Filipovka: duchovná príprava veriacich byzantskej tradície na Vianoce

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Filipovka: duchovná príprava veriacich byzantskej tradície na Vianoce

Fusion of horizons/flickr.com

Cirkvi byzantského obradu, ktoré sa riadia podľa gregoriánskeho alebo meletiánskeho kalendára, dnes vstúpili do 40-dňového pôstu.

Cirkvi byzantského obradu, ktoré sa riadia podľa gregoriánskeho alebo meletiánskeho kalendára, dnes vstúpili do 40-dňového pôstu pred sviatkom Narodenia podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista (25. december). Vyjadrené v slovenských reáliách: duchovnú prípravu na Vianoce dnes začali veriaci Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. V Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, pretože sa riadi podľa juliánskeho kalendára, sa predvianočný pôst začne o 13 dní neskôr ako u gréckokatolíkov. Pôst pred sviatkom Pánovho narodenia sa zvykne nazývať Filipovka, pretože sa začína deň po sviatku svätého apoštola Filipa (sviatok má 14. novembra).

Od roku 1969, keď rímska Kongregácia pre východné cirkvi vydala dekrét, ktorým upravuje pôstnu disciplínu platnú pre gréckokatolíkov žijúcich na území bývalej Československej socialistickej republiky, gréckokatolíci nie sú povinní počas Filipovky dodržiavať ani pôst, ani zdržanlivosť, okrem zvyčajných piatkov a 24. decembra (výklad uvedených pojmov nájdete tu). Počas Filipovky pravoslávni kresťania nejedia mäso, vajcia, mliečne výrobky a okrem sobôt a nedelí ani rybu. V pondelky, stredy a piatky navyše nekonzumujú rastlinný olej. 

Oslava Božieho vtelenia v Ježišovi Kristovi

Obohacujúci pohľad na Filipovku, prinajmenšom pre povedomie veriacich byzantského obradu na Slovensku, nájdeme v dokumente Spoločnej komisie Nemeckej biskupskej konferencie a Pravoslávnej biskupskej konferencie v Nemecku: Cirkevný rok v tradícii Východu a Západu. III. Vianoce – oslava Božieho vtelenia v Ježišovi Kristovi (Bonn-Dortmund 2014, s. 3-5).

Už od 7. storočia sa začína štyridsaťdňové obdobie predvianočného pôstu 15. novembra. Tento pôstny čas spája zriekanie, pokánie a obnovu s radom sviatkov, ktoré majú výslovne predvianočný charakter, pretože vo svojich hymnoch zdôrazňujú a oznamujú narodenie Božieho Syna. Na prvom mieste tu treba uviesť sviatok Uvedenia presvätej Bohorodičky do jeruzalemského chrámu (21. november), ktorý poukazuje na vzťah medzi chrámom Starého zákona a novým chrámom vteleného Božieho Slova; lebo celé prebývanie Boha v Izraeli je nasmerované na jeho príchod v tele:

„Dnes je predsviatok Božieho zaľúbenia,

oznamuje sa spása ľudí.

Neklamne sa objavuje v Božom chráme Panna

a oznamuje všetkým Krista.

Aj my jej nahlas volajme:

Buď pozdravená, Ty naplnenie spásneho poriadku Stvoriteľa“  (Tropár sviatku).

Pri sviatku Počatia presvätej Bohorodičky svätou Annou (8. december gréckokatolíci; 9. december pravoslávni) sa manifestuje kontinuita v Božom spásnom pláne. Krok za krokom Pán skrze spravodlivých Starého zákona, ktorí spolupôsobia s jeho milosťou, oslobodzuje svoj ľud od prekliatia hriechu a duchovnej neplodnosti, až napokon jeho spásne dielo dosiahne prvý vrcholný bod v počatí svätej Bohorodičky.

Aj sviatky iných svätých tvoria mystický rebrík výstupu k vianočnému sviatku. Tak sa hymny sviatkov týchto svätých – napríklad svätého Andreja (30. november), svätej Barbory (4. december) a svätého Mikuláša (6. december) – stávajú prameňmi predvianočnej nálady, pretože vyzývajú prorokov, Jozefa, pastierov, mudrcov z Perzie, ale aj Betlehem, jaskyňu, jasle a hviezdu, aby sa nastavili na nepochopiteľné tajomstvo Božieho vtelenia a aj veriacich naladili k takémuto postoju:

„Priprav sa, jaskyňa; lebo Bahnica prichádza

nosiac Krista vo svojom lone.

Jasle, prijmite toho, ktorý skrze slovo

oslobodzuje nás narodených na zemi od zvráteného spôsobu života.

Vy, pastieri na pastvinách,

dosvedčujte bázeň vzbudzujúci zázrak!

Vy, mudrci z Perzie,

prineste Kráľovi zlato, kadidlo a myrhu.

Lebo zjavil sa Pán z Panny-Matky“ (Bohorodičník z večierne od 6. do 24. decembra a z nedele pred Vianocami).

Nedele svätých praotcov a otcov

Sviatku Kristovho narodenia predchádzajú dve špeciálne nedele. Nedeľa svätých praotcov oceňuje predovšetkým duchovné a morálne svedectvo praotcov Mesiáša. K nim patria napríklad Adam, Abrahám, Mojžiš a Áron, Dávid a proroci, ktorí už v období Starého zákona skrze svoju vieru udržiavali pri živote nádej na spásu a ohlasovali definitívnu spásu skrze Krista. Do obdobia Filipovky spadajú viaceré spomienkové dni na svätých starozákonných prorokov, ktorí predpovedali Božie vtelenie: Abdiáš (17. november), Nahum (1. december), Habakuk (2. december), Sofoniáš (3. december), Aggeus (16. december), Daniel a traja svätí mládenci Ananiáš, Azariáš a Mízael (17. december).    

Nedeľa svätých otcov, ktorá je nedeľou bezprostredne pred Vianocami, sa znova zaoberá postavami Starého zákona, tentoraz z hľadiska pokrvného príbuzenstva. Na božskej liturgii si veriaci byzantského obradu vypočujú rodokmeň Ježiša Krista. Posolstvo tejto nedele je takéto: spása sa týka aj členov reťaze predkov, ktorá siaha od Abraháma alebo dokonca od Adama po Ježiša (Mt 1,1-17; Lk 3,23-38), aj keď sa niektorí z nich dopustili veľkých previnení. Na Kristovom rodokmeni sa stáva zrejmým, že Boh sa narodením svojho syna z Panny bezvýhradne začlenil do tohto príbuzenstva a spojil sa s Izraelom a s rodinou celého ľudstva. Božské dieťa je nielen plodom napredujúceho posväcovania, ktoré vrcholí v Márii, ale aj dedičom genealógie záhuby. A práve preto sa Boh v Ježišovi Kristovi stal človekom, aby priviedol ľudí späť na cestu života.

Predsviatok Narodenia Ježiša Krista

Posledných päť dní pred Vianocami (20. až 24. december) tvorí predsviatok Pánovho narodenia. Príslušné hymny rozvíjajú tajomstvo sviatku v celej jeho teologickej šírke: naplnenie starozákonných očakávaní vo vtelení Božieho Syna; kozmická dimenzia tejto udalosti; tá istá božská prirodzenosť Novonarodeného s Otcom; tá istá ľudská prirodzenosť Novonarodeného s nami; poníženosť a pokora Božieho Syna.

V hymnoch je reč aj o tom, že Boh už v betlehemskej jaskyni zjavuje cieľ svojho vtelenia. Stal sa človekom, aby nám všetkým opäť otvoril raj, ba ešte viac, aby nám daroval seba samého ako pokrm večného života a tak pozdvihol padnutého človeka. V tomto zmysle Boží Syn, ktorý sa stal človekom, pozýva veriacich práve týmto predsviatkom svojho narodenia, aby sa s ním spojili nevysvetliteľným spôsobom skrze prijatie Jeho tela a krvi na Eucharistii a takto dosiahli duchovný raj:

„Priprav sa, Betlehem, pre všetkých je otvorený raj.

Chystaj sa, Efrata;

Lebo z Panny vyklíčil v jaskyni strom života.

Jej lono zažiarilo ako duchovný raj.

V ňom má korene božský Výhonok.

Keď z Neho jeme, budeme žiť,

nebudeme zomierať ako Adam.

Kristus sa rodí,

aby pozdvihol padnutý Boží obraz“ (Tropár predsviatku).

Na Vianoce sa začína obeta, ktorá dosiahne svoj vrchol v Ježišovej smrti na kríži. Na to poukazuje už na ikone Kristovho narodenia tma jaskyne, samota dieťaťa, jasle, ktoré majú výzor kamenného sarkofágu, no zároveň pripomínajú obetný oltár, ďalej postava dieťaťa vo forme chleba a plienky podobajúce sa hrobovým plachtám (podrobný výklad ikony Vianoc sme publikovali tu).

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo