Na čele katolíkov v Azerbajdžane stojí Slovák, ktorý vítal pápeža (Vatikánska sedma)

Na čele katolíkov v Azerbajdžane stojí Slovák, ktorý vítal pápeža (Vatikánska sedma)

Zastupujúci azerbajdžanský premiér Yaqub Eyyubov víta pápeža Františka na letisku v Baku. V pozadí sa prizerá slovenský salezián Vladimír Fekete, ktorý je najvyšším predstaviteľom azerbajdžanských katolíkov. Foto - TASR/AP

Návšteva pápeža Františka v Azerbajdžane niesla výraznú slovenskú pečať.

Vítal ho Slovák, omšu slúžil v kostole spravovanom Slovákmi, obedoval so Slovákmi. Pápeža Františka, ktorý v nedeľu navštívil moslimský Azerbajdžan, čakala slovenská pohostinnosť. Svätý Otec zavítal do kaukazskej krajiny napriek tomu, že z deviatich miliónov obyvateľov sa ku Katolíckej cirkvi hlási len niekoľko stoviek. Prevažná väčšina z nich sú pritom cudzinci pracujúci v krajine.

„Niekto si môže myslieť, že pápež stráca toľko času: precestovať toľko kilometrov kvôli návšteve malej sedemstočlennej komunity v dvojmiliónovom meste,“ pousmial sa aj František. „Nuž, pápež v tomto imituje Ducha Svätého: aj on zostúpil z neba na malú komunitu na periférii uzatvorenú vo večeradle,“ prirovnal svoju návštevu k udalosti zoslania Ducha Svätého na apoštolov.


Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorý spravujú slovenskí saleziáni, je jediným katolíckym chrámom v Azerbajdžane. Foto – saleziani.sk

Pápeža Františka na letisku v hlavnom meste Baku vítal s politickými predstaviteľmi slovenský salezián Vladimír Fekete, ktorý je apoštolským prefektom azerbajdžanských katolíkov. Znamená to, že ako duchovný správca podlieha priamo Svätej stolici. Pred ním viedol miestnych katolíkov iný slovenský salezián Ján Čapla.

Z letiska sa hlava cirkvi presunula priamo do kostola Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, ktorý navštevujú veriaci jedinej katolíckej farnosti v Azerbajdžane. Už dve desaťročia ju spravujú saleziáni, väčšinou zo Slovenska. V roku 2002 tu privítali aj pápeža Jána Pavla II.    

Prečítajte si aj
Pápež pricestoval do krajiny so šiestimi kňazmi Zdieľať

„Z historických a kultúrnych dôvodov je islam v Azerbajdžane veľmi umiernený. Možno povedať, že po sedemdesiatich rokoch prenasledovania zo strany boľševikov sa azerbajdžanský ľud dosť sekularizoval,“ priblížil don Fekete situáciu v krajine pre vatikánsky denník L´Osservatore Romano. Islam v krajine je v uplynulých rokoch na vzostupe. Kým na konci socializmu bolo v krajine len 17 mešít, v súčasnosti je ich viac ako dvetisíc. „Už od začiatku nezávislosti sa vláda a politici snažia hľadať spôsoby, ako zachovať dobré vzťahy medzi rôznymi etnikami a náboženstvami, aby Azerbajdžan zostal tolerantnou krajinou,“ dodal Fekete. „Samotný šejk, ktorý je na čele kaukazských moslimov, chcel osobne prispieť, keď sme budovali kostol v Baku: bol to znak úcty, ktorý sme ocenili.“

Priateľské medzináboženské spolužitie mala posilniť aj pápežova návšteva. Počas jednodňovej návštevy sa popri katolíkoch stretol aj so šejkom kaukazských moslimov, s pravoslávnym biskupom Baku a s predstaveným miestnej židovskej komunity. Mešita Heydar Aliyev, kde sa pápež stretol so šejkom, je výnimočná aj preto, že sa tu spoločne modlia obe vetvy islamu, šíiti aj sunniti.

„Jeden z najcitlivejších problémov v našej krajine je konflikt s Arménskom kvôli kontrole regiónu Náhorný Karabach. Trvá už mnoho rokov a spôsobil početné obete,“ pripomenul don Fekete. Práve pre tento konflikt pápež cestoval na Kaukaz až dvakrát – v júni navštívil Arménsko a na prelome septembra a októbra Gruzínsko a Azerbajdžan.

Ďalší problém pre krajinu predstavujú klesajúce ceny ropy. „Azerbajdžan je jeden z najväčších producentov ropy a plynu a vládne príjmy v zásade závisia od ich vývozu. Pre značný pokles ceny nafty v posledných dvoch rokoch ekonómia dostala tvrdý zásah. Miestna mena stratila viac než dve tretiny hodnoty, zvýšila sa nezamestnanosť,“ povedal pre L´Osservatore Romano Fekete.

Náboženský život v Azerbajdžane

Azerbajdžan je na rozdiel od susedných kresťanských krajín Arménska a Gruzínska štát s moslimskou majoritou, pričom 62 percent obyvateľov sa hlási k šíitom a 26 percent k sunnitom. Dlhodobo sú tu prítomné aj malé kresťanské a židovské komunity. Najväčšia časť kresťanov sa hlási k pravosláviu, najmä k Moskovskému patriarchátu a ku Gruzínskej pravoslávnej cirkvi. Veriaci Arménskej apoštolskej cirkvi boli pôvodne prítomní na viacerých miestach krajiny, avšak po vojne o Náhorný Karabach, ktorá vypukla začiatkom 90. rokov medzi Arménskom a Azerbajdžanom, sú sústredení práve v tomto autonómnom regióne. Protestantov je v Azerbajdžane niekoľko tisíc.

V Azerbajdžane žije 700 – 800 katolíkov. Len asi dve stovky sú miestneho pôvodu, zvyšnú časť tvoria cudzinci, ktorí v krajine pracujú. Katolícki veriaci sú združení okolo jedinej farnosti Krista Spasiteľa v hlavnom meste Baku, ktorú spravujú slovenskí saleziáni. Na čele katolíckej komunity v Azerbajdžane je apoštolský prefekt, salezián Vladimír Fekete, ktorý od roku 2009 najprv pôsobil v Baku ako predstavený misie sui iuris a v roku 2011 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za apoštolského prefekta. Znamená to, že ako duchovný správca podlieha priamo Svätej stolici. Saleziáni dona Bosca majú v Baku komunitu so šiestimi kňazmi a troma rehoľnými bratmi, pričom vo farnosti pracuje aj päť sestier Misionárok lásky a dve sestry saleziánky.

Zdroj: Vatikánsky rozhlas

V priestoroch saleziánskej komunity v Baku sa pápež František aj naobedoval a doprial si krátku siestu. Obed mu pripravil miestny farník, pôvodom z Libanonu, ktorý pred štrnástimi rokmi varil aj pre Jána Pavla II. Podávala sa ryba, mäso s ryžou a šalátmi a na záver zákusok. Pri stole obsluhovali dve slovenské saleziánky – Slávka Butková a Andrea Mladošová. Tlmočenie z azerbajdžanského do talianskeho jazyka počas celého dňa zabezpečoval ďalší slovenský salezián Martin Bonkálo.


Pápež František sa zdraví s chorými, ktorí prišli na svätú omšu v jedinom katolíckom chráme v Azerbajdžane. Foto – TASR/AP

Po obede si pápež oddýchol v takzvanej kardinálskej izbe, v ktorej kedysi spal bývalý vatikánsky štátny sekretár Tarcisio Bertone. Odteraz sa izba bude nazývať pápežskou.

Na stretnutie s pápežom pricestovali aj viacerí cirkevní predstavitelia zo Slovenska – saleziánsky provinciál a provinciálka Jozef Ižold a Janka Kurkinová, bývalý správca azerbajdžanských katolíkov Ján Čapla či vojenský ordinár František Rábek. Z Kazachstanu zasa pricestoval slovenský misionár Marián Tomáš so skupinkou veriacich. Navyše jedným z pápežských ceremoniárov bol počas návštevy Gruzínska a Azerbajdžanu slovenský kňaz Ján Dubina.

Jednou vetou

Pápež František absolvoval 16. zahraničnú apoštolskú cestu do Gruzínska a Azerbajdžanu.

Pápež František zablahoželal Židom k novému roku 5777.

Prezident Andrej Kiska navštívil Pápežské slovenské kolégium sv. Cyrila a Metoda v Ríme.

Pápež František v kondolenčnom telegrame vyjadril ľútosť nad smrťou bývalého izraelského prezidenta Šimona Peresa.

Svätý Otec prijal na súkromnej audiencii predstaviteľov Svetového židovského kongresu.

Štátny sekretár Svätej stolice Pietro Parolin sa zúčastnil na podpise mierovej zmluvy medzi kolumbijskou vládou a revolučnou organizáciou FARC.

V priebehu jedného týždňa v Mexiku zabili troch kňazov, dvaja ďalší sú nezvestní.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo