Je Ján Almužník svätcom nerozdelenej Cirkvi?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Je Ján Almužník svätcom nerozdelenej Cirkvi?

Toto tvrdenie je výstižné, len ak sme skalopevne presvedčení, že k (roz)štiepeniu Cirkvi došlo až v druhom tisícročí.

V Rímskom marytrológiu z roku 1956 sa na 23. januára uvádza spomienka na svätého Jána, ktorého východná Cirkev, keďže sa vyznačoval skutkami dobročinnosti, poctila čestným prímením „Almužník“. Prevažná časť relikvií tohto melchitského patriarchu egyptskej Alexandrie v rokoch 610 až 616 sa od roku 1632 uchováva v bratislavskom Dóme svätého Martina, kde mu ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy nechal vybudovať náhrobnú kaplnku, ktorú vyzdobil slávny rakúsky sochár Georg Raffael Donner.

Bežne sa tvrdí, že Ján Almužník je svätcom „nerozdelenej Cirkvi“. Toto tvrdenie je výstižné, len ak sme skalopevne presvedčení, že k (roz)štiepeniu Cirkvi došlo až v druhom tisícročí. Avšak historickým faktom je to, že už od polovice 5. storočia prebiehal v Alexandrijskom (i Antiochijskom) patriarcháte spor medzi prívržencami a odporcami učenia štvrtého ekumenického koncilu (Chalcedón, 451) o dvoch prirodzenostiach (božskej a ľudskej) v Kristovej osobe.

Srdce egyptského ľudu si získali odporcovia chalcedónskeho učenia, ktorí v priebehu 6. storočia vybudovali samostatnú Koptskú pravoslávnu cirkev (dnes má 11 miliónov veriacich).

Takmer všetci zástancovia chalcedónskeho koncilu v oblasti ranokresťanského Alexandrijského patriarchátu boli Gréci, ktorí dnes patria do Alexandrijského grécko-pravoslávneho patriarchátu (v súčasnosti má 350-tisíc veriacich). Keďže práve ich podporovali byzantskí cisári, koptskí kresťania prenasledovaní tými istými cisármi ich začali posmešne prezývať „melchiti“ („kráľovskí, resp. cisárski“).

Melchitský patriarcha Ján Almužník bol na začiatku 7. storočia najvyšším predstaviteľom už len jednej časti rozštiepeného Alexandrijského patriarchátu. Výstižnejšie je preto označovať ho za svätca „nerozdelenej Cirkvi prvých siedmich ekumenických koncilov“. Po rozkoloch v druhom tisícročí máme aj z tejto Cirkvi už rímskokatolícku cirkev, východné katolícke cirkvi a pravoslávne cirkvi byzantského obradu.

Cirkvi, ktoré akceptovali učenie len prvých troch ekumenických koncilov, dnes tvoria rodinu staroorientálnych pravoslávnych cirkví s vlastnými obradmi (Kopti, Etiópci, Sýrčania), pričom všetky vznikli v prvom tisícročí štiepaniami v Alexandrijskom alebo Antiochijskom patriarcháte.

Dodajme, že kresťanstvo sa šírilo do Egypta z antickej metropoly Alexandria, ktorá patrila do gréckeho kultúrneho sveta. Traduje sa, že alexandrijskú cirkev založil evanjelista Marek, žiak apoštola Petra. Napriek prenasledovaniu kresťanov rímskymi cisármi sa kresťanstvo už na začiatku 4. storočia stalo prevládajúcim náboženstvom v Egypte. Alexandria odvtedy patrila k piatim starovekým cirkevným patriarchátom (popri Ríme, Konštantínopole, Antiochii a Jeruzaleme), ktoré tvorili kostru starovekej cirkevnej správy.  

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo