Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
K Veci Svet kresťanstva
08. október 2016

Posledné rozhovory Benedikta XVI.

Minulý mesiac vyšla v Ríme najnovšia – a zdá sa, že i posledná – kniha emeritného pápeža Benedikta XVI. Posledné rozhovory.
Posledné rozhovory Benedikta XVI.

Emeritný pápež Benedikt XVI. (vpravo) sa zdraví s členmi skupiny z jeho rodného mesta, 16. apríla 2015. Foto: TASR/AP

V angličtine vyjde až v novembri, no dá sa prečítať na Kindle, hoci zatiaľ iba v taliančine. Ide o štvrtý takýto „rozhovor“ s nemeckým novinárom Petrom Seewaldom a podobne ako tie predtým i tento je radostným stretnutím s Josephom Ratzingerom ako jedným z najväčších žijúcich mysliteľov a zároveň očarujúcim a skromným človekom.

Predbežné informácie o knihe, pochopiteľne, zdôrazňujú niektoré neslávne známe verejné epizódy jeho pontifikátu: ako zaobchádzal s biskupmi a kardinálmi, ktorí chránili kňazov, čo sa dopustili sexuálneho zneužívania, škandál „Vatileaks“ (keď pápežský komorník Paolo Gabriele ukradol citlivé dokumenty, aby pápeža „chránil“) a – samozrejme – Benediktova rezignácia, čosi, čo úradujúci pápež pri zmysloch doteraz ešte nikdy neurobil.

U každého, kto sa zaujíma o katolicizmus a Cirkev, toto všetko vyvoláva viac než len letmý záujem. No okrem týchto očakávaných tém sú azda ešte zaujímavejšie niektoré osobné odhalenia, ktoré je Seewald – teraz už diskusný partner, ktorý si získal dôveru – schopný vylákať. Kto napríklad vedel, že (okrem iných neduhov spojených s vysokým vekom) je teraz Ratzinger slepý na ľavé oko a má poruchu sluchu? Alebo že si stále starostlivo pripravuje nedeľné kázne, hoci jeho domácnosť pozostáva len zo štyroch či piatich ľudí?

Seewaldovi slúži ku cti, že sa vŕta vo veľkých verejných témach a nevzdáva sa ani po jednom, dvoch, troch či viacerých pokusoch, až kým nedostane plnú odpoveď. (Takéto rozhovory by sme uvítali – no takmer nikdy nevidíme – v sekulárnych médiách.) Táto kniha veľmi pomáha tým z nás, čo sme mali o posledných pár rokoch pápeža Ratzingera množstvo otázok, hoci na všetky asi nedáva vyčerpávajúcu odpoveď.

Seewald napríklad tlačí na Benedikta v súvislosti s Vatileaks a možným súvisom tejto kauzy s jeho rezignáciou. Rím bol plný konšpiračných teórií o akejsi snahe Benedikta „vydierať“ (tal., ricattare, čo je slovo, ktoré v taliančine často nepočujete, no keď sa podarí, zapamätáte si to). Na tieto sondovania Benedikt dôsledne odpovedá, že sú to „absurdity“. Ako ukázali neskoršie vyšetrovania, komorník bol jednoduchý a pomýlený človek. Žiadne vydieranie nebolo, lebo „nebolo za čo vydierať.“ Napokon, „keby to skúsili, neodišiel by som, lebo človek neodchádza, keď naňho tlačia, aby tak urobil.“

Tým sa však otvára iný veľký okruh otázok. Prečo ste potom rezignovali? Museli ste si uvedomovať, aký to bude mať účinok, minimálne, že si niektorí začnú myslieť, že Petrov úrad je len práca ako každá iná, z ktorej môže človek kedykoľvek odísť ako z každej inej. Riskuje sa tým sekularizácia tohto úradu. Zvlášť potom, ako heroicky kráčal sv. Ján Pavol II. v ústrety svojmu koncu, by sa mohlo zdať, že ste sa rozhodli odmietnuť niesť kríž.

„Ľutujete niekedy, že ste rezignovali, čo i len na minútu?“ „Nie, každý deň vidím, že to bola správna vec... Dlho som nad tým premýšľal a dlho som o tom hovoril s Pánom.“ Sv. Ján Pavol II. mal svoju vlastnú cestu a Benedikt rozpoznal, akú Boh žiada od neho. Cirkev potrebovala kohosi, kto by dokázal zvládať celý rozsah pápežských povinností. Bolo to rozhodnutie vykonané v pokoji, dokonca v noci pred týmto oznámením dobre spal.

Keď Seewald tlačil na Benedikta, či predvídal svojho nástupcu, ten priamo odpovedal: nie. Áno, v predchádzajúcom konkláve bol Bergoglio silný kandidát, no v roku 2013 sa zdalo, že už je pasé. Bol prekvapený, no nakoniec bol rád – dokonca chválil sviežosť, ktorú pápež vniesol do úradu, ako i globálny rozmer, ktorý predstavuje, pretože, povedzme si to úprimne, Európa už nie je dynamickým stredom katolicizmu.

 



 

Toto všetko je len holá kostra prvej časti rozhovoru. Ako sa dá tušiť, keď sa človek rozpráva s niekým ako Joseph Ratzinger, s každým z týchto bodov sa spájajú hlboké postrehy a široké pohľady na kresťanstvo a svet – a to si nemožno nechať ujsť.

To platí tiež o druhej časti knihy, v ktorej Seewald sprevádza Ratzingera celým jeho životom, počnúc jeho mladosťou v Bavorsku a dospievaním počas nacizmu. Nevyhnutne sa dotýkajú témy vzťahu Cirkvi a tretej ríše. Ratzinger tvrdí, takmer ako samozrejmosť, že všetci katolíci vedeli, že keby Hitler zvíťazil, Cirkev by bola zničená.

Inzercia

Po jeho porážke len málokto chcel byť stotožňovaný s nacistickou stranou, natoľko, že jeho kňaz raz zažartoval: „Keď bude po všetkom, príde sa k tomu, že povieme, že jediní nacisti boli kňazi.“ Všetci sa smiali, hovorí Ratzinger, „nikto si nič také nevedel predstaviť... Nikdy nám ani nenapadlo, že by Cirkev nejakým spôsobom kolaborovala. S tým sa prišlo neskôr.“

Mnoho strán sa venuje Ratzingerovmu duchovnému a intelektuálnemu vývinu, jeho práci na Druhom vatikánskom koncile, uzurpovaniu si koncilu mediálne zručnými odporcami ako Hans Küng a pretrvávajúcemu chaosu a rozdeleniu v rámci Cirkvi. No asi najpôsobivejšia pasáž o tejto veci prichádza vtedy, keď sa Seewald pýta, ako sa vlastne obyčajný syn bavorského policajta stal kňazom – a jedným z veľkých mysliteľov a vedúcich osobností moderného sveta:

Bolo to preto, aby som stále väčšmi vstupoval do liturgie. Aby som pochopil, že liturgia je naozaj ústredný bod, a aby som sa ju pokúsil pochopiť, spolu s celým historickým vývojom, na ktorom spočívala... Toto vo mne prebudilo záujem o náboženské otázky vo všeobecnosti. Bol to svet, v ktorom som sa cítil pohodlne.

Teda žiadne mystické zážitky, žiadne dramatické rozhodujúce momenty? Nemáte ani občas pochybnosti či oné slávne „temné noci duše“, ktoré mala i sv. Matka Tereza? So svojím obvyklým pokojom a s pokorou: nie, žiadne pochybnosti. Ani temné noci: „Takéto silné zážitky nie. Asi nie som dosť svätý, aby som dosiahol takúto temnotu.“

 

Robert Royal
Autor je šéfredaktor The Catholic Thing a prezident Faith & Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) vo Washingtone D. C. Jeho najnovšia kniha A Deeper Vision: The Catholic Intellectual Tradition in the Twentieth Century (Hlbší pohľad: Katolícka intelektuálna tradícia v dvadsiatom storočí) vyšla vo vydavateľstve Ignatius Press. Knihu The God That Did Not Fail: How Religion Bult and Sustains the West (Boh, ktorý nesklamal: Ako náboženstvo vybudovalo a udržiava Západ) možno v súčasnosti dostať v mäkkej väzbe v Encounter Books.

 

 

Pôvodný text: Benedict XVI’s „Final Conversations“.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Pápežov bizarný ťah

Pápežov bizarný ťah

Pápež v liste argentínskym biskupom povolil výnimočne podávať Eucharistiu aj rozvedeným a znovu zosobášeným. Aké to bude mať dôsledky?