Lefèbvristi smerujú k dohode s Rímom. Môžu mať postavenie ako Opus Dei

Lefèbvristi smerujú k dohode s Rímom. Môžu mať postavenie ako Opus Dei

Arcibiskup Bernard Fellay počas kňazskej vysviacky v roku 2009 vo švajčiarskom Écône. Na tomto mieste v roku 1988 vysvätil arcibiskup Marcel Lefèbvre štyroch biskupov, čím všetci upadli do exkomunikácie. Foto - Profimedia

Aj keď pápeža Františka viaceré tradicionalistické skupiny odstreľujú z každej strany, jedno nečakané víťazstvo má na dosah.

Portál Vatican Insider pred niekoľkými dňami prišiel s informáciou, že zmierenie medzi Svätou stolicou a odštiepeneckým Kňazským bratstvom sv. Pia X. je na spadnutie. Potvrdiť to mali obe zainteresované strany.

„V tejto chvíli pracujeme na dotiahnutí niektorých aspektov kánonickej podoby, ktorou bude personálna prelatúra,“ povedal arcibiskup Guido Pozzo, sekretár Pápežskej komisie Ecclesia Dei, ktorá zodpovedá za dialóg s kňazským bratstvom. Arcibiskup Bernard Fellay, ktorý stojí na čele odštiepencov, zasa zdôraznil, že je dôležité ukončiť oddelenie od Ríma, a to aj za cenu, že nebudú úplne uspokojené všetky ich požiadavky. 

„Najdôležitejšie kroky sa udiali za Františkovho pontifikátu, ktorý napriek pretrvávajúcim odlišnostiam proces zjednotenia urýchlil,“ povedal Fellay v rozhovore pre španielsky týždenník Vida Nueva. „Personálna prelatúra je v súčasných podmienkach pre kňazské bratstvo najvhodnejším riešením,“ dodal Fellay.

Po takmer tridsiatich rokoch sporov dostáva zmierenie medzi Vatikánom a lefèbvristami, ako znie ľudové pomenovanie Kňazského bratstva sv. Pia X., reálne kontúry. Po skúsenostiach z minulosti je to síce dôvod na optimizmus, ale len opatrný.

Zrušenie exkomunikácie

Kňazské bratstvo sv. Pia X. vzniklo ešte v roku 1988, keď francúzsky arcibiskup Marcel Lefèbvre (odtiaľ pomenovanie lefèbvristi) bez súhlasu pápeža Jána Pavla II. – teda platne, ale nedovolene – vysvätil štyroch biskupov, čím všetci upadli do exkomunikácie. Jedným z vysvätených bol aj súčasný najvyšší predstaviteľ bratstva Bernard Fellay.

Vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Joseph Ratzinger sa síce pokúsil o rýchle urovnanie sporu, ale bez úspechu. S novou intenzitou sa pustil do riešenia sporu po tom, čo ho v roku 2005 kardináli zvolili za pápeža. Ešte v tom istom roku osobne prijal arcibiskupa Fellaya. Dva roky nato vydal apoštolský list Summorum pontificum, ktorým v katolíckej cirkvi rozšíril možnosti slávenia predkoncilovej liturgie, ktorej sa lefèbvristi stále pridŕžajú.   


Francúzsky arcibiskup Marcel Lefèbvre, zakladateľ Kňazského bratstva sv. Pia X. Foto – fsspx.org

Po tomto ústretovom geste Benedikt XVI. urobil ďalší významný krok. Keď koncom roka 2008 dostal od Fellaya a jeho troch kolegov list, v ktorom deklarovali svoju katolicitu, vyjadrili ľútosť nad svojou situáciou a požiadali o odvolanie trestu exkomunikácie, vyhovel ich prosbe.

Keďže toto rozhodnutie vyvolalo vnútri cirkvi silnú polemiku – ktorú ešte znásobili vyjadrenia jedného z lefèbvristických biskupov Richarda Williamsona, ktorými zľahčoval holokaust – Benedikt XVI. sa rozhodol pre neobvyklé riešenie: všetkým biskupom zaslal objasňujúci list. „Dokiaľ sa nevyjasnia otázky vzťahujúce sa na učenie cirkvi, bratstvo nemá v cirkvi žiaden kánonický status a jeho služobníci, hoci boli oslobodení spod trestu exkomunikácie, nevykonávajú zákonne nijakú službu v cirkvi,“ vysvetlil Svätý Otec.

Odmietnutie vieroučnej preambuly

S cieľom dosiahnuť definitívny zmier sa v októbri 2009 začala stretávať zmiešaná komisia Svätej stolice a lefèbvristov. Výsledkom rokovaní bol návrh tzv. vieroučnej preambuly, ktorú vatikánska Kongregácia pre náuku viery predložila lefèbvristom v septembri 2011. Jej akceptovanie bolo podmienkou včlenenia kňazského bratstva do cirkvi.

Aj keď text preambuly nebol oficiálne zverejnený, je známe, že obsahoval tri hlavné požiadavky. Lefèbvristi mali uznať učiteľský úrad cirkvi ako skutočného interpretátora cirkevnej tradície, rešpektovať Druhý vatikánsky koncil ako súčasť tradície a uznať platnosť pokoncilovej liturgie. Na znení preambuly sa však napokon obe strany nielenže nedohodli, ale lefèbvristi úplne opustili rokovací stôl. 

Prečítajte si aj
Vzostupy Opus Dei, pády maltézskych rytierov Zdieľať

Medzitým sa kňazské bratstvo muselo vyrovnať s problémami vo svojich radoch, ktoré v roku 2012 viedli k vylúčeniu rebelujúceho biskupa Williamsona. Krátko nato si založil vlastné tradicionalistické spoločenstvo a vysvätil nových biskupov. Lefèbvristické krídlo, ktoré je proti dosiahnutiu plnej jednoty s Rímom, tak zostalo oslabené o svoju najvýraznejšiu tvár, čím sa otvorili dvere pre ďalšie rokovania.

Nenaplnili sa ani obavy, že po rezignácii lefèbvristom nakloneného Benedikta XVI. dôjde k zamrznutiu vzájomných vzťahov. František sa už v prvých mesiacoch svojho pontifikátu stretol s arcibiskupom Fellayom, ktorý si pred pápežom údajne pokľakol a požiadal o požehnanie. S vyhlásením Svätého roka milosrdenstva v roku 2015 František zároveň rozšíril kompetencie lefèbvristických kňazov, u ktorých mohli veriaci absolvovať platnú sviatosť zmierenia. Toto rozhodnutie nechal v platnosti aj po skončení jubilejného roka.

Čo je personálna prelatúra?

„Tam, kde si to vyžadujú apoštolské záujmy, nech sa umožní nielen vhodné rozmiestnenie duchovenstva, ale aj zriaďovanie osobitných pastoračných diel pre rozličné spoločenské skupiny v niektorých krajinách alebo národoch, prípadne kdekoľvek na svete. S tým cieľom je možné užitočne zakladať medzinárodné semináre, osobitné personálne diecézy alebo prelatúry a iné podobné ustanovizne, do ktorých možno na spoločné dobro celej Cirkvi prideliť alebo inkardinovať kňazov, a to spôsobom, ktorý treba určiť pre každú ustanovizeň osobitne, pričom práva miestnych ordinárov musia vždy zostať nedotknuté.“

Presbyterorum ordinis, dekrét Druhého vatikánskeho koncilu o účinkovaní a živote kňazov, čl. 10 


V apríli 2016 sa pápež s Fellayom stretol opäť, pričom líder lefèbvristov netajil spokojnosť s priebehom stretnutia. Niekoľko mesiacov nato však Vatikán dostal studenú sprchu. Špičky lefèbvristov po jednom zo svojich stretnutí poslali Rímu odkaz, že nastolenie jednoty nie je pre nich prioritou. Informácia o rysujúcom sa finálnom riešení, ktorá prišla po niekoľkých mesiacoch ticha, je tak veľkým prekvapením.

Aj na základe doterajších vzťahov Vatikánu a lefèbvristov, ktoré sú občas ako na hojdačke, je dôvod nemať prehnané očakávania. Na druhej strane je dôležité, že najvyššie postavený arcibiskup Fellay je mužom dialógu a netají záujem o nastolenie jednoty s Rímom. Vnútri však musí čeliť aj opačným náladám.

Zároveň platí, že Opus Dei, ktoré nateraz ako jediné požíva privilegovaný status personálnej prelatúry, vďaka čomu môže združovať svojich členov naprieč diecézami, či tradicionalistické Kňazské bratstvo sv. Petra, ktoré vnútri katolíckej cirkvi prekvitá, sú pre lefèbvristov jasným signálom, že dohodou s Rímom môžu získať viac ako ďalším trucovaním.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo