VATIKÁNSKA SEDMA: Vatikán a nobelovky

Medzi tohtoročnými laureátmi Nobelovej ceny vytŕčali dve mená. Kým pri Robertovi Edwardsovi bolo neustále zdôrazňované, že cirkev odmieta jeho pokusy so skúmavkami, o Liu Xiaobovi sa len málokto dozvedel, že ide nielen o disidenta, ale aj veriaceho kresťana.

Vyjadrenie biskupa Ignazia Carrasco de Paula, predsedu Pápežskej rady pre život na margo udelenia Nobelovej ceny „otcovi“ detí zo skúmavky bolo pritom podľa niektorých príliš mierne. „Voľba Edwardsa sa mi nezdá úplne nemiestna. Na jednej strane zodpovedá logike sledovanej výborom pri udeľovaní tejto ceny; na druhej strane britský vedec, nie je osobnosťou, ktorú možno podceniť: otvoril novú a dôležitú kapitolu v oblasti ľudskej reprodukcie,“ uviedol španielsky biskup pre Vatikánsky rozhlas. Vzápätí však dodal, že rozhodnutie Nobelovho výboru aj tak vyvoláva rozpaky. „Bez Edwardsa by tu neboli mrazáky plné embryí čakajúcich na prenesenie do maternice alebo, s väčšou pravdepodobnosťou, na to, že budú použité vo výskume alebo že zahynú len tak, v úplnom zabudnutí.“

Dôvody kritiky

Kto by si teda zaslúžil nobelovku namiesto Edwardsa? Biskup Carrasco de Paula by na jeho mieste radšej videl kanadských biológov Ernesta McCullocha a Jamesa Tilla, objaviteľov kmeňových buniek alebo japonského vedca Shinya Yamanaku, ktorý objavil indukované pluripotentné kmeňové bunky.

„Neustále sa zdôrazňuje počet štyroch miliónov detí narodených vďaka Edwardsovým výskumom. Ale koľko miliónov detí ostalo nenarodených?“
profesor Gonzalo Miranda
Zdieľať

Každopádne, cena je v rukách Roberta Edwardsa a médiá majú v jeho kritike zo strany cirkvi jasno: „Cirkev neplodným manželom upiera základné právo a núti ich žiť bez vlastných detí.“ Český jezuita Josef Koláček, ktorý už niekoľko desaťročí pracuje v českom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu vo svojom komentári zdôraznil, že zdanlivo šľachetný cieľ odstránenia neplodnosti neospravedlňuje použité prostriedky. „Každý zrodený umelým oplodnením si vyžiada smrť veľkého počtu embryí, pretože percento úspechu je veľmi nízke; pri stovke vyrobených embryí je najmenej osemdesiat určených ihneď zomrieť alebo, ešte horšie, je zamrazených a používaných pri pokusoch,“ uviedol Koláček.

Profesor Gonzalo Miranda z Fakulty bioetiky Pápežskej univerzity Regina Apostolorum v Ríme k tomu dodáva: „Neustále sa zdôrazňuje počet štyroch miliónov detí narodených vďaka Edwardsovým výskumom. (...) Štyri milióny narodených. Ale koľko miliónov detí ostalo nenarodených? Koľko miliónov bolo odstránených vo chvíli, kedy ich bratia boli prenesení do maternice matky? Koľko miliónov je dnes zmrazených tekutým dusíkom, pretože boli nazvyš?“

K téme:
Nobel zo skúmavky Zdieľať

Profesor Miranda odmieta aj často používaný argument, že deti zo skúmavky sa rodia bez zdravotných ťažkostí. Vo svojom článku, ktorý publikovala agentúra Zenit, cituje niekoľko vedeckých štúdií, ktoré hovoria o vyššom percente predčasných a komplikovaných pôrodov detí „zo skúmavky“ oproti ich prirodzene počatým kolegom, o vyššom podiele vrodených chýb či väčšom ohrození rakovinou.

Jezuita Koláček však pridáva aj hlbší, antropologický dôvod negatívneho postoja cirkvi k IVF (in vitro fertilisation). „K plodeniu IVF nedochádza v rámci vzájomného darovania sa, ako by to malo byť pri manželskom styku, ale je premenené na výrobu človeka a ľudská bytosť je znížená na úroveň veci, s ktorou sa zachádza ako s produktom vyrábanom zo zištných dôvodov,“ konštatuje Koláček a dodáva, že právo človeka na iného človeka jednoducho neexistuje. „Umelým oplodnením človek vedome alebo podvedome robí zo seba stvoriteľa a pána života. Namiesto toho, aby spolupracoval s Bohom, stavia sa na jeho miesto.“

Liov boj

Na rozdiel od Nobelovej ceny za medicínu, zavládol pri mene lauretáta nobelovky za mier celosvetový konsenzus. Teda, takmer celosvetový. Čínska vláda už vopred cerila zuby. Podľa pátra Gerolama Fazziniho, šéfredaktora mesačníka Svet a misie, ktorý vydáva Pápežský inštitút pre zahraničné misie je ocenenie Liu Xiaoba dôležité nielen preto, že bola vyzvihnutá skutočne morálna osobnosť, ale aj preto, že bola narušená „zločinecká solidarita“ Západu s Čínou. Rozhodnutie Nobelovho výboru ocenil aj riaditeľ katolíckej agentúry AsiaNews Bernardo Cervellera, podľa ktorého toto odvážne gesto prišlo v čase, keď sa „celé medzinárodné spoločenstvo klania superbohatej a supermocnej Číne, najväčšiemu trhu na svete“. Množstvo kresťanských organizácií, vrátane hongkongských katolíckych biskupov, sa zároveň pripojilo k celosvetovému apelu na Liu Xiaobaovo prepustenie.

Silná odozva v náboženských kruhoch nie je prekvapivá. Liu Xiaobo sa spolu s ďalšími významnými čínskymi disidentmi ako sú Gao Zhisheng, Han Dongfang či Hu Jia hlási ku kresťanskej viere, ktorej základom je absolútna hodnota ľudskej osoby. Obrana ľudských práv tak v ich prípade nie je len politicky, ale najmä nábožensky motivovaným zápasom za človeka.

Imrich Gazda
Foto: Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo