Prečo Slováci opäť nedostali kardinála?

Prečo Slováci opäť nedostali kardinála?

Slovenskí kardináli Ján Chryzostom Korec a Jozef Tomko s pápežom Jánom Pavol II. v roku 2000. Foto - TASR/S. Písecký

Keď pápež František pred niekoľkými dňami oznámil mená nových kardinálov, slovenské meno nezaznelo. No nezaznelo ani počas uplynulých dvadsiatich piatich rokov.

Posledným Slovákom, ktorého hlava Katolíckej cirkvi vymenovala za kardinála, bol Ján Chryzostom Korec v roku 1991. Odvtedy akoby na nás Vatikán zabudol. Alebo je problém u nás?

Až do roku 2004 Slováci nárok na nového kardinála takpovediac nemali. Kardináli Korec a Tomko (do kardinálskej hodnosti ho povýšil pápež Ján Pavol II. ešte za komunizmu v roku 1985) mali menej ako 80 rokov a patrili medzi kardinálov – voliteľov, ktorým prináleží právo zúčastniť sa na konkláve. Na malý, aj keď (formálne) katolícky národ, boli dvaja kardináli – volitelia akurát dosť.

Keď však obaja pred dvanástimi rokmi prekročili osemdesiatku, a tým prišli o právo zúčastniť sa na voľbe pápeža, začali byť úvahy o novom slovenskom kardinálovi aktuálne. O to viac, že Slovensko je jedinou tradičnou katolíckou krajinou v Európe, ktorá v podstate nikdy nemala svojho kardinála v konkláve (viac tu). Ešte intenzívnejšie začali byť tieto úvahy po minuloročnej smrti kardinála Korca, keď ostal slovenskej cirkvi už len jediný kardinál – nevoliteľ.

Chýbajú lídri

Aj keď to znie nepríjemne, treba to otvorene povedať: za to, že slovenskí veriaci dlhodobo nemajú svojho kardinála – voliteľa, nemôže pápež, ale my sami. Chýbajú nám výrazné osobnosti, akými boli nielen Korec či Tomko, ale aj Rudolf Baláž či Ján Hirka. Paradoxne, za Tomkovej a Korcovej éry mali Slováci viac kandidátov na ďalší kardinálsky titul ako dnes.

Prečítajte si aj
Čo prezrádza zoznam nových kardinálov Zdieľať

Aby tieto riadky neboli pochopené nesprávne, treba dodať dve vysvetlenia. Kardinálsky titul nie je žiadnou trofejou na spôsob futbalového či hokejového titulu, o ktorý sa vedie dlhodobá súťaž. Predsa však, ak je nejaký biskup povýšený do kardinálskeho zboru, nejde len o ocenenie jeho osobnosti, ale aj miestnej cirkvi, z ktorej vzišiel. To, že slovenskej cirkvi sa takéhoto uznania nedostáva, predsa len trochu bolí.

Po druhé, nevymenovanie nového kardinála zo Slovenska neznamená, že nemáme aj kvalitných biskupov. Svojím významom však nepresahujú hranice krajiny. Prísľubom do budúcnosti je, že zaujímavé a silné osobnosti sa nachádzajú na nižších stupňoch hierarchie medzi mladými pomocnými biskupmi, kňazmi či rehoľníkmi, z ktorých niektorí už pôsobia na významných pozíciách v Ríme.

Dočkáme sa prekvapenia?

Popri absencii cirkevných osobností počas pontifikátu Benedikta XVI. pribudla ďalšia prekážka na ceste k novému kardinálovi – všetkými stranami nezvládnutá kauza Bezák. A aby toho nebolo málo, ďalšia prekážka sa objavila aj za Františka. Súčasná hlava cirkvi pri výbere nových kardinálov preferuje biskupov, ktorí nepôsobia priamo vo Vatikáne a nemajú európsky pôvod, aby tak dosiahol väčšiu univerzálnosť kardinálskeho zboru.

Prečítajte si aj
Slovensko potrebuje nového Korca
Našla slovenská cirkev svojho lídra? Zdieľať

Tým (nateraz) mimo hry ostáva sekretár Kongregácie pre východné cirkvi Cyril Vasiľ, ktorý býva označovaný za najväčšieho slovenského favorita na kardinálsky titul. K tomu sa pridáva jeho relatívne nízky vek 51 rokov (aj keď jedným z nových kardinálov sa stane len 49-ročný Stredoafričan Dieudonné Nzapalainga, ktorý tak bude najmladším členom kardinálskeho zboru) a pozícia „len“ sekretára.

Na druhej strane, netreba zabúdať na prekvapivé rozhodnutia súčasného pápeža, ktorý nemá problém vymenovať za kardinála aj radového kňaza či biskupa pôsobiaceho v krajine bez katolíckej tradície. Nikdy nemožno vylúčiť, že takéto prekvapivé menovanie by raz mohlo byť nasmerované aj na Slovensko.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo