom meste Tbilisi naplánované stretnutie s najvyšším predstaviteľom gruzínskej pravoslávnej cirkvi, katholikom a patriarchom Eliášom II., ale žiadna spoločná modlitba. Gruzínska pravoslávna cirkev svoje rozhodnutie, zverejnené ešte pred konaním spomenutej demonštrácie, ospravedlnila neprekonanými dogmatickými rozdielmi medzi oboma cirkvami (zrejme ide predovšetkým o novoveké katolícke dogmy). Cirkev však „vo svojej tradícii pohostinnosti prijme pápeža, a síce ako vodcu štátu, pretože je najvyšším predstaviteľom Vatikánu“, dodáva sa v komuniké.  

Kláštor Samtavro sv. Ninosa, pútnikmi aj turistami vyhľadávané miesto. Kresťanstvo sa v roku 327 stalo v Gruzínsku štátnym náboženstvom. Foto: wikimedia.

Pápež František sa 30. septembra 2016 stretne v patriarchálnom paláci v Tbilisi s patriarchom Eliášom II. a členmi Svätého synodu Gruzínskej pravoslávnej cirkvi. V sobotu Svätý Otec navštívi starobylú patriarchálnu katedrálu v historickom meste Mccheta. Tam spoločne zapália obetné sviece a prednesú príhovory, nebudú sa však spoločne modliť.

Antiekumenický postoj Gruzínskej pravoslávnej cirkvi sa týka aj nekatolíckych cirkví a cirkevných spoločenstiev. V roku 1997 Gruzínci vystúpila z Ekumenickej rady cirkví (Moskovský patriarchát tak urobil až v roku 1999). V júni tohto roku gruzínski biskupi neprišli na celopravoslávny koncil na Kréte, pretože konciloví otcovia mali na svojom pracovnom programe aj schvaľovanie dokumentu o ekumenizme.

Kresťania v Gruzínsku

Gruzínska republika, štát na rozhraní východnej Európy a Ázie, má dnes 4,5 milióna obyvateľov. K miestnej pravoslávnej cirkvi sa hlási 84 percent Gruzíncov. Katolícka cirkev tu má 0,8-percentný podiel na obyvateľstve. Katolícke spoločenstvo vytvárajú veriaci latinského obradu a príslušníci dvoch východných katolíckych cirkví sui iuris (svojho práva): Arménskej katolíckej cirkvi a Chaldejskej katolíckej cirkvi.

Stručné dejiny gruzínskeho pravoslávia

Hoci už pred 4. storočím existovali kresťanské komunity na gruzínskom pobreží Čierneho mora (grécke osady v západnom Gruzínsku), skutočné pokresťančenie Ibérov sa datuje od roku 337 vďaka pôsobeniu sv. „apoštolky“ Nino (pochádzajúcej z maloázijskej Kapadócie), ktorá získala kráľa Miriama pre evanjelium. Tak je Ibéria (názov Gruzínsko sa presadil až od 11. storočia) druhou krajinou po Arménsku, ktorá veľmi skoro (337) vyhlásila kresťanstvo za štátne náboženstvo. Jurisdikčne podliehali východogruzínske diecézy (východná Ibéria) od roku 471 Antiochijskému patriarchátu a západogruzínske diecézy (západná Ibéria) Konštantínopolskému patriarchátu. Napriek susedstvu s Arménskom Gruzínsko nezdieľalo jeho protichalcedónsky a protibyzantský postoj a prijalo – aj keď trocha neskôr – učenie štvrtého ekumenického koncilu (Chalcedón 451) o dvoch prirodzenostiach (božskej a ľudskej) v Kristovej osobe.

Od 10. storočia gruzínska cirkev prežívala teologický a duchovný rozkvet: Do starogruzínčiny boli preložené Biblia a diela cirkevných otcov. Pre diecézy východnej Ibérie dokonca došlo k udeleniu autokefálie zo strany Antiochijského patriarchátu, pričom najvyšší predstaviteľ novej samostatnej cirkvi sa začal titulovať „najsvätejší a najblaženejší katholikos, patriarcha celého Gruzínska“. Od 18. storočia sa tu stáva rozhodujúcim ruský vplyv a po začlenení Gruzínska do Ruského impéria (1801) bola aj gruzínska cirkev začlenená do ruskej cirkvi (1811). Až v roku 1943 nadobudla gruzínska cirkev autokefáliu zo strany Moskovského patriarchátu. V roku 1990 tento krok uznal aj Konštantínopolský ekumenický patriarchát. Gruzínsko sa stalo samostatným štátom 9. apríla 1991 po rozpade Zväzu sovietskych socialistických republík.

Katholikos a patriarcha Eliáš II. je na čele cirkvi od roku 1977. Počas jeho úradovania vzrástol počet pravoslávnych diecéz z 15 na 27, počet kláštorov na 53 a počet kňazov na vyše 600. Medzičasom Eliáš II. mohol posvätiť päť nových kňazských seminárov, tri pravoslávne gymnáziá a mnohé sociálne zariadenia pre siroty, hendikepovaných, seniorov a mládež. Patriarcha takisto inicioval preklad a vydanie Biblie v modernej gruzínčine a publikovanie mnohých teologických a pastoračných časopisov.   

Foto: flickr.com, wikimedia  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo