Ježiš pred dverami

Ježiš pred dverami

Ilustračné foto: Paulo Valdivieso/flickr.com

Ježiš, ktorý klope na dvere, je v advente v západnom kresťanstve rozšírenou témou. Vo východnom kresťanstve je neznáma, avšak existujú paralely vo Veľkom týždni.

Stojím pri dverách a klopem

 

Na večierni Kvetnej nedele sa číta Zachariáš 9,9-15: „Hľa, tvoj kráľ ti prichádza“ – parafrázou k tomu je známa adventná pieseň „Otvorte brány dokorán“.  Počas prvých dní Veľkého týždňa sa spieva o Ženíchovi, ktorý prichádza nečakane. Z textov hovorí na jednej strane vážnosť, na druhej strane očakávanie a nádej. Ako si však možno predstaviť príchod Spasiteľa? Čo sa pritom stane? Presvedčenie Svätého písma a skúsenosť mnohých ľudí sú také, že Boh prichádza prekvapivo, ináč ako očakávane. Nejazdí na koni, ako je to bežné pre vládcu, ale na oslovi nosičov. Neprichádza ani ako žiariaci ženích, ale – čo potvrdzuje Veľký týždeň – ako ten, ktorý sa spája s ľuďmi v utrpení a ponížení. Ani neprichádza nahlas vyžadujúc, ale zdržanlivo: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou.“ (Zjv 3,20) Tento verš, ktorý poukazuje na príchod Ježiša vo všetkých dobách a ku všetkých ľuďom, podnietil súčasného maliara ikon k tomu, aby stvárnil Ježiša klopajúceho na dvere.

Ježiš dáva ponuku

Ježišovým želaním bolo ohlasovať Boha ako Toho, ktorý je tu pre ľudí. S ním sa Ježiš tak veľmi stotožnil, že v Liste Títovi sa označuje ako „Božia milosť“, ktorá sa zjavila na zemi, aby zachránila všetkých ľudí. (porov. Tít 2,11) Pred svojím odchodom Ježiš zveril svoje dielo apoštolom. Oni mali prinášať toto posolstvo ďalej ľuďom, až kým sa on nevráti. Od toho času sa mnohí ľudia otvorili, mnohí uzavreli. Zas iní ho síce prijali, ale „zanechali svoju prvotnú lásku“ (Zjv 2,4), hoci sa o Ježišovi hovorí, že tým, ktorí žili v temnote, sa zjavil ako svetlo. (porov. Mt 4,16). Ježiš by chcel otvoriť ľuďom Božie kráľovstvo a preto ich vyzýva, aby k tomu vytvorili predpoklady: vieru a obrátenie. Tým, ktorí už uverili, pripomína, aby neochabovali vo viere, prehlbovali ju a boli pripravení na jeho – Ježišov – príchod.

Ikonu napísal Rudi Jankovich, Feldkirch (2014).

Tento príchod ukazuje ikona. V strede stojí Ježiš. Je na ceste k ľuďom. Pritom nekričí ani hlučne nevolá, ale prichádza opatrne. (porov. Iz 42,2) Klope na ich dvere a prosí o prijatie. Nimbus ho ukazuje ako svetlo, ktoré sa objavilo medzi ľuďmi. Cesta k ľuďom je očividne namáhavá. Ježišova tvár prezrádza únavu, vyčerpanie, ba sklamanie. „A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.“ (Jn 1,5.11) V zhrbenom postoji klope Ježiš na bránu. Tá je pevne zavretá. Do čoho vedie táto brána? Je to brána mestských hradieb? Je to brána domu? Paláca? Kostola? Dielne? Väzenia? Kláštora? Môjho domu? Ktokoľvek za ňou býva, ktokoľvek sa za ňou skrýva – Ježiš ide k nemu. Azda má iba malú nádej, že sa na jeho klopanie brána otvorí; napriek tomu to skúša. Ježiš neprichádza s prázdnymi rukami. Pre tých, ktorí sa uzavreli a tak urobili zo svojho domu väzenie, má posolstvo: evanjelium. Naznačuje to zvitok Písma v jeho ruke. Ježiš by chcel tým, ktorí sa uzatvárajú, odňať strach a dodať odvahu: „Teš sa, pláň a pustatina, plesaj, púšť, a rozkvitni sťa jesienka! ... Povedzte malomyseľným: "Vzchopte sa, nebojte sa, hľa, váš Boh! ... On sám príde a spasí vás." (Iz 35,1-5) Keď dvere a okná zostanú zavreté, dom bude tmavý a zatuchne. Keď sú okná a dvere otvorené, môže prenikať teplo, svetlo a vzduch. Kto otvorí Ježišovi, otvorí svetlu. Jeho blízkosť umožňuje rozkvet. Poukazujú na to rastliny, ktoré rastú zo suchej púštnej pôdy.

Ježišova ponuka a ja

Ježiš klope a pozerá pritom na mňa, pozorovateľa ikony. Ježiš klope pri mne. Dáva mi ponuku „byť s ním na hostine“, žiť s ním v spoločenstve. Je taký unavený, pretože cíti, že toľko veľa ľudí odmieta jeho ponuku? Že radšej zamknú svoje dvere? Že sú spokojní so sebou a svojím úzkym svetom namiesto toho, aby sa rozhodli pre otvorené dvere, pre „viac“ života? Ježiš stojí pred mojimi dverami. Pred dverami do môjho bytu a pred dverami do môjho vnútru s otázkou, s prísľubom, s ponukou. Ako často už klopal na moje dvere a ja som prepočul jeho klopanie? Ježiš by chcel obohatiť môj život. Chcel by mi pomôcť, aby som postavil svoj život na pevnom základe. Nechám ho stáť predo dvermi? Otvorím okno, bránu a dvere, aby som si ho aspoň vypočul? Pozvem ho dnu? Azda dokonca čakám na neho, pretože tuším a dúfam: Ježiš prichádza, aby uzdravil tých, ktorých srdce je zlomené, prichádza, aby ohlásil spútaným a uväzneným oslobodenie, aby potešil smútiacich, povzbudil ustráchaných? Jedno je isté: zatvoriť okno, dvere a bránu znamená strach, temnotu, opustenosť. No otvoriť okno, dvere a bránu znamená svetlo, teplo, nadýchnutie – život v plnosti.
 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo