Najdôležitejšie udalosti vo svete kresťanstva v roku 2016

Najdôležitejšie udalosti vo svete kresťanstva v roku 2016

Pápež František otvára svätú bránu na Bazilike sv. Petra vo Vatikáne. TASR/AP

Vybrali sme udalosti, ktoré v uplynulom roku najviac hýbali svetom kresťanstva.

Pápežská exhortácia, kardinálsky list a búrlivá debata

Začiatkom apríla Vatikán zverejnil posynodálnu apoštolskú exhortáciu pápeža Františka Amoris laetitia (Radosť z lásky) s podtitulom O láske v rodine. 256-stranový dokument okamžite otvoril diskusiu medzi liberálnym prúdom očakávajúcim revolúciu v cirkvi a konzervatívnou skupinou obávajúcou sa zmien v cirkevnom učení. Ani jedno sa napokon nekonalo, exhortácia však vyvolala nejasnosti, v ktorých jedni videli nádej, iní ohrozenie. Najväčšiu pozornosť si vyslúžila najmä otázka prístupu rozvedených a znovuzosobášených katolíkov k eucharistii.

Keď sa zdalo, že debata pomaly utícha, prišiel na jeseň list štyroch kardinálov, v ktorom vyzvali pápeža odpovedať na päť objasňujúcich otázok. Niektorí videli v liste prínos, iní spochybňovali okolnosti jeho zverejnenia či samotný obsah, ďalší ostro odsúdili autorov. Samotný František na list neodpovedal, niečo však naznačil vo viacerých vyjadreniach. Zdá sa, že diskusia bude pokračovať aj v ďalšom roku a bude ešte zaujímavá.


Kópie exhortácie pápeža Františka Amoris laetitia. Foto – TASR/AP

František a utečenci

Od začiatku migračnej krízy hlava katolíckej cirkvi v duchu evanjelia zdôrazňovala potrebu pomoci ľuďom, ktorí museli pre vojnu či prenasledovanie utiecť zo svojich domovov. Ako to u Františka býva zvykom, neostal iba pri slovách. V apríli absolvoval jednu z najťažších a najemotívnejších apoštolských ciest, keď odletel na grécky ostrov Lesbos, aby navštívil utečencov v tábore Mòri. Stretnutie Františka s ľuďmi s tragickými osudmi patrilo medzi najsilnejšie momenty nielen tohto roka, ale azda celého doterajšieho pontifikátu argentínskeho pápeža.

Počas návštevy ostrova spoločne s konštantínopolským patriarchom Bartolomejom I. a gréckym patriarchom Hieronymom II. podpísali deklaráciu, v ktorej vyzvali politických lídrov, aby vynaložili všetky prostriedky na to, aby jednotlivci a komunity vrátane kresťanov zostali vo svojich rodných krajinách a mohli spokojne žiť v mieri a v bezpečí. 

Na konci cesty pápež vzal so sebou do Ríma tri rodiny moslimských utečencov, ktorých domy v rodnej krajine zničilo bombardovanie.


 

Výzva kardinála Saraha

„Je veľmi dôležité, aby sme sa čím skôr vrátili k spoločnej orientácii, aby kňazi a veriaci boli otočení rovnakým smerom – na východ alebo aspoň k apside – k prichádzajúcemu Pánovi.“ Tieto slová povedal v lete kardinál a prefekt vatikánskej Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí Robert Sarah a okamžite nimi vzbudil pozornosť.

Kňazov z celého sveta vyzval, aby zaviedli slúženie omše tvárou k východu všade, kde je to možné. Navrhol tiež, že by mohli zo zmenami začať počas adventného obdobia. Neskôr svoje slová korigoval a tvrdil, že neboli presne interpretované.

Medzitým na silnejúcu polemiku reagoval Vatikán, ktorý poprel akékoľvek zmeny v liturgických predpisoch. Kardinál Sarah však ostal verný názoru, že so slávením omše smerom k ľudu sa spájajú isté riziká a že sa jej stredobodom nestáva Boh, ale človek.


Kardinál Robert Sarah slúži omšu v kostole Svätej Rodiny v Petržalke 13. júna 2016. Foto – P. Rábara 

Vražda kňaza Jacqeusa Hamela

Malé francúzske mesto Saint-Étienne-du-Rouvray sa stalo uprostred leta svedkom tragickej udalosti, ktorá otriasla celou Európou. Miestneho 86-ročného katolíckeho kňaza Jacquesa Hamela zabili v kostole pri slávení rannej omše dvaja teroristi Islamského štátu. Okrem kňaza zajali ďalších piatich ľudí, medzi ktorými boli aj dve rehoľné sestry. Kňaza Hamela donútili kľaknúť na kolená a keď sa chcel brániť, podrezali mu hrdlo. Zločincov nakoniec zastrelili policajti.

Veriaci na zavraždeného spomínali ako na jednoduchého a skromného kňaza. Keď sa ho pýtali, či neplánuje vzhľadom na pokročilý vek odísť do dôchodku, s úsmevom odvetil: „Videli ste kňaza v dôchodku? Budem pracovať do posledného dychu.“

Už o necelé tri mesiace otvoril pápež František cestu k jeho blahorečeniu, keď udelil v tomto prípade výnimku z pravidla, ktoré hovorí, že proces blahorečenia sa môže začať až päť rokov po smrti. „Je to mučeník a mučeníci sú blahoslavení,“ povedal pápež František.


Fotografia kňaza Jacquesa Hamela v kostole v meste Saint-Étienne-du-Rouvray. Foto – TASR/AP

Svetové dni mládeže

Medzi top udalosti v živote cirkvi patrilo aj stretnutie pápeža Františka s mladými ľuďmi z celého sveta na Svetových dňoch mládeže v Krakove. Veľkolepá udalosť bola výnimočnou z viacerých dôvodov. Boli to prvé európske svetové dni súčasného pápeža a zároveň išlo o jeho prvú cestu do niektorej z krajín stredovýchodnej Európy. Bolo to iba po tretí raz, čo sa mladí z celého sveta stretli s hlavou cirkvi počas jubilejného roku.

Intenzívne sledovanou bola aj Františkova návšteva koncentračného tábora Osvienčim-Birkenau, ktorú uskutočnil v rámci päťdňovej cesty v Poľsku. Po pápežovi Jánovi Pavlovi II. a Benediktovi XVI. bol František treťou hlavou cirkvi, ktorá prišla na toto miesto. Kým poľský pápež slúžil v Osvienčime omšu a nemecký pápež predniesol príhovor počas spomienkovej slávnosti, Františkova návšteva prebiehala v úplnom tichu.

Na záverečnej omši svetových dní v areáli Campuse Misericordia sa zúčastnilo asi 2,5 milióna pútnikov. Na jej konci František oznámil, že ďalšie Svetové dni mládeže sa uskutočnia o tri roky v Paname.


Pápež František zdraví veriacich počas príchodu do kláštora na Jasnej hore. Foto – TASR/AP

Svätorečenie Matky Terezy

Asi najviac pútnikov pricestovalo tento rok do Vatikánu začiatkom septembra. V tento deň totiž pápež oficiálne povýšil na oltár celosvetovo známu Matku Terezu z Kalkaty. Po tom, čo Vatikán uznal potrebný zázrak vedúci k svätorečeniu, vybral František za deň jej kanonizácie práve 4. september, keď si cirkev pripomínala Jubileum pracovníkov a dobrovoľníkov diel milosrdenstva. Ceremóniu sledovali priamo na svätopeterskom námestí desaťtisíce pútnikov, vrátane mnohých štátnych delegácií a stoviek sestier rádu Misionárok milosrdenstva, ktorý Matka Tereza založila.

Svätorečenie rehoľníčky s macedónskym pôvodom patrí medzi jedno z najrýchlejších, keďže sa uskutočnilo len 19 rokov po jej smrti. Pápež František vyhlásil, že jej kanonizácia zapadá do línie Jubilejného roku milosrdenstva. Aj keď sa i dnes nájdu takí, ktorí sú schopní obdivuhodnú sväticu očierňovať, jej príbeh inšpiruje milióny veriacich i neveriacich po celom svete.


Pápež František prechádza okolo portrétu Matky Terezy na konci slávnosti svätorečenia. Foto – TASR/AP

Ekumenická cesta pápeža Františka

Za mimoriadny moment roku 2016 možno považovať apoštolskú cestu pápeža Františka do Švédska, ktorá sa konala 31. októbra pri príležitosti začiatku osláv 500. výročia reformácie. Hlavu katolíckej cirkvi pozvala Svetová luteránska federácia. František sa zúčastnil na ekumenickej modlitbe v luteránskej katedrále v Lunde a tiež na stretnutí s ekumenickými delegáciami v športovej aréne v Malmö.

„Päťsté výročie začiatku reformácie nemožno oslavovať, ale malo by sa, naopak, pripomenúť v duchu pokánia,“ napísala škandinávska biskupská konferencia so sídlom v Kodani. Pôvodne jednodňovú návštevu si František predĺžil o ďalší deň, počas ktorého odslúžil na futbalovom štadióne omšu pre miestnych katolíkov, ktorých v desaťmiliónovej krajine žije len okolo 113-tisíc, pričom väčšina z nich sú cudzinci z Poľska, Chorvátska, Latinskej Ameriky či Blízkeho východu. Doteraz jedinou hlavou katolíckej cirkvi, ktorá navštívila Švédsko, bol Ján Pavol II. v roku 1989.


Pápež František objíma generálneho tajomníka Luteránskej svetovej federácie Martina Jungea počas ekumenickej modlitby v luteránskej katedrále vo švédskom Lunde. Foto – TASR/AP

Prenasledovaní kresťania

„I dnes cirkev zakusuje na rôznych miestach tvrdé prenasledovania až po najvyššiu skúšku mučeníctva... Poviem vám jednu vec: mučeníkov dneška je viac než tých z prvých storočí.“ Slová pápeža Františka spred pár dní dosvedčujú veľké utrpenie, ktoré v súčasnosti zažívajú kresťania, obzvlášť na Blízkom východe. Počas roka sme priniesli viacero príbehov ľudí z týchto oblastí.

Naposledy o irackých kresťanoch z oblastí mesta Mosul, ktorí sa napriek návratu do svojich domovov po vyhnaní islamistov irackou armádou stále obávajú o svoju budúcnosť. Ich domovy a chrámy sú vyplienené a zničené. Nedôvera a strach z prípadných ďalších bojových konfliktov im stále nedožičia pokojný spánok. Ani situácia kresťanov v Sýrii, teda tých, ktorí ešte neopustili krajinu, sa podľa tamojších cirkevných predstaviteľov nejaví o nič lepšie.


Ľudia utekajú počas bojov irackých špeciálnych síl s militantmi Islamského štátu neďaleko frontovej línie vo východnom Mosule 15. novembra 2016. Foto – TASR/AP

Svätý rok milosrdenstva

Jedenásť mesiacov. Toľko trval mimoriadny Svätý rok milosrdenstva, ktorý pápež František otvoril v decembri 2015. Najvýraznejším symbolom jubilejného roka boli sväté brány, ktoré sa otvorili v chrámoch po celom svete vrátane pápežských bazilík. S púťou k svätým bránam bola spojená možnosť získania odpustkov.

Okrem toho pápež na Popolcovú stredu vyslal niekoľko stoviek tzv. misionárov milosrdenstva, kňazov, ktorým bola udelená moc odpúšťať hriechy inak vyhradené len pre Apoštolskú stolicu. Skupinou, na ktorú pápež počas jubilejného roka zameral osobitnú pozornosť, boli ženy po potrate. V rámci jubilejného roka udelil všetkým kňazom kompetenciu „dať rozhrešenie od hriechu potratu všetkým, ktorí sa ho dopustili a s kajúcim srdcom prosia o odpustenie“. V jeho závere oznámil, že túto kompetenciu ponecháva kňazom aj naďalej.

Svätý rok mal predovšetkým zhmotniť Františkove slová o cirkvi ako poľnej nemocnici. On sám absolvoval každý mesiac tzv. piatok milosrdenstva, keď navštívil ľudí na periférii spoločnosti. „Hoci sa tento rok špeciálnych modlitieb a stretnutí skončil, ľudia by nemali zatvárať dvere zmierenia a milosti,“ povedal v homílii pri záverečnej omši, ktorou 20. novembra ukončil jubilejný rok.


Pápež František zatvára svätú bránu na Bazilike sv. Petra vo Vatikáne, čím oficiálne ukončil Svätý rok milosrdenstva. Foto – TASR/AP

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo