Rok 2010 pápeža Benedikta XVI. a Svätej stolice

Tlačové stredisko Svätej stolice zverejnilo prehľad najvýznamnejších aktivít pápeža Benedikta XVI. a Svätej stolice v roku 2010 (tu, tu a tu).



Kým prvá polovica uplynulého roka sa niesla v duchu pokračujúceho Roka kňazov, ktorý bol oficiálne ukončený v júni celosvetovým stretnutím kléru vo Vatikáne, druhej polovici dominovala októbrová biskupská synoda o Blízkom východe. V novembri bola zároveň zverejnená postsynodálna apoštolská exhortácia Verbum Domini, ktorá je výsledkom biskupskej synody o Božom slove konanej v roku 2008.


Knihy, dokumenty a apoštolské cesty

Z ďalších dôležitých dokumentov možno spomenúť marcový Pastiersky list Benedikta XVI. írskym katolíkom zaoberajúci sa sexuálnymi škandálmi katolíckych kňazov a apoštolský list vo forme motu proprio o prevencii a zamedzení ilegálnych aktivít vo finančnej a monetárnej sfére, ktorým bol v predposledný deň roka zriadený nový úrad Dozoru finančných operácií a stanovené štyri nové príslušné zákony.


V reakcii na medializované sexuálne škandály, ktoré hýbali aj týmto rokom, vydala Kongregácia pre náuku viery aktualizované Normy o najzávažnejších deliktoch, ako aj Smernicu pre objasnenie základných postupov Kongregácie pre náuku viery v súvislosti s obvineniami zo sexuálneho zneužívania.

Okrem týchto oficiálnych dokumentov vyšla koncom uplynulého roka aj očakávaná kniha rozhovorov nemeckého novinára Petra Seewalda s Benediktom XVI. pod názvom Svetlo sveta, ktorá vzbudila veľký rozruch kvôli pápežovým slovám na adresu používania prezervatívov. Do tlače bol odovzdaný aj druhý diel Ježiša Nazaretského. Okrem toho pod názvom Ježišovi priatelia vyšla kniha Benedikta XVI. určená deťom.


V uplynulom roku absolvoval pápež Benedikt XVI. päť zahraničných (Malta, Portugalsko, Cyprus, Veľká Británia a Španielsko) a štyri domáce apoštolské cesty (Turín, Sulmona, Carpineto Romano a Palermo). Okrem toho v januári navštívil rímsku synagógu a charitný dom dona Luigiho di Liegro patriaci Rímskej diecéze a v marci rímsky evanjelický kostol Christuskirche.


Blahorečenia, svätorečenia a audiencie

Aj v uplynulom roku pápež Benedikt XVI. na súkromných audienciách prijal viacero popredných svetových lídrov, napr. francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, španielskeho premiéra Josého Luisa Zapatera, izraelského prezidenta Šimona Peresa, poľského prezidenta Bronislawa Komorowského, maďarského premiéra Viktora Orbana, gruzínskeho prezidenta Michaila Saakashviliho či libanonského premiéra Saada Rafica Haririho. Okrem nich sa Benedikt XVI. stretol s desiatkami veľvyslancov pri Svätej stolici začínajúcich svoju misiu a s tisíckami účastníkov stredajších generálnych audiencií.


Na návštevách „ad limina“ sa hlásili biskupi z Anglicka, Walesu, Škótska, Belgicka, škandinávskych krajín, Rumunska, Brazílie, Filipín, Sudánu, Burkiny Faso, Nigérie, Ugandy, Gambie, Libérie a Sierra Leone. Špeciálny charakter malo februárové stretnutie s írskymi biskupmi, ktoré bolo venované početným sexuálnym škandálom v tejto krajine. Jedným z výsledkom zasadania bolo začatie apoštolskej vizitácie írskych diecéz, seminárov a rehoľných spoločenstiev.


Blahorečených a svätorečených bolo aj v tomto roku viacero pozoruhodných osobností: intelektuál a konvertita z anglikanizmu, kardinál John Henry Newman, ktorého výnimočne blahorečil osobne samotný pápež počas apoštolskej cesty do Veľkej Británie, poľský kňaz a bojovník proti komunizmu Jerzy Popieluzsko, španielsky novinár Manuel Lozano Garrido, tínedžerka Chiara „Luce“ Badano či austrálska „exkomunikovaná“ rehoľnica Mary Helen MacKillop.


Zmeny v kardinálskom zbore a v rímskej kúrii

Personálne výmeny a úpravy organizačnej štruktúry sa dotkli aj rímskej kúrie. Najvýznamnejšou novinkou je zriadenie Pápežskej rady pre podporu novej evanjelizácie, na čelo ktorej Benedikt XVI. vymenoval talianskeho arcibiskupa Rina Fisichellu. Nové dikastérium vzniklo 21. septembra, kedy pápež podpísal „zriaďovaciu listinu“, apoštolský list vo forme motu proprio Ubicumque et semper.


Okrem toho došlo k výmenám na viacerých dôležitých postoch rímskej kúrie, pričom všetky boli vykonané z dôvodu dosiahnutia kánonického veku 75 rokov odchádzajúcich prefektov a predsedov. Novým prefektom Kongregácie pre biskupov sa stal kanadský kardinál Marc Ouellet, ktorý nahradil talianskeho kardinála Giovanniho Battistu Re. Brazílskeho kardinála Cláudia Hummesa na čele Kongregácie pre klérus vystriedal taliansky arcibiskup Mauro Piacenza. Nemeckého kardinála Waltera Kaspera, ktorý viedol Pápežskú radu pre napomáhanie jednoty kresťanov, zasa nahradil švajčiarsky biskup Kurt Koch. K zmene došlo aj vo vedení Pápežskej rady Cor Unum. Nemeckého kardinála Paula Cordesa vystriedal guinejský arcibiskup Robert Sarah. Arcibiskupi Piacenza, Koch aj Sarah boli počas novembrového konzistória menovaní za kardinálov.


Napriek tomu, že kánonický vek dosiahol v decembri 2009 aj vatikánsky štátny sekretár, kardinál Tarcisio Bertone, pápež Benedikt XVI. ho začiatkom roka potvrdil vo funkcii.

K viacerým zmenám došlo aj na pozíciách sekretárov a podsekretárov jednotlivých úradov rímskej kúrie. Najzaujímavejším bolo menovanie laičky Flaminie Giovanelli do funkcie podsekretárky Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj a prvého čínskeho kňaza Savia Hon Tai-Faia
do funkcie sekretára Kongregácie pre evanjelizáciu národov.



Výraznou obmenou prešiel v roku 2010 aj kardinálsky zbor. Koncom novembra Benedikt XVI. kreoval 24 nových kardinálov, z ktorých 20 môže voliť pápeža. Naopak, do večnosti sa odobralo šesť kardinálov: Armand Gaétan Razafindratandra (Madagaskar, 84 rokov), Tomáš Špidlík (Česká republika, 90), Paul Augustin Mayer (Nemecko, 98), Luigi Poggi (Taliansko, 92), Urbano Navarrete (Španielsko, 90) a Michele Giordano (Taliansko, 80). Všetci z dôvodu veku presahujúceho 80 rokov patrili medzi kardinálov – nevoličov.


Imrich Gazda

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo