Ako vidia patriarchu Benedikt XVI. a František (doslovný preklad)

Ako vidia patriarchu Benedikt XVI. a František (doslovný preklad)

Foto: Gnuckx/flickr.com

František a Benedikt XVI. prispeli do publikácie, ktorou výrazné osobnosti náboženského a politického života vzdali hold ekumenickému patriarchovi Bartolomejovi.

Ekumenizmom prekypuje zborník Bartholomew: Apostle and Visionary vydaný na počesť ekumenického patriarchu Bartolomeja pri príležitosti 25. výročia jeho zvolenia na konštantínopolský arcibiskupský stolec.

Do publikácie, ktorá prednedávnom vyšla v USA, pápež František napísal predhovor, emeritný pápež Benedikt XVI. prispel reflexiou. Krátku úvahu o Bartolomejovej osobnosti ponúkol aj viceprezident USA Joe Biden. Rabín Davin Rosen uvažoval nad Bartolomejom ako protagonistom ekumenického dialógu v kresťanskom svete. Anglikánsky prímas Rowan Williams priblížil patriarchovu mladosť. Bývalý americký viceprezident Al Gore vyzdvihol Bartolomejovo nasadenie za jednotu pravoslávia. Antropologička Jane Goodall si všimla patriarchov príspevok k ochrane prírody a novinár George Stephanopoulus načrtol Bartolomejov osobnostný a pastoračný profil.

Zostavovateľom zborníka je John Chrysavgis, archidiakon Ekumenického patriarchátu, ktorý je teologickým poradcom Gréckej pravoslávnej archieparchie v Amerike a ekumenického patriarchu pre environmentálne otázky. 

Spomenuté príspevky rímskych pápežov publikoval aj vatikánsky denník L’Osservatore Romano 12. októbra 2016, prinášame ich preklad.

Pápež Benedikt XVI. si dáva znak pokoja s ekumenickým patriarchom Bartolomejom I. na svätej omši v Katedrále Sv. Ducha 1. decembra 2006 v Istanbule počas posledného dňa pápežovej návštevy v Turecku. Foto: TASR/AP

Reflexia Benedikta XVI.: Spoločníci na ceste

Do osobného kontaktu s ekumenickým patriarchom Bartolomejom som prvý raz prišiel v roku 2002 počas cesty na medzinárodné modlitbové stretnutie v Assisi. Bola to myšlienka pápeža Jána Pavla II., aby sme sa vydali spolu vlakom do Assisi, čím by sme popri našej vonkajšej spoločnej ceste vyjadrili aj našu vnútornú spoločnú cestu. S radosťou som prijal patriarchovo pozvanie prisadnúť si k nemu na chvíľu do kupé, aby sme sa lepšie spoznali.

Pre mňa toto stretnutie počas cesty nebolo len náhodným vyjadrením stavu viery. Ihneď ma dojala patriarchova otvorenosť a srdečnosť. Nebolo treba veľa úsilia, aby sme sa zblížili. Jeho vnútorná otvorenosť a jednoduchosť ihneď inšpirovali príjemnú dôvernosť. K tomuto pocitu prispel aj fakt, že hovorí všetkými hlavnými európskymi jazykmi, nielen po francúzsky a anglicky, ale aj po taliansky a nemecky. Ešte prekvapujúcejšia bola pre mňa skutočnosť, že ovláda latinčinu a vie sa vyjadrovať v tomto jazyku. Ak sa dá konverzovať vo vlastnom jazyku, hneď je možné hovoriť od srdca k srdcu. Patriarcha študoval nielen v prostredí pravoslávnej cirkvi, ale aj v Mníchove a Ríme. Rozmanitosti jazykov zodpovedá aj rozmanitosť kultúr, v ktorých sa pohybuje. Preto je jeho myslenie naozajstnou cestou s druhými a k druhým. Cestou, ktorá sa zaiste nezvrhne na nedostatok smeru, v dôsledku čoho by sa už nikde nedalo „byť na ceste“. Zakorenenie vo viere v Ježiša Krista, Syna živého Boha a nášho Vykupiteľa, nebráni otvorenosti voči druhému, pretože Ježiš Kristus nesie v sebe celú pravdu. Toto zakorenenie nás zároveň chráni pred skĺznutím do nečinnosti a pred márnivosťou, pretože náš udržuje v pravde, ktorá patrí všetkým a chce byť cestou pre všetkých.  

V tomto našom prvom stretnutí akosi vidím načrtnutý portrét celej osobnosti ekumenického patriarchu: život na ceste k cieľu; život v mnohých dimenziách veľkých kultúr; život v stretnutí, podopretý stretnutím s pravdou, ktorou je Ježiš Kristus. Napokon, cieľom všetkých týchto stretnutí je jednota v Ježišovi Kristovi.

Samozrejme, že cieľom tejto krátkej úvahy nemôže byť úplný opis úradu patriarchu, no aj tak by som chcel podčiarknuť aspoň jeden aspekt, ktorý je dôležitý pre opis tohto veľkého človeka Božej cirkvi: jeho lásku k stvorenstvu a jeho úsilie, aby sa s ním zaobchádzalo v zhode s láskou, a to v malých i veľkých otázkach. Pastier stáda Ježiša Krista nie je nikdy zameraný len na okruh vlastných veriacich. Spoločenstvo cirkvi je univerzálne aj v tom smere, že zahŕňa celú realitu. To je zreteľné napríklad v liturgii, ktorá neznamená len spomienku a uskutočnenie spásnych skutkov Ježiša Krista. Spoločenstvo cirkvi je na ceste k vykúpeniu celého stvorenstva. V nasmerovaní liturgie na Východ vidíme, že kresťania spolu s Pánom túžia napredovať k spáse celého stvorenstva. Kristus, ukrižovaný a zmŕtvychvstalý Pán, je súčasne aj „Slnkom“, ktoré osvecuje svet. Aj viera je vždy nasmerovaná k plnosti stvorenstva. Preto patriarcha Bartolomej uskutočňuje podstatný aspekt svojej kňazskej misie práve zasadzovaním sa za stvorenstvo.

Moje zvolenie za Petrovho nástupcu prepožičalo nový rozmer nášmu osobnému stretnutiu. Zodpovednosť za vieru vo svete a zároveň zodpovednosť za jednotu rozdeleného kresťanstva sú súčasťou úradu, ktorý nám bol zverený, ale je aj osobnou povinnosťou.  

Považujem za veľmi pekné to, že po mojom zrieknutí sa pápežského úradu mi patriarcha zostal nablízku a dokonca ma prišiel navštíviť v mojom malom kláštore. V mnohých kútoch môjho bytu je možné nájsť spomienkové predmety, ktoré som od neho dostal. Tieto predmety sú nielen vrúcnymi znakmi nášho osobného priateľstva, ale aj pozvaniami k jednote medzi Konštantínopolom a Rímom, znakmi nádeje, že sme nasmerovaní k jednote.

Jeho Svätosť Bartolomej je skutočne ekumenickým patriarchom, vo všetkých významoch tohto pojmu. V bratskej solidarite s pápežom Františkom podniká ďalšie kroky na ceste k jednote. Drahý brat v Kristovi, nech Vám Pán udelí ešte mnoho rokov v požehnanom úrade pastiera v Božej cirkvi. Pozdravujem Vás en philèmati haghìo [„svätým bozkom“, List Rimanom 16,16 a Prvý list Korinťanom 16,20].

Pápež František a patriarcha Bartolomej počas spoločnej návštevy Svätej zeme v roku 2016 pri Chráme sv. hrobu. Foto: wikimedia

František: Predhovor do zborníka „Bartholomew: Apostle and Visionary“

S pocitmi srdečnej blízkosti sa pripájam ku všetkým, ktorí v tomto roku s radosťou a jasotom oslavujú 25. výročie zvolenia Jeho Svätosti Bartolomeja I. za ekumenického patriarchu.

So svojím milovaným bratom Bartolomejom som sa prvý raz stretol v ten istý deň, ako som nastúpil do pápežského úradu, pretože ma poctil svojou prítomnosťou v Ríme. Pocítil som, že som stretol človeka, ktorý kráča vo viere (porov. 2Kor 5,7), ktorý svojou osobou a štýlom vyjadruje hlbokú ľudskú a duchovnú skúsenosť pravoslávnej tradície. Pri tej príležitosti sme sa objali s úprimnou náklonnosťou a vzájomným porozumením. Naše nasledujúce stretnutia v Jeruzaleme, Ríme a Konštantínopole nielenže posilnili našu duchovnú blízkosť, ale predovšetkým prehĺbili naše rovnaké povedomie o spoločnej pastoračnej zodpovednosti, ktorú máme v tomto momente dejín zoči-voči naliehavým výzvam, ktorým musia dnes čeliť kresťania a celá ľudská rodina. Veľmi rád držím v srdci nádhernú spomienku na srdečné a bratské prijatie, ktoré sa mi dostalo od patriarchu Bartolomeja počas mojej návštevy vo Fanare na sviatok apoštola Andreja, svätého patróna Ekumenického patriarchátu, 30. novembra 2014.   

Rímska cirkev a Konštantínopolská cirkev sú spojené hlbokým a starobylým putom, ktoré nedokázali pretrhnúť ani stáročia mlčania a nedorozumení. Toto puto je znázornené vzťahom medzi tými, ktorým tradícia pripisuje založenie našich cirkví, čiže medzi svätými apoštolmi Petrom a Andrejom, pokrvnými bratmi, ale hlavne učeníkmi Pána Ježiša, ktorí spoločne v neho verili, nasledovali ho a napokon zdieľali jeho osud na kríži, v jedinej a rovnakej nádeji, že slúžia príchodu jeho kráľovstva. Naši predchodcovia, slávny Atenagoras I. a blahoslavený Pavol VI., nám zanechali posvätnú úlohu, aby sme spätne prešli cestou, ktorá viedla k odluke našich cirkví. Aby sme vysušili pramene nášho vzájomného vzďaľovania sa a napredovali k obnove plného spoločenstva vo viere a láske, vedomí si našich legitímnych rozdielov, tak ako to bolo v prvom tisícročí. My, bratia vo viere a nádeji, ktorá nesklame, sme dnes hlboko zjednotení v túžbe, aby sa kresťania Východu a Západu mohli cítiť byť súčasťou jednej a jedinej Cirkvi, aby mohli celému svetu ohlasovať, že „sa zjavila Božia milosť na spásu všetkým ľuďom a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne, a tak očakávali blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista“ (Tit 2,11-13).  

V dvoch spoločných vyhláseniach, ktoré sme podpísali v Jeruzaleme a Fanare, sme pevne a rozhodne potvrdili naše spoločné úsilie, ktoré pochádza z našej vernosti evanjeliu, že budeme budovať svet, ktorý bude spravodlivejší a bude väčšmi rešpektovať ľudskú dôstojnosť a základné slobody, z ktorých najdôležitejšia je sloboda náboženstva. Sme tiež zjednotení v úsilí o podporu ďalšieho rastu všeobecného povedomia osôb a spoločnosti, pokiaľ ide o otázku ochrany stvorenstva, kozmického scenára, v ktorom sa nekonečné Božie milosrdenstvo – darované, odmietnuté a obnovené – ukazuje a oslavuje v každom momente. Som hlboko vďačný za duchovné vedenie ekumenického patriarchu na tomto poli a za jeho úvahy k tejto otázke, z ktorých som sa veľa naučil a ďalej sa učím.   

V patriarchovi Bartolomejovi som našiel hlbokú duchovnú citlivosť na bolestný stav súčasného ľudstva, tak hlboko zraneného neopísateľným násilím, nespravodlivosťou a diskrimináciou. Obidvaja sme veľmi znepokojení pre ťažký hriech voči Bohu, ktorý akoby zo dňa na deň rástol, a je ním globalizácia ľahostajnosti voči zneucťovaniu Božieho obrazu v človeku. Sme presvedčení, že sme povolaní zasadzovať sa za budovanie novej civilizácie lásky a solidarity. Obaja si uvedomujeme, že hlasy našich bratov a sestier, ktorí sa dnes ocitli v krajnej úzkosti, nás zaväzujú napredovať rýchlejšie na ceste k zmiereniu a cirkevnému spoločenstvu medzi katolíkmi a pravoslávnymi, aby sme mohli vierohodným spôsobom ohlasovať evanjelium pokoja, ktorý pochádza od Krista.  

Pre tieto dôvody som veľmi rád, že 25. výročie zvolenia môjho priateľa a brata Bartolomeja za patriarchu starobylého a slávneho stolca Konštantínopola oslavuje toľko osôb, ktoré vzdávajú Pánovi vďaku za jeho život a úrad. Považujem za milosť a privilégium, že môžem kráčať spolu s patriarchom Bartolomejom v nádeji, že slúžime nášmu jedinému Pánovi Ježišovi Kristovi, pričom sa nespoliehame na svoje nepatrné sily, ale na Božiu vernosť a podopiera nás príhovor svätých bratov a apoštolov Andreja a Petra.  

S touto istotou a neustálou spomienkou v modlitbe vyjadrujem Jeho Svätosti patriarchovi Bartolomejovi svoje srdečné a bratské žičenie dlhého života sprevádzaného láskou a útechou trojjediného Boha.

Pápež František

Vatikán 4. apríl 2016

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo