Dvadsiate výročie Kódexu kánonického práva východných cirkví

Pred 20. rokmi pápež Ján Pavol II. apoštolskou konštitúciou Sacri canones promulgoval historicky prvý Kódex kánonického práva východných cirkví.

Touto právnou normou sa riadi 23 východných katolíckych cirkví sui iuris (vlastného práva). Rímskokatolícka cirkev sa riadi Kódexom kánonického práva, ktorý promulgoval taktiež Ján Pavol II. v roku 1983.

„Označenie ,východné´ v tejto súvislosti nevyjadruje ani tak zemepisné umiestnenie pôsobiska zmienených komunít, ale skôr súhrnný názov pre tie liturgické tradície, ktoré by bolo možné veľmi stručne a súhrnne opísať tak, že celebrant slávi Eucharistiu tvárou obrátenou smerom k východu, pričom rovnakým smerom je obrátený aj všetok prítomný Boží ľud,“ vysvetlil vo svojom vysielaní Vatikánsky rozhlas. Všetky východné cirkvi patria do piatich liturgických tradícií: alexandrijskej, antiochijskej, arménskej, chaldejskej a byzantskej.

Zaujímavosťou je, že len maronitská cirkev má svoje historické korene v staroveku, konkrétne v 5. storočí. Zvyšných 22 cirkví vzniklo medzi 16. a 20. storočím, kedy sa rôzne pravoslávne komunity rozhodli opäť vstúpiť do plného spoločenstva s Rímom. Najpočetnejšia z nich je sýrsko-malabarská cirkev v Indii, ktorá vznikla v roku 1662.

Až do promulgácie východného kódexu v roku 1990 sa každá z týchto cirkví riadila podľa autonómneho práva. V otázkach viery a sviatostí medzi nimi síce neboli rozdiely, a boli v úplnej zhode aj s Rímskokatolíckou cirkvou, ale v liturgických, spirituálnych či disciplinárnych otázkach medzi nimi dodnes existujú rozdiely. „Uskutočnená plná jednota východných katolíckych cirkví s cirkvou Ríma pre ne nemôže predstavovať oslabenie povedomia vlastnej autentickosti a originálnosti,“ zdôraznil pápež Benedikt XVI. počas audiencie udelenej účastníkom dvojdňového kongresu v Ríme, ktorý sa zaoberal historickým vývojom východnej kodifikácie, legislatívnymi aktivitami východných cirkví a ekumenickými aspektmi východného kánonického práva. Práve východné cirkvi predstavujú dôležitý most medzi Katolíckou a Pravoslávnou cirkvou, ktorá sa riadi podobnou kánonickou disciplínou ako ony.

„V cirkvi sa počas prvých storočí kresťanstva objavili dve tradície: východné cirkvi, ktoré sa združovali okolo Konštantínopolu a západné latinské cirkvi naviazané priamo na Rím, na primát cirkvi. Dve tradície s dvoma osobitosťami,“ uviedol pre agentúru Zenit Juan Ignacio Arrieta Ochoa de Chinchetru, sekretár Pápežskej rady pre legislatívne texty. Biskup Arrieta dodáva, že k podobnému návratu celých spoločenstiev dochádza aj dnes po vydaní apoštolskej konštitúcie Anglicanorum Coetibus, ktorá uľahčila prestup anglikánov do Katolíckej cirkvi.

Agentúra Zenit pri tejto príležitosti oslovila aj slovenského arcibiskupa Cyrila Vasiľa (na obr.), ktorý je sekretárom Kongregácie pre východné cirkvi. Ten zdôraznil, že na zosúladení právnych noriem východných cirkví začal pracovať už pápež Pius XI. v roku 1927. Napriek tomu, že východný kódex napomohol organizačnému usporiadaniu východných cirkví podľa arcibiskupa Vasiľa stále, „existujú diecézne sídla, ktoré majú už desaťročie uprázdnený biskupský stolec, sú bez vlastnej hierarchie alebo dodnes nemajú formálnu hierarchickú štruktúru“.

Foto: kbs.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo