Prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma

Prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma

Foto: Francisco Antunes/flickr.com

Silným povedomím o príslušnosti k jedinej univerzálnej cirkvi a spoločnom evanjelizačnom poslaní sa vyznačovalo tohtoročné stretnutie biskupov východných katolíckych cirkví Európy, ktoré sa konalo od 20. do 23. októbra 2016 v portugalskej Fatime.

Keďže na tento rok bola za tému podujatia zvolená pastorácia veriacich východných katolíckych cirkví v krajinách západnej Európy, pozvanie na stretnutie dostali aj príslušné biskupské konferencie, pričom svojich zástupcov napokon vyslali konferencie biskupov Francúzska, Nemecka, Talianska a Portugalska.

Gréckokatolícki biskupi diskutovali o fenoméne silnej migrácie svojich veriacich, ako aj o výzvach ich sociálnej a cirkevnej integrácie v západných krajinách. Neobišli ani dialóg medzi cirkvami rozličných obradov v Katolíckej cirkvi.

„V Katolíckej cirkvi sú veriaci latinského obradu a veriaci východných katolíckych cirkví vždy doma, nech sa nachádzajú kdekoľvek na európskom kontinente. Všetci sú deťmi jedinej cirkvi a spoločne ohlasujú radosť Kristovho evanjelia“, odkázali svetu zúčastnení biskupi prostredníctvom oficiálnej internetovej stránky Rady európskych biskupských konferencií (CCEE), ktorá zastrešuje každoročné stretnutia gréckokatolíckych biskupov Európy. To tohtoročné bolo spojené s putovaním po miestach mariánskych zjavení vo Fatime, pretože v roku 2017 oslávime ich 100. výročie (prehľad pútnických podujatí absolvovaných biskupmi 22. a 23. októbra nájdete tu).

Príhovory, posolstvá a diskusia

Pracovná časť stretnutia sa začala 20. októbra v Lisabone. Vyše päťdesiatich zúčastnených biskupov zo štrnástich gréckokatolíckych cirkví privítal miestny patriarcha a kardinál Manuel Clemente, ktorý pri tejto príležitosti apeloval na medzinárodné spoločenstvo, aby zastavilo zabudnutý konflikt na Ukrajine. Neopomenul prenasledovaných kresťanov na Blízkom východe.  

V súvislosti s témou stretnutia lisabonský patriarcha pred gréckokatolíckymi biskupmi vyzdvihol, že fenomén migrácie tisícok kresťanských veriacich, ktorý sprevádzal pád Železnej opony, prispel nielen k hlbšiemu povedomiu o „katolicite“ cirkvi, ale aj k jej obnove: „Zatiaľ čo v minulosti vás väčšina Portugalčanov nepoznala, dnes sa vaše krajiny a cirkvi stali pre nás menami, konkrétnymi osobami, pracovnými kolegami, susedmi... Teraz vás už poznáme nielen z počutia, pretože sme vás stretli a spoznali, spoločne sme stolovali, radovali sa a plakali. Táto skúsenosť spoločného života nám dovoľuje s radosťou povedať, že váš ľud a vaše cirkvi sú darom pre nás všetkých.“

Na podnet Kongregácie pre východné cirkvi

Udržiavať živé kontakty s východnými katolíckymi cirkvami, napomáhať ich rast a chrániť ich práva, aby boli plnými členmi Katolíckej cirkvi, má na starosti vatikánska Kongregácia pre východné cirkvi. Preto na stretnutí gréckokatolíckych biskupov v Portugalsku nesmel chýbať jej prefekt kardinál Leonardo Sandri a sekretár arcibiskup Cyril Vasiľ SJ. Už historicky prvé stretnutie gréckokatolíckych biskupov v roku 1997 v maďarskom Hajdúdorogu sa konalo na podnet vtedajšieho prefekta Kongregácie pre východné cirkvi kardinála Achilleho Silvestriniho. Radu európskych biskupských konferencií zastupoval v tomto roku jej nový predseda kardinál Angelo Bagnasco.

Výročné stretnutie biskupov východných katolíckych cirkví Európy bolo už dvakrát usporiadané aj na Slovensku, v Prešove (2005) a Košiciach (2013). Do Fatimy v tomto roku zavítali všetci gréckokatolícki hierarchovia pôsobiaci na Slovensku: prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ, košický eparcha Milan Chautur CSsR, bratislavský eparcha Peter Rusnák a prešovský pomocný biskup Milan Lach SJ.

Príhovor prefekta východnej kongregácie

Kardinál Leonardo Sandri pripomenul dôvod a význam stretnutia, ktoré sa koná v blízkosti Mosteiro dos Jerónimos, kde v roku 2007 bola Lisabonskou zmluvou „založená dnešná Európa“. Aj východným katolíckym biskupom leží na srdci budúcnosť a identita tohto kontinentu. Chcú kráčať spolu s biskupmi latinskej cirkvi, aby manifestovali spoločenstvo a krásu toho, že sú všetci súčasťou univerzálnej cirkvi, ktorá v sebe zahŕňa rozmanitosť výrazov a tradícií. V súvislosti s migračným fenoménom, ktorý hlboko zasiahol aj východné katolícke cirkvi, kardinál Sandri konštatoval, že v západných krajinách sa občas vyskytuje nedostatočne povedomie o špecifických tradíciách týchto cirkví.

Foto: Roberto Berlim/flickr.com

Najvyšší predstavitelia ťažko skúšaných cirkví

Na záver otváracieho zasadnutia melchitský gréckokatolícky patriarcha Gregorios III. Laham opísal dlhú „krížovú cestu“ kresťanov v Sýrii, ktorá viedla k masívnemu vysťahovalectvu. Avšak toto „obdobie skúšky“ viedlo aj k zintezívneniu charitatívnej práce, k prehĺbeniu vzťahov medzi veriacim ľudom a biskupmi a k „praktickému ekumenizmu“, ktorý prekonáva rozštiepenie kresťanských cirkví na Blízkom východe. Melchitská cirkev používa rovnaký byzantský obrad ako gréckokatolícke cirkvi v Európe, pričom bohoslužby slávi v arabčine.

Vyšší arcibiskup Svjatoslav Ševčuk pripomenul prehliadaný krvavý konflikt na Ukrajine, agresiu zo strany „cudzej mocnosti“ a veľkú núdzu, ktorá vyhnala mnohých gréckokatolíkov do západnej Európy. Vo svojich exilových krajinách ukrajinskí gréckokatolíci sú však nielen „objektom pastorácie“, ale svojou vernosťou cirkvi a jej tradíciám ponúkajú impulz pre novú evanjelizáciu v západných krajinách. Vyšší arcibiskup Ševčuk poďakoval lisabonskému patriarchovi za apel k zastaveniu zabudnutého konfliktu na Ukrajine a odovzdal mu kópiu ikony fatimskej Panny Márie, ktorá bola napísaná vo vojnou zmietanom Doneckom regióne.

Pápežská rada pre pastoráciu migrantov a cestujúcich

Pracovná časť stretnutia biskupov východných katolíckych cirkví pokračovala 21. októbra 2016 vo Fatime. Na úvod pracovného programu sa čítalo posolstvo, ktoré biskupom poslal kardinál Antonio Maria Vegliò, predseda Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a cestujúcich. „Katolíci, ktorí patria do rozličných východných katolíckych cirkví, hoci sú menšinou, predstavujú významný, dokonca nepostrádateľný znak katolicity cirkvi.“ Podľa talianského kardinála, ktorý sa roky stretával s utečencami a migrantmi, „rozmanitosť nepredstavuje nebezpečenstvo, ale legitímny poklad pre univerzálnu cirkev“. Treba preto „nájsť odvahu“ žiť „harmonicky v mnohosti a rozmanitosti“, hlavne v krajinách, ktoré sa z historického pohľadu vyznačovali prítomnosťou jediného obradu. Nakoniec kardinál Vegliò pripomenul, že východné katolícke cirkvi, hoci medzi nimi existujú rozdiely v liturgii, cirkevnej disciplíne a spirituálnom dedičstve, sú „rovnakým spôsobom zverené pastoračnému vedeniu rímskeho pontifexa“. Pápežovi, „ktorý má božský mandát viesť chór“, prináleží konať, aby medzi cirkvami „neboli nesúlady“ a  „chránila sa symfónia pravdy a lásky“.  

 

V závere stretnutia biskupi schválili spoločné posolstvo:

Posolstvo na záver výročného stretnutia východných katolíckych biskupov Európy

 „Prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma. (Mt 25,35)

My, biskupi východných katolíckych cirkví v Európe, zhromaždení vo Fatime (Portugalsko) od 20. do 23. októbra 2016 na našom výročnom stretnutí, na ktorom sa zúčastnili aj biskupi zastupujúci niektoré biskupské konferencie, sme v spoločenstve modlitby a duchovného bratstva uvažovali nad výzvami pastoračnej starostlivosti o východných katolíckych veriacich, ktorí migrujú do západných krajín a často na miesta, kde nemajú svojich vlastných pastierov. 

Pri svojich prácach sme sa nechali inšpirovať a viesť slovom Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorý mal osobnú skúsenosť s tým, aké bolestné je opustiť vlastnú krajinu a hľadať nové horizonty. Blížime sa k záveru Svätého roka milosrdenstva a cítime, že tieto Ježišove slová zomkýnajú duchovne cirkevné spoločenstvá, ktoré spája skúsenosť s migráciou; „prišiel som ako cudzinec“: toto slovo je adresované našim veriacim, ktorí sú často nútení migrovať; „prichýlili ste ma“: vyzdvihuje humánny a kresťanský postoj cirkevných a civilných spoločenstiev, ktoré ich prijímajú. 

Dnešný migračný fenomén teda predstavuje príležitosť pre cirkev, pretože ju otvára pre dar pohostinnosti, ako nám pripomína pápež František. A tak žijeme to, v čo veríme, že cirkev nie je zahľadená do seba, ale je neustále otvorená misionárskej a ekumenickej dynamike, pretože je poslaná do sveta, aby ohlasovala a dosvedčovala, sprítomňovala a šírila tajomstvo spoločenstva, ktoré ju vytvára: zhromaždiť všetko a všetkých v Kristovi; byť pre všetkých „nerozlučnou sviatosťou jednoty“ (Communionis notio, 4). Mobilita našich veriacich podporuje kultúru stretnutia a dosvedčuje duchovnú jednotu prežívanú v Európe.

Predovšetkým chceme vyjadriť svoju vďačnosť miestnym pastierom a farským spoločenstvám latinskej cirkvi v týchto krajinách za ich otcovskú starostlivosť a prijatie veriacich z východných katolíckych cirkví. Chceme sa im osobitne poďakovať za to, že si vážia duchovný život, ktorý títo veriaci priniesli na územie svojho nového trvalého pobytu. Sme vďační miestnym pastierom, ktorí ich považujú za činiteľov novej evanjelizácie, pretože svojím kresťanským životom svedčia o viere. Chceme sa tiež poďakovať biskupom latinskej cirkvi, ktorí si vážia východné tradície našich veriacich (porov. can. 40 § 1 CCEO). Sme im vďační za ochotu zabezpečiiť, aby naši veriaci mali pastoračnú starostlivosť vo svojom obrade, prijať kňazov z ich materských cirkví, aby slúžili našim veriacim, vytvoriť kaplánske úrady a aj personálne farnosti vo vedomí, že potrebujeme mať cirkevné štruktúry pre našich veriacich v krajinách, kde si nachádzajú svoj nový pobyt (porov. can. 383 § 2 CIC).

My, východní katolícki biskupi Európy, si uvedomujeme svoju zodpovednosť za veriacich, ktorí sa nachádzajú mimo hraníc svojej materskej cirkvi (porov. can. 148 § 1 CCEO). Chceme povzbudzovať a posilňovať každého z nich a ich rodiny. Osobitnú pozornosť venujeme rodinám, ktoré sú rozdelené v dôsledku migrácie, aby sme vyzdvihli krásu rodiny, pretože je kľúčová pre ľudstvo. Sprevádzame osoby, ktoré sú najzraniteľnejšie a izolované, aby sa nestali korisťou obchodovania s ľuďmi. Usilujeme sa s nadšením podporovať odovzdávanie viery mladým a deťom, pretože sme presvedčení, že viera je neodmysliteľným darom pre plnosť života.  

Týmto posolstvom chceme deklarovať našu pripravenosť a túžbu úzko spolupracovať s latinskými pastiermi, aby sme zabezpečili adekvátnejšiu pastoračnú starostlivosť pre našich veriacich, ktorí sa zdržiavajú na ich jurisdikčnom území (can. 916 § 5 CCEO; Inštrukcia Erga migrantes caritas Christi, kap. II, čl. 4-11), aby sme podporili formáciu a senzibilizáciu latinského kléru voči východným tradíciám, aby sme adekvátnejšie formovali našich kňazov, ktorí budú vyslaní, aby sa venovali pastoračnej starostlivosti o našich veriacich. Je tiež žiaduce, aby sa našli vhodnejšie spôsoby pre väčšie zdieľanie pastoračných aktivít a štruktúr.

Chceme tiež vyhlásiť, že naše úsilie a pastoračná starostlivosť o veriacich sa zakladá na princípe integrácie, nie asimilácie. Leží nám na srdci, aby naši veriaci, organizovaní vo svojich pastoračných centrách, boli dobre integrovaní do miestnej cirkvi v krajine, ktorá ich prijala, aby boli presvedčení, že východné kresťanské tradície sú darom aj pre latinské komunity. Len skrze integráciu do miestnej cirkvi – bez toho, aby boli asimilovaní alebo zostali izolovaní – bude možné zdieľať dedičstvo našich tradícií a spoločne dosvedčovať, že Katolícka cirkev je „jednota viery v rozmanitosti tradícií“.

Avšak aj naše východné tradície sú vystavené veľkej výzve sekularizmu, ktorý chce znetvoriť kresťanský život. Preto úsilie inkarnovať evanjelium do kultúry našich národov, ktoré sú často väzňami prítomnosti, nám pomôže oživiť vnímavosť, že sú súčasťou histórie, ktorá nás predchádza i nasleduje po nás (porov. Sv. Ján Pavol II., Orientale lumen, 8).

V tomto historickom momente vyjadrujeme svoju blízkosť trpiacim v dôsledku násilia a vojny, ktorá neprestajne sužuje mnohé národy, zvlášť Ukrajinu a Blízky východ. Svätý otec František nás učí, že slovami pokoja sú odpustenie, dialóg, zmierenie, pretože bez obrátenia srdca niet pokoja. Preto chceme byť činiteľmi zmierenia a pokoja, pričom sa budeme usilovať obnoviť porozumenie tam, kde bolo narušené. Nasledujúc hrdinský príklad pastierikov z Fatimy sa chceme naďalej modliť a robiť pokánie, aby sme prosili Krista o dar Jeho pokoja, aby sme sa neúnavne modlili za mier, ktorý nebude oddelený od požiadaviek spravodlivosti a bude živený obetou, láskou, milosrdenstvom.

Márii, Matke Boha a ľudí, ktorá sa zjavila tu vo Fatime pred sto rokmi, zverujeme naše cirkvi, rodiny, mladých, chorých, starých, nezamestnaných, trpiacich, pretože Ona, nejnežnejšia Matka, pozná každé utrpenie, každú bolesť, každý nedostatok a všetkých s láskou objíma.

„Nech sa priblíži pre všetkých čas pokoja a slobody, čas pravdy, spravodlivosti a nádeje“ (porov. Akt zverenia sa fatimskej Panne Márii).

Fatima 23. októbra 2016

Dovidenia vo Veľkej Británii

Budúcoročné stretnutie biskupov východných katolíckych cirkví Európy sa bude konať na jeseň v Londýne (Veľká Británia) na pozvanie J. E. Mons. Hliba Lončynu, biskupa Eparchie Svätej Rodiny so sídlom v Londýne a Apoštolského vizitátora Írska pre ukrajinských gréckokatolíkov.

Novinka z vydavateľstva

Posvätné manželstvo

Čo ak je Božím zámerom, aby sme boli v manželstve nielen šťa...

Bestseller o hodnote manželstva

O knihe
Cena u nás: 11,18 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo