Soľ netvorí najväčšiu časť z celkového zoznamu ingrediencií. A predsa, keby úplne chýbala, aj dobre vyzerajúce jedlo by bolo nechutné. To už vieme nielen z rozprávky Soľ nad zlato.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vy ste soľ zeme. (...) Vy ste svetlo sveta.“ (Mt 5, 13 – 16)
Keď Ježiš hovorí o učeníkoch všetkých čias, neprirovnáva ich k majestátnym najchutnejším jedlám sveta, ale k štipke soli, ktorá ich chuť znásobuje. Nehovorí ani o tom, že jeho učeníci majú byť veľkou, neprehliadnuteľnou metropolou, ale jej svetlom. Aj ono je len časťou toho, na čo treba pri výstavbe veľkomesta dbať, ale keď zhasne, akoby sa zastavil život.
Ježiš nikdy nepovedal podobenstvo o rozľahlosti Jeruzalemského chrámu, o svetoznámosti Coca-Coly ani o potrebe zakladania korporátov či ríš. Naopak, hovoril o soli, svetle, kvase či horčičnom zrne. O čomsi nepatrnom. Zároveň však veľmi podstatnom.
Podľa neho teda nemáme mať megalomanské ambície. Máme byť presní. Dávať šmrnc životu tam, kde už cítiť zatuchlinu, a vnášať svetlo tam, kde sa svet nevie pohnúť dopredu. Máme byť dôležití a nenahraditeľní, ale nie pre svoje peniaze, politickú moc a konexie, ale preto, že sa naučíme, kedy pridať viac svetla či ubrať korenia. Aby život chutil. Nielen nám, ale celému svetu. (Jozef Husovský)
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.