Doyen vatikanistov: Vatikán sa zbyrokratizoval

Vatikanistická legenda Benny Lai, ktorého dnešní vatikanisti označujú za svojho dekana, poskytol pri príležitosti vydania svojej knihy Vatikánske príbehy (Racconti vaticani, Fede& Cultura, 2010, 166 s., 11 euro) rozhovor denníku Il Giornale.

„Profesionálnym novinárom je od roku 1946. Dodnes uchováva preukaz vatikánskeho tlačového strediska datovaný rokom 1951, ktorý nesie podpis vtedajšieho substitúta štátneho sekretariátu Giovanniho Battistu Montiniho, budúceho pápeža Pavla VI.,“ predstavuje svojho respondenta autor rozhovoru, vatikanista Andrea Tornielli. „Ešte aj dnes navštevuje tlačové stredisko a žartuje s kardinálmi, s ktorými si tyká.“ Jeho nová kniha, ktorá prináša príbehy a anekdoty z miznúceho starého Vatikánu, je podľa Tornielliho niečím medzi spravodajstvom a literatúrou.

Práve Benny Lai je „otcom“ termínu vatikanista. „Novinárov, ktorí sledujú dianie vo Vatikáne som začal nazývať vatikanistami bez toho, že by som vedel, že rovnakým termínom pred mnohými rokmi Crispi označil tých, ktorí bývali vo vatikánskych palácoch,“ vysvetľuje Benny Lai pradodxnú históriu dnes už zaužívaného termínu. Sám sa vatikanistom stal takmer proti svojej vôli. „Písal sa rok 1950, žil som v Ríme, nemal som peniaze a ešte ani noviny, v ktorých by som pracoval. Všimol si ma Fedederico Alessandrini, šéfredaktor denníka Katolíckej akcie Quotidiano a neskôr zástupca šéfredaktora L´Osservatore Romano, ktorý sa ma spýtal, či by som sa nechcel zaujímať o Vatikán. Povedal som mu, že ani neviem, čo taká práca obnáša a že pre mňa, laika sú kňazi švábmi,“ ozrejmuje vatikánsky matador svoje začiatky. „No potom som ostal fascinovaný týmto svetom a viac mi nebol cudzí.“

Práca vatikanistu mu vyhovovala oveľa viac ako predošlá práca politického spravodajcu. „Vatikánske tlačové stredisko sa zatváralo o druhej popoludní. To znamenalo mať vždy voľné večere. Pre mňa, ktorý som určite nebol imúnny voči pokušeniam rímskych nocí, to bolo skvelé.“

Vatikán z polovice 20. storočia sa podľa slov Bennyho Laia veľmi odlišoval od toho dnešného. „Bola to stará rímska štvrť, kde sa dali pestovať ľudské vzťahy. S monsignormi zo štátneho sekretariátu sa chodilo na kávičku. Nebolo toľko preukazov, pasov, kontrol, žandárov. Nás trvalo akreditovaných bola tak štyri alebo päť,“ spomína vatikanistický doyen. „Dnešný Vatikán je oveľa viac byrokratický a neosobný,“ dodáva.

Foto: fedecultura.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo