Po tom, čo v apríli 2016 František a konštantínopolský patriarcha Bartolomej spoločne vyrazili za utečencami na grécky ostrov Lesbos, vo Vatikáne a v Canterbury, centre anglikánskeho spoločenstva, pripravujú ďalšiu ekumenickú a humanitárnu cestu.

Nečakane to oznámil pápež František počas historicky prvej návštevy anglikánskeho kostola v Ríme, ktorá sa uskutočnila v rámci osláv 50. výročia nadviazania oficiálnych vzťahov medzi katolíckou a anglickou cirkvou a 200. výročia založenia anglikánskej komunity vo Večnom meste.

Prečítajte si aj
Benedikt XVI. navštívil evanjelický kostol Zdieľať

„Mladé cirkvi majú väčšiu vitalitu a potrebu spolupracovať, tá je naozaj silná. Napríklad ja a moji spolupracovníci študujeme možnosť návštevy Južného Sudánu. Prečo? Pretože prišli anglikánsky, presbyteriánsky a katolícky biskup, všetci traja spolu a povedali mi: ,Prosíme vás, príďte do Južného Sudánu aspoň na jeden deň, ale nepríďte sám, ale s canterburským arcibiskupom Justinom Welbym.´ Cez nich, mladú cirkev, prišla takáto kreativita,“ povedal František v odpovedi na otázku jedného nigérijského seminaristu, ktorá zaznela v anglikánskom kostole.

Podľa pápeža sa momentálne skúma, či je takáto cesta v podmienkach, ktoré vládnu v Južnom Sudáne, vôbec možná. „Ale musíme to urobiť, pretože oni traja spoločne túžia po mieri a spoločne pracujú pre mier,“ dodal František.   

Ekumenizmus krvi

Súčasná hlava katolíckej cirkvi často hovorí o „ekumenizme krvi“, ktorý spája kresťanov bez ohľadu na ich denomináciu a núti ich ku vzájomnej spolupráci. „Keď teroristi alebo svetské mocnosti prenasledujú kresťanské menšiny alebo kresťanov, keď tak robia, nepýtajú sa: ,Ty si luterán? Ty si pravoslávny? Ty si katolík? Ty si protestant? Ty si turíčny?’ Nie: ,Ty si kresťan’. Oni vidia len jedného: kresťana,“ povedal František v októbri 2016 počas stretnutia s jednou z ekumenických organizácií.

Pápež František a konštantínopolský patriarcha Bartolomej medzi utečencami na ostrove Lesbos v apríli 2016. Foto – TASR/AP

Na situáciu v Južnom Sudáne, ktorý vznikol v roku 2011 a posledné štyri roky je zmietaný v etnickom konflikte medzi Dinkami a Nuerami, pápež poukázal aj počas minulotýždňovej generálnej audiencie: „Osobitné obavy vzbudzujú bolestné správy prichádzajúce zo sužovaného Južného Sudánu, kde sa k bratovražednému konfliktu pripája ťažká potravinová kríza odsudzujúca na smrť hladom milióny osôb a medzi nimi mnoho detí. V tejto chvíli je výsostne nevyhnutné úsilie všetkých, aby sa nezostalo len pri vyhláseniach, ale skonkretizovala sa potravinová pomoc a umožnil sa jej prísun k trpiacemu obyvateľstvu. Pán nech podporuje týchto našich bratov a všetkých, čo konajú na ich pomoc.“

Polstoročie katolícko-anglikánskych vzťahov

Pápež František zavítal do anglikánskeho kostola Všetkých svätých v Ríme v nedeľu popoludní, aby sa stretol s miestnou anglikánskou komunitou, ktorú od roku 1999 vedie kňaz Jonathan Boardman. Prítomný bol aj biskup kontinentálnej Európy Robert Innes.

Trojloďový anglikánsky kostol Všetkých svätých postavili v roku 1882 v neogotickom štýle. Nachádza sa medzi luxusnými obchodmi v blízkosti známych Španielskych schodov a Námestia ľudu (Piazza del Popolo). Kostol okrem anglikánov využívajú aj starokatolíci. Kvôli výbornej akustike sa v ňom takisto konajú rôzne hudobné predstavenia.

K nadviazaniu vzťahov medzi katolíckou a anglickou cirkvou, ktorá je „matkou“ všetkých anglikánskych spoločenstiev vo svete, došlo pred päťdesiatimi rokmi. V Sixtínskej kaplnke pod Michelangelovým Posledným súdom sa 23. marca 1966 objal pápež Pavol VI. a canterburský arcibiskup Michael Ramsey. Stalo sa tak po viac ako 400 rokoch, keď sa kráľ Henrich VIII. po roztržke s pápežom Pavlom III. vyhlásil v roku 1534 za hlavu novej anglickej cirkvi.

Pápež Ján Pavol II. a anglikánsky prímas George Carey v roku 2001. Foto – TASR/AP

Základy oficiálneho stretnutia však položil už predchodca Pavla VI. pápež Ján XXIII., ktorý sa 2. decembra 1960 súkromne stretol s vtedajším canterburským arcibiskupom Geoffreym Fisherom.

Výsledkom oboch stretnutí a Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý sa medzitým uskutočnil, bolo nielen zriadenie Anglikánskeho centra v Ríme a Medzinárodnej anglikánsko-katolíckej komisie, ale aj početné stretnutia ďalších pápežov a canterburských arcibiskupov: Jána Pavla II. a Donalda Coggana, Roberta Runcieho a Georgea Careyho, Benedikta XVI. a Rowana Williamsa, Františka a Justina Welbyho.  

Anglikáni v Bazilike sv. Petra

Oslavy 50. výročia nadviazania katolícko-anglikánskych vzťahov vyvrcholia 13. marca, keď sa prvýkrát v histórii budú vo vatikánskej Bazilike sv. Petra sláviť anglikánske vešpery (Even song). Po tom, čo sa túto večernú modlitbu modlil pápež František s anglikánskym prímasom Justinom Welbym v októbri 2016 v jednom z rímskych kostolov, budú vešpery tentoraz prebiehať priamo v srdci katolíckej cirkvi.

Modlitbe bude predsedať anglikánsky arcibiskup David Moxon, ktorý je oficiálnym predstaviteľom canterburského arcibiskupa v Ríme, kazateľom bude sekretár Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí arcibiskup Arthur Roche.

Dátum nebol vybraný náhodou. Deň predtým si obe cirkvi pripomínajú výročie smrti pápeža Gregora Veľkého, ktorý koncom 6. storočia poslal skupinku benediktínskych mníchov evanjelizovať britské ostrovy. Jeden z nich, Augustín, sa neskôr stal prvým arcibiskupom Canterbury, mesta, ktoré je v súčasnosti sídlom duchovnej hlavy anglikánskeho spoločenstva, anglikánskeho prímasa. Na 13. marca pripadá aj štvrté výročie zvolenia pápeža Františka do čela katolíckej cirkvi.