Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
11. 12. 2016, 14:48

Vatikán povedal, akých chce mať kňazov (Vatikánska sedma)

Rigidnosť, ktorá sa rozmohla v niektorých kňazských seminároch, je nebezpečná, varoval nedávno pápež František. Vatikán preto vydal dokument, ktorý kňazom pripomína dôležitosť rozlišovania pri hodnotení jednotlivých situácií.
Vatikán povedal, akých chce mať kňazov (Vatikánska sedma)

Skupina mladých kňazov čaká na Námestí sv. Petra v deň inaugurácie pápeža Františka 19. marca 2013. Foto - TASR/AP

Nielen zbožní, ale aj ľudsky zrelí a kultivovaní. Takíto by mali byť muži, ktorí sa rozhodli pre duchovné povolanie.

Kongregácia pre klérus počas uplynulého týždňa vydala dokument Ratio fundamentalis institutionis sacerdotalis, ktorý sa zaoberá formáciou kňazov. Keďže posledné usmernenia sú staré niekoľko desaťročí, kongregácia sa rozhodla ich aktualizovať a kňazskú formáciu opäť postaviť do centra pozornosti. Neznamená to, že všetko staré bolo zavrhnuté. Práve naopak.

„Novosť nie je vôbec oddelená od tradície (...), snaží sa ju integrovať a prehĺbiť,“ zdôraznil prefekt kongregácie Beniamino Stella v rozhovore pre vatikánsky denník L´Osservatore Romano. Do dokumentu, ktorý je prirodzene inšpirovaný učením pápeža Františka, boli začlenené napríklad odporúčania apoštolskej exhortácie pápeža Jána Pavla II. Pastores dabo vobis z roku 1992.

Tri slová

Hlavným cieľom formácie kňazov je „vyváženým spôsobom zjednotiť ľudskú, duchovnú, intelektuálnu a pastoračnú dimenziu prostredníctvom pedagogickej cesty, ktorá je postupná a individualizovaná“, uviedol kardinál Stella, podľa ktorého sú pre pochopenie dokumentu kľúčové tri slová – ľudskosť, duchovnosť a rozlišovanie.

Prečítajte si aj
Akých biskupov si praje pápež František Zdieľať

Podľa kardinála Stellu cirkev potrebuje kňazov schopných „vľúdneho správania, autentických, oddaných, vnútorne slobodných, stabilných, schopných záujmu o pokojné medziľudské vzťahy a schopných žiť evanjeliové rady bez rigidity, či pokrytectva alebo výhovoriek“. Portál Vatican Insider poukázal na to, že v časti dokumentu venovanej ľudskej formácii kňazov je pripomenutá dôležitosť starostlivosti o „zdravie, stravovanie, pohybovú aktivitu a oddych“, ale aj o estetický vkus.


Pápež František sa fotí so skupinkou kňazov po jednej z generálnych audiencií na Námestí sv. Petra. Foto – TASR/AP

Každý kňaz si zároveň potrebuje uvedomiť, že nie je len „cirkevným organizátorom alebo náboženským funkcionárom, ale je učeníkom zamilovaným do Pána, ktorého život a ktorého služba sú založené na intímnom vzťahu s Bohom“.

Hlavnou výzvou pri formácii kňazov je podľa kardinála Stellu vedenie k prezieravému rozlišovaniu. Odkázal pritom na obavy Svätého Otca, že do seminárov sa „vrátila rigidita, ktorá nie je blízka rozlišovaniu situácií“.      

Pápež skritizoval dekadentnú scholastiku

Na tému rigidnosti sa pápež František rozhovoril koncom októbra počas neformálnej diskusie s jezuitmi zídenými na generálnej kongregácii v Ríme. „Rozlišovanie, schopnosť rozlišovať je kľúčový prvok. A práve nedostatok rozlišovania si všímam pri formácii kňazov,“ povedal Svätý Otec, podľa ktorého riskujeme, že si zvykneme na čierno-biele vnímanie reality.

„Voči rozlišovaniu sme v princípe dosť uzavretí. Jedna vec je jasná: dnes v niektorých seminároch znovu nadobudla priestor istá rigidnosť, ktorá je vzdialená rozlišovaniu situácií. A je to nebezpečná vec, lebo nás môže priviesť ku chápaniu morálky, ktorá má kazuistický zmysel,“ pokračoval pápež v odpovedi na jednu z otázok. Prepis celého dialógu vyšiel aj v aktuálnom vydaní jezuitského dvojtýždenníka Civiltà Cattolica. 

„Pri uplatňovaní pastoračného rozlišovania je potrebné postaviť do centra evanjeliový princíp počúvania, ktorý pastiera oslobodzuje od pokušenia abstraktnosti, sebaprezentácie, prílišnej istoty sebou samým a chladnosti, ktoré by z neho robili ,účtovníka ducha´ namiesto ,dobrého samaritána´.“  
kardinál Beniamino Stella Zdieľať

„Ja a moja generácia – možno nie tí najmladší, ale moja generácia a niektoré z tých neskorších – sme boli vychovávaní dekadentnou scholastikou. Študovali sme s manuálom teológiu a aj filozofiu.“ Na prvý pohľad tvrdé slová na adresu scholastiky František upresnil tým, že nehovorí o veľkej scholastike Tomáša Akvinského, ale o jej vyprázdnenej podobe, ktorá prišla o niekoľko storočí neskôr.


Kňazi slávia omšu s pápežom Františkom počas Jubilea kňazov a seminaristov v rámci Svätého roka milosrdenstva. Foto – TASR/AP

„Celá morálna oblasť bola obmedzená na ,môže sa´, ,nemôže sa´, ,potiaľ áno, potiaľ nie´,“ pokračoval pápež, podľa ktorého aj „svätý Tomáš a svätý Bonaventúra tvrdia, že všeobecný princíp platí pre všetkých, ale – hovoria to explicitne – v miere, v akej sa zostupuje do jednotlivosti, sa otázka rôzni a nadobúda odtiene bez toho, že by sa princíp musel zmeniť“. Táto tomistická morálka je podľa pápeža použitá aj v jeho apoštolskej exhortácii Amoris laetitia.

Názor arcibiskupa Vasiľa

K tomuto prístupu, ktorý niektorí kritici označujú za príliš benevolentný, sa vyjadril aj sekretár Kongregácie pre východné cirkvi Cyril Vasiľ v knihe rozhovorov Kresťan by mal byť hrdinom, ktorú vydal náš denník. „Nemyslím si, že by za pápeža Františka došlo k nejakým doktrinálnym posunom, ale isté je, že pápež zdôrazňuje niektoré citlivé prístupy a hlbšie vnímanie reality. Vychádza z toho, že realita je často komplikovanejšia než schémy nejakých manuálov alebo veľmi zjednodušených formuliek. A to je v poriadku,“ povedal arcibiskup Vasiľ, podľa ktorého nejde o nejakú Františkovu novinku, pretože tento princíp bol v cirkvi stále prítomný.

Cyril Vasiľ: Kresťan by mal byť hrdinom. UŽ V PREDAJI! Zdieľať

„Aj naša formácia v seminári, ktorá bola veľmi tradičná, nás viedla k tomu, aby sme pristupovali ku každému človeku citlivo, s ohľadom na jeho osobnú situáciu,“ uviedol najvyššie postavený Slovák vo Vatikáne. Zároveň však upozornil, že zohľadňovanie konkrétnych okolností neznamená, že sa vždy musí dospieť k riešeniu, ktoré daný človek očakáva. „Keď to riešenie neviem nájsť podľa jeho očakávaní alebo podľa predstáv, musím mu to podať tak, aby pochopil, že to nerobím preto, lebo mu chcem zle alebo že ho cirkev nemá rada, alebo že ho Pán Boh zatracuje. Ale jednoducho preto, že v živote sú aj situácie, ktoré nemajú riešenie vo forme, akú by človek očakával alebo po ktorej túži,“ dodal arcibiskup Vasiľ.    

Jednou vetou

V Laose blahorečili 17 mučeníkov komunistického prenasledovania.

Svätý Otec prijal metropolitu Hilariona z oddelenia pre vonkajšie cirkevné vzťahy Moskovského patriarchátu.

Svätá stolica nadviaže diplomatické vzťahy s Mauritánskou islamskou republikou.

Na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa Svätý Otec na Španielskom námestí modlil pred sochou Immaculaty za obyvateľov Ríma i za celý svet (na fotografii TASR/AP), zavítal aj do kaplnky s milostivým obrazom Madony v Bazilike Santa Maria Maggiore.

Zamestnankyne Vatikánu založili Asociáciu žien Mestského štátu Vatikán.

Novým arcibiskupom Krakova sa stal Marek Jędraszewski, ktorý nahradil kardinála Stanisława Diwisza.

Mjanmarská armáda zničila katolícky kostol sv. Františka Xaverského.

Baziliku sv. Rity v Cascii opäť otvorili po ničivom zemetrasení.

Pápež František poskytol rozhovor flámskemu katolíckemu týždenníku Tertio.

 

Odporúčame