Primátori európskych miest diskutovali vo Vatikáne o utečencoch

Primátori európskych miest diskutovali vo Vatikáne o utečencoch

Primátori rôznych miest sa opäť stretli vo Vatikáne. Po minuloročnej diskusii o klimatických zmenách tentokrát debatovali o migrantoch. Foto - CNA/Bohumil Petrík

Teroristi útočiaci so sekerami alebo tým, že nasmerujú kamión na zástup ľudí, podkopávajú našu snahu. Žiadny starosta v Nemecku nevolal po utečencoch, ale musíme si s touto situáciou poradiť, vyhlásil na konferencii vo Vatikáne primátor nemeckého Würzburgu.

Starostovia európskych miest sa začiatkom decembra zišli na Pápežskej akadémii vied vo Vatikánskych záhradách, aby diskutovali na tému Európa: Utečenci sú naši bratia a sestry. Približne 80 primátorov hovorilo v sídle Akadémie vo vile Casina Pio IV. o výzvach, ktoré so sebou prinášajú migračné vlny, ako aj o konkrétnych opatreniach v jednotlivých mestách.

Na európskom samite boli prítomní najmä účastníci zo západnej a južnej Európy vrátane reprezentantov z ostrovov Lesbos v Grécku a Lampedusa v Taliansku, kam vo veľkom počte prichádzajú mnohí migranti, a ktoré navštívil aj pápež František. Prítomní boli tiež zástupcovia z rozličných inštitúcií, akými sú OECD, Európsky parlament či z Argentíny. Viacerí účastníci sa na podobnej konferencii na pôde Pápežskej akadémie vied zúčastnili aj v júli 2015, keď sa konala konferencia starostov z celého sveta na tému klimatických zmien.

Migranti v mestskej rade

Medzi rôznymi návrhmi a inovantívnymi riešeniami možno spomenúť zriadenie oficiálnej reprezentácie osôb, ktoré zatiaľ nedostali občianstvo (a teda nemôžu voliť), v mestskej rade severotalianskej Parmy. Tamojší starosta Federico Pizzarotti povedal, že to funguje takisto v niekoľkých ďalších mestách, pričom ocenil pozitívnu odozvu cudzineckej komunity. Okrem toho v Parme každoročne udeľujú deťom cudzineckého pôvodu diplom občianstva, ktorý im a ich rodinám dáva symbolicky pocítiť, že sú plne štátnymi príslušníkmi Talianska.

„Migranti dávajú ľudskú tvár globalizácii“, lebo „nás nútia, aby sme mali víziu“, bez nich by sme možno my „Európania zomreli v močiari zaužívaných návykov.“ Takto sa na podujatí prihovoril starosta sicílskeho Palerma Leoluca Orlando, podľa ktorého táto otázka umožňuje, aby sme hovorili súčasne o životnom prostredí, pokoji (mieri) a bezpečnosti, ktoré sa predtým riešili a diskutovali oddelene. V tejto súvislosti vyzdvihol odkaz encykliky pápeža Františka Laudato Si’ a tiež význam tzv. migrantského umenia.


Leoluca Orlando z Palerma sa vatikánskej konferencie primátorov zúčastnil aj v minulom roku. Foto - CNA/Bohumil Petrík

„V Palerme nemáme migrantov, lebo z rozhodnutia starostu ktokoľvek, kto príde do Palerma, sa stane Palermčanom,“ upresnil Orlando a prízvukoval, že aj tu má imigrantská komunita niekoľkých volených zástupcov, čo prišelci patrične oceňujú: „Toto sa volá bezpečnosť. Keď príde istý ,zvláštny’ moslim, moslimovia z Palerma ma varujú. Je to jasné? Je to jasné? Lebo bránia svoje mesto, lebo považujú Palermo za svoje mesto.“

Wouter van der Heijde z amsterdamskej radnice uviedol, ze väčšina utečencov, ktorých v uplynulých rokoch prijali, u nich žije zo sociálnych dávok a to aj dlhodobo, preto sa rozhodli investovať do efektívnejších vzdelávacích metód a do kontrolných mechanizmov. Ide o spoluprácu so školami, neziskovými organizáciami a súkromnými firmami, ktoré majú možnosť zamestnať nových pracovníkov. Hlavné mesto Holandska taktiež pomáha utečeneckému stredisku v Jordánsku aj gréckym Aténam a zástupca Amsterdamu povzbudil k takejto kooperácii aj ostatných.

Niet inej alternatívy, musíme uspieť

Mešťanosta nemeckého Würzburgu Christian Schuchardt pripustil, že napriek odhodlaniu miestneho obyvateľstva, či tomu, že dobrovoľníci učia prisťahovalcov nemčinu alebo spoločne s nimi varia, existujú aj negatívne príklady: „Musíme poskytnúť dôkazy, že ich úspešne integrujeme. V tom sme dobrí. (Ale) teroristi útočiaci so sekerami alebo tým, že nasmerujú kamión na zástup ľudí, podkopávajú našu snahu. Žiadny starosta v Nemecku nevolal po utečencoch, ale musíme si s touto situáciou poradiť a aj s jej dôsledkami. Niet inej alternatívy, musíme uspieť.“

Téma prijímania utečencov rozdeľuje poľské obyvateľstvo, povedala Hanna Gronkiewiczová-Waltzová, ktorá stojí na čele Varšavy, avšak podľa nej netreba zabúdať na to, že Poľsko prijalo státisíce Ukrajincov, aj keď mnohí z nich sú ekonomickí migranti či osoby s poľskými koreňmi. Ako konkrétne projekty vo Varšave spomenula multikultúrne centrum, kurzy poľštiny, rodinné i psychologické poradenstvo alebo aktívnu spoluprácu s neziskovými organizáciami.


Primátor Würzburgu Christian Schuchardt vidí aj problémy, s ktorými sa však európske mestá musia vyrovnať. Foto - wuerzburgerleben.de

Naopak, prvý muž Lisabonu Fernando Medina vidí problém hlavne na európskej úrovni, keďže zdôraznil, že hlavné mesto Portugalska „môže i chce robiť viac“ a privítať ešte väčší počet utečencov, nakoľko pripravili účinné opatrenia pre ich prijímanie a integráciu: „Problémom je to, že ľudia do Lisabonu neprichádzajú. Nie je to otázka zdrojov, nie je to otázka peňazí, nie je to otázka politickej vôle, ide o to, že systém nefunguje na európskej úrovni.“

Príspevok Írska do debaty prezentoval dublinský primátor Brendan Carr. Podčiarkol úlohu svojho mesta ako metropoly neutrálneho štátu, ktoré hostilo viaceré delegácie z Blízkeho východu a odinakiaľ, kde sa mohli stretnúť na neutrálnej pôde a diskutovať o pálčivých otázkach spojených s konfliktmi v ich krajinách. Napríklad nedávno sa v Dubline stretli kresťanskí a moslimskí zástupcovia zo Sýrie, aby hovorili o horúcich témach vo svojom regióne, dodal Carr.

„Mesto útočiska“

Potomok talianskych prisťahovalcov a súčasný starosta Ženevy Guillaume Barazzone pripomenul, že švajčiarka obec sa vyhlásila za proutečenecké „Mesto útočiska” („Ville de Refuge”) a spoločne s inými mestami zapojenými do rovnomennej siete pripravuje vyhlásenie o migrácii. Ako dodal, temer polovica obyvateľov Ženevy sú cudzinci a každý prichádzajúci utečenec dostane základný balíček služieb zdarma – zdravotnú starostlivosť, verejnú dopravu, prípadne bezplatné letné kurzy francúzštiny v mestských parkoch.


Na konferencii vystúpila aj primátorka Ríma Virginia Raggi, ktorú po zvolení prijal aj pápež František. Foto - TASR/AP

Primátorka Ríma Virginia Raggiová sa podelila o zámer vytvoriť centrum prijatia na jednej zo staníc, kam prichádzajú predovšetkým migranti, aby takto mali okamžitý prístup ku všetkým dôležitým informáciám. Uviedla tiež, že sa snažia poskytnúť každému z nich strechu nad hlavou, aby neboli nútení zriadiť stanový tábor: „Veľmi veľa osôb pochádzajúcich z iných krajín sa už naplno integrovalo do nášho ľudského, sociálneho ,tkaniva’ a prispievajú k rozvoju našej ekonomiky.“

Zo stretnutia primátorov vzišiel aj záverečný dokument vychádzajúci z podnetov, ktoré odzneli na tomto medzinárodnom stretnutí, pričom ešte pred začiatkom konferencie Pápežská akadémia vied načrtla niektoré nosné myšlienky: treba „zastaviť nárast utečencov okamžitým ukončením vojny v Sýrii”, zlepšiť systém ich prijímania,  využiť tzv. humanitáne koridory i na americkom kontinente a podporiť ekonomický rozvoj v rozvojových krajinách.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo