Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
K Veci Svet kresťanstva
10. december 2016

Aké je naše milosrdenstvo

My, čo chválime prácu ľudí ako Matka Tereza a bránime ich pred kritikmi, len zriedkakedy robíme to, čo robila ona.
Aké je naše milosrdenstvo

Pápež František počas nečakanej návštevy v chudobnej rímskej štvrti Tiburtina vo februári roku 2015. Foto: TASR/AP

Asi málokto si bude chcieť staviť na to, že dnes niečo všetci poznajú, no boli časy, keď takmer každý vzdelaný človek spoznal riadky, ktoré Shakespeare dáva hovoriť Portii v Benátskom kupcovi:

Milosrdenstvo vnútiť nedá sa,
len ako dáždik z neba popŕcha
na našu zem a žehná rovnako
tých, ktorí dávajú i prijímajú.

Dokonca som počul, ako ich citoval predseda Nemeckej biskupskej konferencie, kardinál Marx – a to po anglicky – na Synode o rodine v roku 2015.

Žiaľ, počas jubilejného roka milosrdenstva viedla diskusia o tom, čo je skutočné milosrdenstvo a aké sú jeho prejavy, k nemalej hádke a dokonca i k zatrpknutosti a ohováraniu. Už toho máme všetci dosť – ba viac než dosť. Možno by bolo dobré vyvážiť to tým, že sa sústredíme práve na nenútenú, jemnú povahu milosrdenstva.

Tomáš Kempenský: Veľké slová nerobia človeka svätým a spravodlivým, iba cnostný život ho urobí milým Bohu. Radšej si žiadam pociťovať kajúcnosť, než poznať jej definíciu. Zdieľať

Pred pár týždňami som z Ríma sľúbil záverečnú úvahu o jubilejnom roku, ktorú mi bránilo napísať príliš veľa ciest a časových pásem. Azda je to tak lepšie. Teraz, keď máme od jubilejného roka trochu odstup, môžeme sa viac sústrediť na pozitívne veci, ktoré priniesol Cirkvi i svetu.

Už len to, že sa mnohým ľuďom na celom svete opakovane pripomínalo, že je tu čosi také ako milosrdenstvo, že okolo nás nie je všetko len obyčajný kalkul, strata a zisk, prísne účtovníctvo, ba dokonca ani len holá spravodlivosť.

Portia o milosrdenstve pokračuje:

Vo všetkom ono najmocnejšie je.
U kráľa platí viac než koruna,
kým žezlo – odznak svetskej moci – má
strach budiť, podopierať majestát,
akže sa máme ozaj pred ním triasť.
Však milosrdenstvo žezlo prevýši.
Svoj trón má práve v srdci vladára,
a tak je odlesk božskej milosti;
Tak zemská moc sa k božskej moci priblíži
Keď milosrdenstvo spravodlivosť mierni.

„Mierni“ ju, ale nenahrádza. Jednou z najťažších vecí pri praktizovaní milosrdenstva je rozlíšiť, kedy niekto potrebuje – ako občas my všetci – trocha veľkodušnej štedrosti, trocha čistého Božieho odpustenia, ktoré povedie k väčšej spravodlivosti než spravodlivosť sama.

Milosrdenstvo je však i ťažké, lebo nie je len sentimentálnou zhovievavosťou. Občas je i tvrdé, ako rozpráva Sheldon Vanauken vo svojich klasických (hoci dnes už poväčšine zabudnutých) spomienkach na predčasnú smrť svojej ženy s názvom Prísne milosrdenstvo. Mnohí z nás si s veľkou láskou spomínajú na rodičov, priateľov, učiteľov, trénerov, kňazov a spovedníkov, ktorým na nás záležalo natoľko, že na nás boli občas do určitej miery a v správnom čase tvrdí.

Akvinský hovorí o milosrdenstve v kontexte teologálnej cnosti lásky, ktorú chápe ako najvyššiu cnosť: „Preto pokiaľ ide o človeka, nad ktorým je Boh, láska, ktorou sa zjednocuje s Bohom, je väčšia než milosrdenstvo, ktorým vynahradzuje nedostatky blížnych. No zo všetkých cností, ktoré sa týkajú blížneho, je najväčšie milosrdenstvo a aj jeho prejav je najvyšší, lebo vynahradzovať nedostatok druhého samo osebe prislúcha vyššiemu a lepšiemu.“ (Summa theologiae IIa-IIae, 30)

Všetky tieto klasické rozlíšenia stoja za povšimnutie, ako aj za starostlivé preštudovanie. Ak však zostaneme len pri tom, ako nám počas celého jubilejného roka pripomínal pápež, tak sme zlyhali. Spomeňme si na provokatívne vety na začiatku Nasledovania Krista: „Veľké slová nerobia človeka svätým a spravodlivým, ale iba cnostný život ho urobí milým Bohu. Radšej si žiadam pociťovať kajúcnosť, než poznať jej definíciu.“

Som presvedčený, že práve v tomto priniesol pápež František niečo, čo bude na jubilejnom roku milosrdenstva to najtrvalejšie.

Moja žena ma presvedčila, že to najcennejšie, čo väčšina z nás v rozvinutom svete má, je náš čas. Že okrem materiálnych potrieb – o ktoré dnes väčšinou prevzali starostlivosť moderné sociálne štáty – je tu ešte hodnotnejšie milosrdenstvo, ktoré spočíva v trávení času, osobného času tvárou v tvár s druhými: s osamelými, chorými, nepríjemnými, väznenými či vylúčenými.

Inzercia

Priznám sa: práve toto spôsobovalo minulý rok môjmu vlastnému svedomiu najväčší nepokoj. Snažím sa dávať desiatok z príjmu a podporovať dobré diela rozličného druhu. František však správne povedal: len vypísať šek nestačí.

Snažím sa dávať desiatok z príjmu a podporovať dobré diela rozličného druhu. František však správne povedal: len vypísať šek nestačí. Zdieľať

Ľudia v mojom odbore trávia väčšinu svojho času narábaním s myšlienkami a snažia sa pochopiť, čo treba vo svete povzbudiť a od čoho odradiť. My, čo chválime prácu ľudí ako Matka Tereza a bránime ich pred ich kritikmi, len zriedkakedy robíme to, čo robila ona.

Jedným z najpôsobivejších skutkov ku koncu jubilejného roka bolo to, keď pozvali 6 000 bezdomovcov prejsť svätou bránou. Niektorí, roztrpčení inými skutkami pápeža Františka, vnímajú takéto gestá ako morálnu pompéznosť. (Takéto hodnotenia môžeme bezpečne ponechať na súdny deň.)

Aké úžasné však muselo byť pre bezdomovcov zúčastniť sa na tomto skutku milosrdenstva! Kiežby som tam bol. Len taký Chesterton by to mohol výstižne opísať.

Bezdomovectvo má zložité príčiny – chudoba je len jednou z nich, a ani nie najčastejšia. V mnohých prípadoch ho spôsobuje užívanie drog, alkoholizmus, duševné a emocionálne poruchy atď. Všetci sme dnes amatérski sociológovia a všetko vieme – z bezpečnej vzdialenosti. No potýkajú sa s tým rozličné cirkevné organizácie, ktoré pomáhajú bezdomovcom. Každý deň. Napokon, museli to byť práve ony, kto zhromaždil týchto 6 000 ľudí, lebo bezdomovcom nemôžete poslať inzerát do novín či hromadný e-mail.

Počas jubilejného roka, ako aj počas celého svojho pontifikátu, nám pápež František dal množstvo príkladov, ako reálne osloviť iných a niečo pre nich urobiť, od človeka k človeku, či už prostredníctvom etablovaných cirkevných organizácií alebo individuálnych iniciatív.

A ak podobne ako ja nariekate nad tým, že podľa mnohých (dokonca i katolíkov) sú jediným spôsobom riešenia sociálnych problémov stále väčšie vládne programy, akokoľvek neosobné – no sami ste nič konkrétne neurobili – možno je načase prehodnotiť, ako je na tom vaše vlastné praktizovanie milosrdenstva.

Mne to dalo toto.

Robert Royal
Autor je šéfredaktor The Catholic Thing a prezident Faith & Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) vo Washingtone D. C. Jeho najnovšiou knihou je A Deeper Vision: The Catholic Intellectual Tradition in the Twentieth Century (Hlbší pohľad: Katolícka intelektuálna tradícia v dvadsiatom storočí).

Pôvodný text: The Quality of Mercy.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Odporúčame