Prvý oficiálne uznaný východný katolícky svätec

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Prvý oficiálne uznaný východný katolícky svätec

Pripomíname si 100. výročie prenesenia relikvií svätého Jozafáta Kunceviča do Viedne. Napokon skončili v Ríme.

Ukrajinský gréckokatolícky vyšší arcibiskup Svjatoslav Ševčuk absolvuje od 11. do 13. novembra 2016 návštevu Rakúska. Ako informoval Kathpress, hlavným dôvodom jeho pastoračnej cesty je 100. výročie prenesenia relikvií svätého Jozafáta Kunceviča (†1623) rakúskym vojskom do Viedne. Spomienka na gréckokatolíckeho arcibiskupa a mučeníka, ktorého telesné pozostatky odpočívajú napokon v rímskej Bazilike sv. Petra, sa slávi 12. novembra podľa latinského i gréckokatolíckeho liturgického kalendára.

Štyridsaťšesťročného najvyššieho predstaviteľa v súčasnosti najpočetnejšej východnej katolíckej cirkvi (vyše 4,5 milióna veriacich) už prijal viedenský arcibiskup a kardinál Christoph Schönborn i apoštolský nuncius a arcibiskup Peter Stephan Zurbriggen. Reč bola hlavne o zabudnutom konflikte na Ukrajine.

Chrám svätej Barbory vo Viedni

Významné miesto v programe návštevy vyššieho arcibiskupa Svjatoslava Ševčuka má stretnutie s ukrajinskými katolíkmi žijúcimi vo Viedni. V nedeľu predpoludním odslúži božskú liturgiu v ukrajinskom gréckokatolíckom Chráme svätej Barbory, kde boli Jozafátove pozostatky uchovávané od roku 1916 do roku 1949, keď ich preniesli do Ríma. Na želanie pápeža svätého Jána XXIII. ich v roku 1963 uložili v Petrovej bazilike pod oltár svätého Bazila Veľkého (†379), pretože svätý Jozafát Kuncevič bol členom Rádu svätého Bazila Veľkého. Viedenský Chrám svätej Barbory si ponechal svätcovo biskupské liturgické rúcho.

Svätý Jozafát Kuncevič.

Ukrajinská gréckokatolícka cirkev je dnes jednou z najvýznamnejších cirkví na Ukrajine. Tisíce jej veriacich žijú v Rakúsku, ktoré je už takmer 300 rokov cieľom silnej ukrajinskej emigrácie. Ukrajinská gréckokatolícka cirkev vznikla v roku 1596, keď časť pravoslávnych biskupov a veriacich na území Poľsko-litovského štátu ratifikovala na synode v Breste cirkevnú úniu s Rímom.

 Počet gréckokatolíckych veriacich v Rakúsku sa odhaduje na približne 10-tisíc. Väčšina z nich patrí k Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi. Farnosti majú vo Viedni, Grazi, Klagenfurte, Salzburgu, Kremse, Murau a Innsbrucku. Popri ukrajinských gréckokatolíkoch v Rakúsku žijú aj rumunskí, maďarskí, slovenskí, srbskí a arabskí (melchitskí) východní katolíci. K dispozícii majú celkovo 32 kňazov.

Slávnostný akt a božská liturgia

Slávnostný akt ku cti svätého Jozafáta Kunceviča sa začne v sobotu 12. novembra 2016 popoludní modlitbou byzantského časoslova v Kaplnke svätého Andreja vo viedenskom arcibiskupskom paláci. Následne bude v slávnostnej sále paláca referovať o celosvetovej úcte svätého Jozafáta Kunceviča cirkevný historik Prof. Oleh Turij z Ľvova a farár Taras Čagala z viedenskej ukrajinskej gréckokatolíckej farnosti svätej Barbory. Slova sa ujmú aj vyšší arcibiskup Ševčuk a kardinál Schönborn. Napokon budú spoločne celebrovať božskú liturgiu v Dóme svätého Štefana.

Ako zdôraznil viedenský arcibiskup, 100. výročie prenesenia Jozafátových relikvií sa bude sláviť v znamení jednoty kresťanov. V roku 1623 svätý Jozafát obetoval svoj život za vec, ktorá nestratila na aktuálnosti: „Uskutočnenie Kristovho odkazu: ‚Aby všetci boli jedno‘“.

V nedeľu popoludní vyšší arcibiskup Svjatoslav Ševčuk navštívi Medzinárodný teologický inštitút v Trumau pri Viedni. V miestnej byzantskej mariánskej kaplnke odslúži akatist. V inštitúte študujú aj gréckokatolíci zo Slovenska, pričom gréckokatolícky ženatý kňaz Juraj Terek z Košickej eparchie tu zastáva pozíciu kaplána a duchovného správcu inštitútu.  K vyučujúcim patrí aj generálny vikár pre veriacich byzantského obradu v Rakúsku, ukrajinský gréckokatolícky kňaz Jurij Kolasa.

Mních, rehoľný kňaz, biskup a mučeník

Jozafát Kuncevič pochádzal z pravoslávnej rodiny. Narodil sa v roku 1580, a to vo Volodymyre (Wlodzimierz) na dnešnej západnej Ukrajine, ktorá bola v tom čase súčasťou Poľsko-litovského štátu. Vo Vilniuse prišiel ako chlapec do styku s veriacimi a duchovnými východného obradu, ktorí boli zjednotení s Rímom. Toto zjednotenie sa uskutočnilo v rokoch 1595 – 1596 dohodou v Ríme a jej prijatím na synode v Breste. Ján sa rozhodol pridať k zjednoteným.

Pod vplyvom jezuitov vstúpil roku 1604 do rehole svätého Bazila Veľkého vo Vilniuse. Tam prijal rehoľné meno Jozafát. Po začlenení sa do rehoľného života a po doplnení teologického štúdia bol roku 1609 vysvätený za kňaza. Vo veľkej obľube mal byzantskú liturgiu a Ježišovu modlitbu. Venoval sa aj apoštolátu mimo kláštora. Bol veľmi dobrým kazateľom. Jeho homílie boli také presvedčivé, že mu zjednotení dali prezývkubič na rozkolníkova pravoslávni zasdušechvat“.

Jozafátove schopnosti upútali pozornosť vyšších cirkevných predstavených. Kyjevský metropolita Velamin Ruckyj ho vymenoval za koadjútora vekom pokročilého polockého arcibiskupa a v novembri 1617 ho vysvätili za biskupa. Keď starý arcibiskup o rok neskôr zomrel, Jozafát sa stal jeho nástupcom.

Jozafát bol arcipastierom a zároveň misionárom, apoštolom zjednotenia pravoslávnych s Rímom. Ako arcipastier sa usiloval predovšetkým pozdvihnúť úroveň svojich duchovných. Osobitný dôraz kládol na dôstojné slávenie bohoslužieb a  solídne vyučovanie kresťanskej náuky. Na pomoc k vyučovaniu zostavil katechizmus.

Zvlášť ťažký bol Jozafátov apoštolát zjednotenia. Na jednej strane to boli poľskí duchovní, ktorí odmietali byzantský obrad zjednotených a chceli ho nahradiť latinským obradom. Na druhej strane to bola nenávisť, ktorú pociťovali pravoslávni voči „papistom“. Od roku 1620 začali pravoslávni s pomocou Kozákov systematický boj proti zjednoteniu s Rímom. V polockom arcibiskupstve viedol protirímsku propagandu istý Melecij Smotrickij. Podarilo sa mu pobúriť proti arcibiskupovi ľudí najmä vo Vitebsku. Keď tam Jozafát prišiel, ľudia ho prepadli v jeho biskupskom dome, zbili ho, dobodali oštepmi a nakoniec dorazili veľkou sekerou. Jeho telo hodili do rieky Dviny. Stalo sa tak 12. novembra 1623.

Pozostatky sv. Jozafáta Kunceviča sa nachádzajú v chráme sv. Petra v Ríme.

O niekoľko dní voda vyplavila arcibiskupovo telo. Veriaci ho pochovali najprv v Polocku a neskôr v Biale. Aby ich uchránili pre Rusmi, v roku 1916 rakúski vojaci previezli jeho telesné pozostatky do Viedne. V roku 1949 už putovali do Ríma, kde sú dnes uložené v Chráme svätého Petra pod oltárom svätého Bazila Veľkého.

Polockého arcibiskupa a mučeníka Jozafáta ako prvého príslušníka východnej katolíckej cirkvi vyhlásil za blahoslaveného v roku 1643 pápež Urban VIII. a za svätého Pius IX. v roku 1867. Pápež Pius XI. pripomenul trojsté výročie mučeníckej smrti svätého Jozafáta v roku 1923 osobitnou encyklikou.

Svätý Jozafát Kuncevič sa stal mučeníkom pri apoštolskej práci za zjednotenie pravoslávnych s Rímom. Boh čoskoro oslávil svojho mučeníka zázrakmi. Ešte počas vystavenia jeho tela vo Vitebsku naraz utíchli všetky vášne a vrahovia ľutovali svoj zločin. Z rany na hlave tiekla mučeníkovi krv aj za ukrutného mrazu. Verný ctiteľ umučeného Peter Dankovský, ktorý bol úplne slepý, sa dal priviesť k mŕtvole, a keď sa dotkol Jozafátovho rúcha, vrátil sa mu zrak.

Foto: flickr.com, archív autora

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo