Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
K veci Spoločnosť
11. február 2017

Ako by sme mohli obmedziť potraty a čo potom

USA by mali aspoň nasledovať európsku prax a obmedziť potraty na prvý trimester. Stiahli by sa tak z popredných miest zoznamu najliberálnejších krajín na svete v tejto téme.
Ako by sme mohli obmedziť potraty a čo potom

Vľavo Biely dom - sídlo amerického prezidenta, v strede budova Najvyššieho súdu USA, vpavo Kapitol - sídlo amerického Kongresu. Foto: thecatholicthing.org

Vzhľadom na zmeny, ktoré sa udiali v dôsledku zvolenia prezidenta Donalda Trumpa, nie je úplne nepredstaviteľné, že by v nasledujúcich pár rokoch mohol prísť zákaz potratov, prípadne ich veľké obmedzenie. Na myseľ prichádza niekoľko možných scenárov.

Ak bude schválená nominácia Neila Gorsucha na Najvyšší súd a na program súdu sa dostane významný „testovací“ prípad spochybňujúci platnosť rozhodnutia v prípade Roová verzus Wade, azda by sa toto rozhodnutie z roku 1973 dalo zvrátiť. Toto rozhodnutie sa automaticky stalo zákonom v tejto krajine, hoci nikdy neprešlo zákonodarným procesom. Mnohé rozhodnutia Najvyššieho súdu však boli zrušené či revidované, aj keď si väčšina ľudí myslí opak. Prípad Obergefell verzus Hodges (2015) zrušil rozhodnutie v prípade Baker verzus Nelson (1972), ktoré ponechalo status rovnakopohlavných manželstiev otáznym. Preto by niektorý budúci prípad mohol urýchliť zrušenie aplikácie „práva na súkromie“ na potrat, ktorá sa uskutočnila v prípade Roová verzus Wade.

Mnohé rozhodnutia Najvyššieho súdu už boli zrušené či revidované, takto sa napr. zakázalo otroctvo. Mohol by tak dopadnúť aj prípad Roová verzus Wade. Zdieľať

Alebo by prezident Trump (podľa toho, ako veľmi sa bude angažovať za život) mohol vzkriesiť jeden z Lincolnových manévrov. Keď prípad Dreda Scotta (1857) uzákonil ochranu otroctva, Lincoln a republikánsky Kongres v rokoch 1885-86 zariadili prijatie 13. a 14. dodatku, aby bolo zrušenie otroctva nad slnko jasnejšie.

V posledných desaťročiach tu bola tiež podobná snaha pridať do ústavy dodatok, ktorý by nenarodených ľudí uznal ako osoby v právnom zmysle slova. V roku 2015 prišlo s takýmito iniciatívami dvanásť štátov, no odmietli ich voliči alebo ich zneplatnili štátne súdne systémy. Pri súčasnej administratíve by však takéto iniciatívy mohli byť úspešnejšie. Uvažuje sa aj o menej revolučných dodatkoch obmedzujúcich potraty v prípade bitia srdca alebo schopnosti cítiť bolesť.

Vzmáhať sa začína aj iné nové hnutie posilňujúce práva štátov pri rozhodovaní o potratoch a iných záležitostiach. To navrhuje nasledujúci dodatok Ústavy:

Jednotlivé štáty môžu zrušiť akékoľvek ustanovenie zákona alebo vyhlášky Spojených štátov, pričom takéto zrušenie bude účinné vtedy, keď zákonodarstvo jednotlivých štátov na tento účel schváli dvojtretinovou väčšinou rozhodnutie konkrétne uvádzajúce ustanovenie alebo ustanovenia zákona, ktoré majú byť zrušené.

Potenciálne silná vec.

Prečítajte si aj:
Amerických republikánov čaká zápas s Planned Parenthood na domácej pôde Zdieľať

Okrem iniciatív zo strany Bieleho domu a štátov by mohol aj Kongres predložiť návrh, aby sa nasledovala súčasná prax v takmer všetkých európskych štátoch – obmedziť potraty takmer výlučne na prvý trimester. Malo by to ten blahodarný účinok, že by sa Spojené štáty stiahli z popredných miest zoznamu najliberálnejších krajín na svete, pokiaľ ide o potraty.

Nedávne prieskumy ukazujú možnosť, že isté veľké zmeny tohto druhu sú možné. Prieskumy Gallupovho inštitútu v posledných desaťročiach väčšinou ukazujú, že podľa asi 70 percent mužov a žien by potraty mali byť buď úplne zakázané, alebo legálne len za určitých okolností. Najčastejšie uvádzanými takýmito „okolnosťami“ sú, samozrejme, znásilnenie, incest alebo ohrozenie života matky.

Ak by však tieto zákony boli schválené, boli by vykonateľné?

Podľa asi 70 percent mužov a žien by potraty mali byť buď úplne zakázané, alebo legálne len za určitých okolností, ako sú znásilnenie, incest alebo ohrozenie života matky. Zdieľať

Keď v roku 1965 prišiel pred Najvyšší súd prípad Griswoldová verzus Connecticut (týkajúci sa štátnych zákonov proti antikoncepcii), sudca, ktorý bol proti antikoncepcii, možno zobral do úvahy, že je nemožné vyšetrovať konanie v súkromí a vykonať takéto zákony, a preto sa možno rozhodol pridať sa k väčšine a takéto zákony anulovať. Keby Najvyšší súd v prípade Lawrence verzus Texas (2004) rozhodol v prospech zákonov proti sodomii, bol by tento zákon vykonateľný? Podobným otázkam čelili aj štáty, ktoré dekriminalizovali užívanie marihuany.

Sú to zjavne „pragmatické“ úvahy, no pri tvorbe zákonov sú relevantné. Sv. Tomáš Akvinský a sv. Augustín sa zhodujú na tom, že v niektorých situáciách by zákony mohli tolerovať prostitúciu, aby sa vyhli zmätku, ktorý by vznikol pri pokusoch o jej potlačenie. A, samozrejme, máme názorný príklad 18. dodatku ústavy z roku 1920, ktorý zakázal predaj alkoholických nápojov, a následného 21. dodatku, ktorý ho zrušil z dôvodu jeho nevykonateľnosti.

Inzercia

Rozdiel je, samozrejme, v tom, že tu máme dočinenia s ukončením ľudského života. Vážny zločin. V morálnom zmysle tu hovoríme o vražde – so známkami mučenia, keď uvážime kruté postupy používané pri potratoch v druhom a treťom trimestri. Naozaj ich môžeme dať do kategórie „súkromnej vraždy“ – podobne ako samovraždu –, nad ktorou vláda a zákony nemajú právomoc? To vlastne aj robíme, keď v súčasnosti dávame bianko šek na „chcený potrat“.

Filozof Immanuel Kant, produkt osvietenstva, v 18. storočí tvrdil, že správny typ „republikánskej“ vlády by dokázal vládnuť dokonca i „národu zloženému z diablov,“ ak by len vedeli, čo je pre nich dobré. Takýto idealizmus však nedokáže prežiť kontakt s realitou.

Jednou z možností je verejne pestovať pohľad, že morálnejšou a humánnejšou reakciou na neočakávané tehotenstvo je adopcia. Zdieľať

Je jasné, že reakciou na akýkoľvek z vyššie uvedených scenárov by boli masové protesty, v porovnaní s ktorými by nedávny pochod žien vo Washingtone vyzeral ako popoludňajší čaj. Vrátilo by sa k podzemným potratom a vyvíjal by sa brutálny tlak na políciu a verejných úradníkov, aby ich prehliadali – pretože súdne rozhodnutie v prípade Roová verzus Wade, aj keď nie je zákonom, dalo celej krajine nové univerzálne „právo“. Na takéto výzvy je dobré začať myslieť v dostatočnom predstihu.

Najväčším problémom však nie sú výzvy súvisiace s vykonateľnosťou. V zákulisí a prakticky nepovšimnutý zo strany prezidenta, pápeža či komentátora je všadeprítomný prízrak antikoncepcie. Takmer univerzálna akceptácia antikoncepcie znamená právo na sex bez prokreácie. Právny predpis zakazujúci potrat by bol najviditeľnejším popretím tohto „absolútneho“ práva. Potrat je posledná poistka pri antikoncepcii.

V jednom z predchádzajúcich stĺpčekov som navrhol, že jednou z možností je verejne pestovať pohľad, že morálnejšou a humánnejšou reakciou na neočakávané tehotenstvo je adopcia. Potrebujeme konkrétnu protiváhu k prístupu „len sa rýchlo zbaviť“, ktorý charakterizuje väčšinu potratov.

V každom prípade musia pro-liferi začať – čím skôr, tým lepšie – úporne a kreatívne premýšľať, ako v súčasnej kultúrnej klíme schváliť a vykonávať nové zákony týkajúce sa potratov. A ako zmeniť našu kultúru smrti.

Howard Kainz
Autor je emeritný profesor filozofie na Marquettovej univerzite. Medzi jeho ostatné publikácie patria Natural Law: an Introduction and Reexamination (Prirodzený zákon: úvod a opätovné premyslenie, 2004), Päť metafyzických paradoxov (Výročná prednáška na Marquettovej univerzite na počesť Tomáša Akvinského za rok 2006), The Philosophy of Human Nature (Filozofia ľudskej prirodzenosti, 2008), a The Existence of God and the Faith-Instinct (Existencia Boha a inštinkt viery, 2010).

Pôvodný text: How Would We Enforce New Abortion Laws?

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Odporúčame

-10%
Vojna a trest
24,90 22,41

Novinka Michaila Zygara / Vojna a trest

Kto je zodpovedný za túto vojnu? pýta sa ruský novinár Michail Zygar. A odpovedá: my všetci! Spisovatelia, historici i obyčajní Rusi a Rusky. V knihe sa zamýšľa nad koreňmi ruskej nenávisti voči Ukrajine, z ktorej vyvrela najhoršia vojna tohto storočia.

Kto je zodpovedný za túto vojnu? pýta sa ruský novinár Michail Zygar. A odpovedá: my všetci! Spisovatelia, historici i obyčajní Rusi a Rusky.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.