Čo trápi koptov v moslimskom Egypte

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čo trápi koptov v moslimskom Egypte

Vitráž okna v koptskom chráme. Foto: Ian McKellar/flickr.com

Čomu veria egyptskí kresťania, aké sviatky slávia a aké majú problémy v islamskej spoločnosti v Egypte.

Teroristický útok na koptský Chrám sv. Petra a Pavla v blízkosti sídla koptského patriarchu z 11. decembra 2016 vrátil Koptskú pravoslávnu cirkev späť do pozornosti svetovej verejnosti. Koptská pravoslávna cirkev je po Etiópskej pravoslávnej cirkvi druhou najväčšou cirkvou v rámci rodiny orientálnych pravoslávnych cirkví (1). Označenie „koptská“ pochádza z arabského „qubti“, ktoré je odvodené od gréckeho „aigyptos“. Ako qubti (= Egypťania) boli arabskými dobyvateľmi označovaní kresťania pri Níle, ktorí ešte pestovali egyptčinu v jej poslednej rečovej forme ako hovorový jazyk a týmto sa líšili od grécky hovoriacich kresťanov, ktorí prijali Chalcedónsky koncil (451), a tým boli súčasťou byzantskej ríšskej cirkvi. V Egyptskej arabskej republike, ktorá mala v roku 2009 odhadovaných 83 miliónov obyvateľov, predstavujú koptskí pravoslávni s približne 10 percentami obyvateľstva najsilnejšie zoskupenie medzi kresťanmi. 

V USA, Európe, Austrálii, v Južnej Amerike (Bolívia a Brazília) a v Afrike (Sudán, Keňa, Južná Afrika) žijú odhadované dva milióny veriacich. Kopti v Nemecku majú v Brenkhausene-Höxteri pri Kasseli v bývalom kláštore cisterciánok jedno zo svojich dvoch biskupských sídel. Biskup Damian (Refat Fahmi), narodený v roku 1955 v Káhire, bývalý odborný lekár pre rádiológiu v Ludwigsburgu a 11. júna 1995 vysvätený za biskupa, sa pastoračne stará v Nemecku o dvanásť cirkevných obcí so sedemtisíc členmi. Deväť obcí má vlastné chrámy.

Ďalší kláštor, Kláštor sv. Antona Pustovníka, sa nachádza v Kröffelbachu. V ňom sídli biskup Michael (Samy Salama El Baramoussy), ktorý je príslušný pre južné Nemecko. Narodil sa v roku 1942 v Kalubeyi a pred štúdiom teológie bol bankovým úradníkom v Centrálnej banke v Káhire v rokoch 1961 až 1978. Za mnícha bol postrihnutý 16. júla 1978. Jeho biskupská vysviacka sa konala 15. júna 2013 rukami pápeža Tawadrosa II. 30. júna 2013 bol ustanovený za biskupa Kröffelbachu a južného Nemecka. Vo Švajčiarsku existuje šesť cirkevných obcí v Ženeve, Lausanne, Yverdone, Bieli, Bazileji a Zürichu s dovedna dvetisíc veriacimi. Dve cirkevné obce (Ženeva a Zürich) disponujú svojimi vlastnými koptskými pravoslávnymi chrámami.  

Veže koptského chrámu sv. Marka v Káhire. Foto: Andrew A. Shenouda/flickr.com

Veľký patriarcha Šenuda III. a rozkvet cirkvi

V rokoch 1971 až 2012 viedol Koptskú pravoslávnu cirkev pápež Šenuda III., 117. nástupca evanjelistu Marka a „pápež a patriarcha Alexandrie, celého Egypta, Núbie, Etiópie, Pentapolisu a celého misijného územia svätého Marka“ (2). Baba (otec) Šenuda – ako kopti láskyplne nazývajú svoju duchovnú hlavu – sa narodil 3. augusta 1923 v Abnoube Asyoute v Hornom Egypte ako Nasir Gayid Rafail a bol diplomovaným historikom archeológie. V roku 1954 sa stal mníchom v kláštore as-Surian (Kláštor Sýrčanov) v púšti Wadi Natrun juhovýchodne od Alexandrie a prijal meno Abuna (= náš otec) Antonius. V roku 1955 prijal kňazskú vysviacku. V rokoch 1955 až 1962 bol sekretárom reformného pápeža Cyrila VI. (1959 – 1971), ktorý ho 30. septembra 1962 vysvätil za biskupa pre náboženské vzdelávanie.

Pápež Šenuda III. pokračoval v reformách svojho predchodcu v úrade Cyrila. V centre záujmu boli nedeľné školy, ktoré v Egypte vznikli v polovici 19. storočia (3). V prevažne moslimskom Egypte je dňom pracovného pokoja piatok, a nie (kresťanská) nedeľa, preto sa nedeľná škola koná v piatok, pričom Kopti v tento deň slávia aj rannú a večernú bohoslužbu.

Aj sám pápež Šenuda našiel počnúc rokom 1939 svoj cirkevný domov v nedeľnej škole. V polovici 40. rokov 20. storočia pôsobil ako vedúci nedeľnej školy pri Chráme sv. Antona Pustovníka v káhirskej mestskej časti Schubra, kam na každotýždenné zhromaždenia prichádzalo 700 až 800 mladých. Vo funkcii sekretára pápeža Cyrila VI. v rokoch 1955 až 1962 zakúsil, aký dôveryplný vzťah vznikol medzi cirkevným vedením a vodcami hnutia nedeľných škôl. Mladí vedúci hnutia a spolu s nimi angažovaní kňazi vysvetľovali mladým bohoslužby. Na piatkových zhomaždeniach sa sprostredkúvali poznatky o Biblii a cirkevných dejinách a hovorilo sa o otázkach viery.

Veľký koptský pápež Šenuda viedol koptskú cirkev v rokoch 1971-2012. Foto: wikimedia

Hnutie nedeľných škôl organizovalo výlety k archeologickým bohatstvám cirkvi, zakladalo zariadenia diakonie a motivovalo mladých k spolupráci. Tým omladilo cirkev. Malo to za následok, že mladí akademicky vzdelaní muži a ženy mali záujem o duchovné povolania: a tak pápež Šenuda vysvätil na Turíce v roku 2009 sedem nových biskupov a 37 kňazov. V Koptskej pravoslávnej cirkvi sú Turíce tradične slávnosťou, počas ktorej sa v káhirskej Katedrále sv. Marka, ktorá je schopná pojať desaťtisíc osôb, koná vysviacka kňazov a biskupov rukami pápeža (4). 

Na rastúci počet veriacich pápež Šenuda III. reagoval zriaďovaním nových diecéz a vytváraním funkčných biskupských úradov. Za Koptskú pravoslávnu cirkev v súčasnosti zodpovedá 105 biskupov, medzi nimi dvanásti v hodnosti metropolitu a trinásti v postavení biskupov s osobitnými úlohami. Medzi funkčné úrady patrí napríklad úrad biskupa pre mládež, pre diakoniu, sociálne záležitosti a ekumenizmus, pre africké záležitosti, ako aj pre tlač a televíziu.   

Aj mníšstvo zakúsilo za pápeža Šenudu nový rozmach (5). Na konci 3. storočia sa s pustovníkom Antonom (†356) stiahli muži do púšte západne od delty Nílu a žili ako eremiti v jaskyniach. Naopak, Pachomius (†347) zhromažďoval eremitov a vytváral s nimi mníšstvo žijúce v spoločenstve s pevnými pravidlami, ku ktorým patrila aj každodenná práca. Obdobie rozkvetu zakúsilo egyptské mníšstvo v obidvoch podobách od 4. do 6. storočia a pritiahlo mnohých záujemcov z Rímskej a neskôr Byzantskej ríše. Existovala živá myšlienková výmena s mníšstvom v Palestíne a Sýrii.

Aj Šenudov predchodca, pápež Cyril VI., bol cirkevným vodcom, ktorý mal skúsenosť tak s pustovníckym životom, ako aj so životom v mníšskom spoločenstve. Rozhodujúca bola pre Cyrila plodná spolupráca s mníšskym otcom, ktorý sa volal Matta al-Maskin (1919 – 2006) a kedysi bol lekárnikom v Cyrilovom rodnom meste Damanhur v západnej delte Nílu. Po pobytoch v rozličných kláštoroch dostal v roku 1969 od Cyrila poverenie, aby so svojimi akademicky vzdelanými spolubratmi prešiel z Kláštora Sýrčanov do Makariovho kláštora a oživil ho (6).

Celoživotnému dielu Mattu al-Maskina, reforme kláštorného života, vďačíme za to, že napríklad štyri kláštory vo Wadi Natrun – Kláštor Sýrčanov, Kláštory Baramous a Anba Bishoy, ako aj Makariov kláštor ukazujú otvorené mníšstvo, pričom mnísi sú vysokovzdelaní a pochádzajú zo všetkých akademických oblastí. Pre koptskú mládež je táto žitá kresťanská otvorenosť pre požiadavky súčasnosti ukážková a atraktívna.      

Kamenný jaskynný koptský chrám v Mokattame. Foto DYKT Mohigan/flickr.com

V roku 2006 žilo v Makariovom kláštore 130 mníchov. Tento kláštor vlastní veľkú teologickú knižnicu a široko oceňované, starostlivo udržiavané a katalogizované oddelenie rukopisov. Aj kláštorné poľnohospodárstvo prevádzkované biológmi, ekológmi a poľnohospodárskymi inžiniermi reflektuje najnovšie vedecké poznatky a je medzinárodne prepojené. Ošetrovňa pre chorých s lekármi a odborným personálom z mníšskeho stavu požíva v krajine veľké uznanie.

Matta al-Maskin, ktorý počas života napísal 180 kníh a 300 článkov, o mníšstve píše: „Niet rozdielu medzi svetskou a duchovnou prácou, medzi zavlažovaním polí, dojením kráv, odnášaním sutiny a modlitbovým životom. Vo všetkom, čo robíme, sa pokúšame oslavovať Boha. Skrze to rastieme v našej osobnej spiritualite a vo vedomí, že budujeme nové spoločenstvo“ (7). V januári 1989 bolo v Egypte tridsať obývaných alebo práve budovaných kláštorov, medzi nimi desať ženských kláštorov (8).

Najnámejšími kláštormi sú už spomenuté štyri vo Wadi Natrun, ďalej Antonov a Pavlov kláštor juhovýchodne od Káhiry smerom k Suezskému prieplavu, ako aj Červený a Biely kláštor pri Sohagu v Hornom Egypte. Od septembra 1981 do januára 1985 pápež Šenuda viedol svoju cirkev z kláštora Anba Bishoy, kam bol vyhnaný z vnútropolitických dôvodov egyptským prezidentom Anwarom El Sadatom.  

Nový pápež Tawadros II.

Pápež a patriarcha Šenuda III. zomrel 17. marca 2012 vo veku 88 rokov. Pochovali ho 20. marca 2012 v púštnom kláštore vom Wadi Natrun. Za jeho nástupcu bol 4. novembra 2012 žrebovaním zvolený biskup Tawadros Theodore El Anba Bishoi z Damanhuru na severozápade Egypta. Jeho intronizácia za Tawadrosa II. sa konala 18. novembra 2012 v Katedrále sv. Marka v Káhire a bola naživo vysielaná v televízii.

Pápeža Tawadrosa II. čakajú ťažké výzvy ako obhájiť život svojej cirkvi v zradikalizovanej spoločnosti. Foto: wikimedia

Pápež Tawadros II. sa narodil 4. novembra 1952 v Mansure ako Wagih Subhi Baqi Sulayman. Po štúdiu farmácie na univerzite v Alexandrii viedol fabriku na výrobu liekov v Damanhure. Dňa 31. júla 1988 bol v kláštore Anba Bishoy postrihnutý za mnícha, 31. decembra 1989 vysvätený za kňaza a 22. júna 1997 za biskupa pápežom Šenudom III. V Damanhure pôsobil ako všeobecný biskup. Mesiac po svojej vysviacke za pápeža a patriarchu Tawadros II. podnikol od 22. do 24. decembra 2013 cestu do Nemecka so zastávkami v Berlíne, Frankfurte, Kröffelbachu a sýrskom pravoslávnom Kláštore sv. Jakuba zo Sarugu vo Warburgu. V Brenkhausene-Höxteri posvätil tamojší Kláštor Panny Márie a Svätého Maurícia.       

Kopti slávia 32 mariánskych sviatkov

Koptský cirkevný rok sa začína érou mučeníkov za rímskeho cisára Diokleciána 29. augusta 284 (9). Liturgia sa slávi väčšinou podľa Bazilovho formulára. Na veľké sviatky, ako Vianoce, Epifánia, Kvetná nedeľa, Veľká Noc, Nanebovstúpenie a Turíce, sa eucharistická modlitba, anafora, nahrádza Gregorovou anaforou. Liturgickými jazykmi sú bohairská koptčina a arabčina. V zahraničí môže byť aj štátny jazyk liturgickou rečou (10).

Chlieb pre Eucharistiu sa pečie pred bohoslužbou v sakristii, kde sa zároveň vytláča šťava z namočených hrozienok. Eucharistické dary sa po rozdávaní neuchovávajú, ale prinášajú chorým. Poslednú posviacku myra, posvätného oleja pre myropomazanie (birmovku), pápež Šenuda slávil 21. až 28. apríla 2008. Bola to siedma posviacka od jeho intronizácie v roku 1971.

V kristológii Koptská pravoslávna cirkev dôrazne obhajuje miafyzitickú kristológiu jednej prirodzenosti cirkevného otca Cyrila Alexandrijského (11). Bohorodička Mária je veľmi uctievaná v Koptskej pravoslávnej cirkvi. Táto cirkev slávi 32 mariánskych sviatkov. Oficiálne pozná sedem pôstnych období, pričom mnohí koptskí kresťania majú vo zvyku postiť sa aj s moslimami počas Ramadánu.

Smetisko neďaleko oblasti, kde bývajú kopti. Foto: Ahron de Leeuw/flickr.com

Voľba pápeža sa koná žrebovaním, pri ktorom dieťa vytiahne meno jedného z troch volebných kandidátov. Koptskému pápežovi stojí pri vedení jeho cirkvi po boku Svätá Synoda, do ktorej patria metropoliti a biskupi, ako aj osobní poverenci patriarchu. Od roku 1985 je metropolita Bishoy (Thoma El Suriani) z Damiette generálnym sekretárom Synody. Každotýždennou veľkoudalosťou pre cirkev je stredajšia večerná prednáška, ktorú zaviedol Baba Šenuda v Katedrále sv. Marka v patriarchálnej štvrti Abbassiye a na ktorú prichádza 6 000 až 8 000 veriacich. Po duchovnej prednáške pápež a jeho biskupský štáb odpovedajú na otázky poslucháčov, ktoré sa na lístkoch podávajú na pódium.

Kopti a ich problémy v islamskej spoločnosti

V Egypte je islam štátnym náboženstvom a islamské právo šaría hlavným prameňom zákonodarstva. Náboženská príslušnosť je zaznačená v pase alebo občianskom preukaze. Veľké problémy majú konvertiti na kresťanstvo, keď si chcú nechať zapísať na úradoch svoju novú náboženskú príslušnosť do svojich osobných dokumentov. Sobáš moslimky s kresťanom je zakázaný zákonom. V spoločnosti pokračuje silná islamizácia. Stále viac moslimských žien si zakrýva tvár nikábom, cez ktorý vidno len oči. Pretože Koptská pravoslávna cirkev zakazuje rozvod, manželské páry, ktoré sa chcú rozviesť, často prestupujú na islam, ktorý umožňuje rozvod z viacerých dôvodov. Podľa štatistiky z roku 2008 počet rozvedených žien v Egypte predstavoval 2,5 milióna (12).

Stavebné povolenia pre chrámy závisia – keď ich povolil prezident – od priazne miestnych úradníkov. Vedúce pozície v štáte, na štátnych univerzitách, v bezpečnostných zložkách, ako polícia a vojsko, sú pre kresťanov zamedzené. Pri parlamentných voľbách koncom novembra/začiatkom decembra 2010 kopti nezohrávali žiadnu rolu (13). Na konci apríla 2009 vláda z obavy pred prasacou chrípkou nariadila zabiť všetky ošípané, čo sa stalo problémom pre mnohých kresťanov, pretože ošípané v Egypte predstavujú existenčný základ pre chudobnejšie kresťanské vrstvy obyvateľstva. Pretože ošípané žerú organický odpad na káhirských skládkach odpadu, obava z epidémie je oprávnená.

Predovšetkým v hornom Egypte dochádza opakovane k útokom na chrámy a kláštory. Tak 31. mája 2008 prepadlo koptský Kláštor Abu Fana pri meste Mallavi 60 osôb; 6. januára 2010 zavraždili v Nag Hamadi pri vianočnej bohoslužbe v chráme šiestich koptov a jedného bezpečnostného pracovníka. Koptský katolícky patriarcha Antonius Naguib však hodnotil útoky na kresťanov a ich chrámy ako ojedinelé prípady, ako vyhlásil v interview 27. mája 2009 pre francúzsky denník La Croix (Paríž) (14).

Ničivý bombový atentát na koptský pravoslávny „Chrám svätých“ v mestskej časti Sidi Bachr v prístavnom meste Alexandria polhodinu po prelome roka z 31. decembra na 1. januára 2011 sa postaral o zdesenie a pobúrenie po celom svete. Keď prví z približne 1 000 návštevníkov bohoslužby po ukončení liturgie opúšťali chrám, teroristi odpálili bombu v aute na ulici Khalid Hamada oproti chrámu. Podľa prvých udaní o život prišlo 21 osôb a vyše sto bolo zranených, medzi nimi aj moslimovia. Odsúdenie tohto činu zo strany štátu a najvyššej islamskej autority zosobnenej v univerzite al-Azhar v Káhire bolo jednomyseľné.

Veže Chrámu sv. Marka v Káhire. Foto: Andrew A. Shenouda/flickr.com

Útok zo silvestrovskej noci 2010/11 sa v tlači dával do spojitosti s bombovými útokmi z 29. januára 2006 na sedem chrámov v Iraku, ako aj s útokom z 31. októbra 2010 na sýrsky katolícky Chrám Márie Vykupiteľky v Bagdade. Rukojmenícka dráma v tamojšom chráme, pri ktorej boli zastrelení dvaja kňazi, si vyžiadala 58 smrteľných obetí. Pretože k tomuto útoku sa prihlásila al-Káida so svojou podriadenou organizáciou „Islamský štát Irak“ a egyptským Koptom pohrozila niečím podobným, predpokladá sa, že aj útok v Káhire ide na jej účet (15). Možné je aj to, že zosnovateľom útoku išlo o destabilizáciu egyptskej spoločnosti.

Takzvaná „Arabská jar“, ktorá sa začala v Tunisku útekom prezidenta Bena Aliho 14. januára 2011, prešla aj do Egypta a viedla 11. februára 2011 k odstúpeniu prezidenta Hosniho Mubaraka. Parlamentné voľby, ktoré sa začali 28. novembra 2011, priniesli víťazstvo moslimských bratov. Dňa 30. júna 2012 sa Muhammad Mursi stal v poradí piatym prezidentom Egypta. Po hospodárskom úpadku Egypta a ostrých demonštráciách bol Mursi vojenskou radou a jej šéfom Abdom al-Fattahom as-Sisim 3. júla 2013 zbavený úradu prezidenta a zatknutý. Moslimskí bratia boli 29. septembra 2013 zakázaní. V prezidentských voľbách od 26. do 28. mája 2014 vyhral Abd al-Fattah as-Sisi jasne a 8. júna 2014 zložil prísahu nového prezidenta (16).

Ekumenická angažovanosť

Koptská pravoslávna cirkev je zakladajúcim členom Svetovej rady cirkví (World Council of Churches). Pápež Šenuda III. bol v rokoch 1991 až 1998 jedným z jej ôsmich prezidentov. Táto cirkev je taktiež členkou Celoafrickej rady cirkví (All African Council of Churches) a Rady cirkví Blízkeho východu (Middle East Council of Churches). V súčasnosti má pozastavené členstvo v Rade cirkví Blízkeho východu pre spor s Arménskou apoštolskou cirkvou v Kilíkii. V Rade cirkví Blízkeho východu sa Koptská pravoslávna cirkev ostro a úspešne ohradzuje proti prijatiu Apoštolskej cirkvi Východu – s odôvodnením, že táto cirkev bola už v roku 431 odsúdená na Efezskom koncile. Za problematický treba označiť aj vzťah Koptskej pravoslávnej cirkvi ku koptským protestantom v Egypte; Koptská pravoslávna cirkev im vyčíta misie medzi pravoslávnymi veriacimi.

V dôsledku zmierenia medzi rodinou byzantských pravoslávnych cirkví a rodinou orientálnych pravoslávnych cirkví, ku ktorému došlo v roku 1990, sa grécky pravoslávny pápež a patriarcha Alexandrie Petros (Papapetrou) VII. a pápež a patriarcha Šenuda III. 5. apríla 2001 dohodli, že sviatosť manželstva, ktorá sa udelí v jednej cirkvi, bude uznávaná aj v druhej cirkvi. Bol to prvý a potešiteľný krok.

 

Poznámky:

1) Literatúra ku Koptskej pravoslávnej cirkvi: Hage, Wolfgang: Das orientalische Christentum. Stuttgart 2007, s. 167-195; Pinggéra, Karl: Die Koptisch-Orthodoxe Kirche. In: Lange, Christian; Pinggéra, Karl (Hg.): Die altorientalischen Kirchen. Glaube und Geschichte. Darmstadt 2010, s. 63-76; Gerhards, Albert; Brakmann, Heinzgerd (Hg.): Die Koptische Kirche: Einführung in das ägyptische Christenzum. Stuttgart 1994; Pinggéra, Karl (Hg.): Christentum im Schatten von Pyramiden und Minaretten. Beiträge zu Geschichte und Gegenwart der Koptischen Kirche (= Hofgeismarer Protokolle; Nr. 348). Hofgeismar 2009.

2) Pojem pápež sa odvádza od koptského „papa“ (= otec). Tento titul sa pre egyptskú hlavu používa od začiatku 3. storočia. Aj grécky pravoslávny patriarcha Alexandrie je nositeľom titulu „pápež a patriarcha“. Pod Pentapolis = päť miest sa myslí na päť miest v oblasti označovanej v staroveku ako Kyrenaika, ktorá je dnes súčasťou východnej Líbye.

3) Vgl. Reiss, Wolfram: Erneuerung der Koptisch-Orthodoxen Kirche. Die Geschichte der koptisch-orthodoxen Sonntagsschulbewegung und die Aufnahme ihrer Reformansätze in den Erneuerungsbewegungen der Koptisch-Orthodoxen Kirche der Gegenwart (= Studien zur Orientalischen Kirchengeschichte; Bd 5). Hamburg 1998.

4) Proche-Orient Chrétien 59 (2009), s. 364-365; zvlášť treba poukázať na novú štúdiu: Matthias Gillé: Der koptische Papst Schenuda III. Beobachtungen zu Theologie und Biografie. Tectum Verlag 2017, 284 Seiten.

5) Glassner, Gottfried: Erneuerung im Zeichen der Mönche. Das Aufblühen der koptischen Klöster und das Reformwerk des Mattâ al-Maskîn. In: Gerhards; Brakmann (Hg.), Die koptische Kirche (Anm. 1), s. 93-104.

6) Zu Matta al-Maskin vgl. Bebawi, George: Father Matthew the Poor. In: Sobornost 28, 2 (2006), s. 51-55.

7) Glassner, Erneuerung (poznámka 5), s. 98.

8) Gerhards, Brakmann (Hg.): Die koptische Kirche (poznámka 1), s. 230, poznámka 6.

9) K vierouke a liturgii Koptskej pravoslávnej cirkvi porov. Aj. Heiler, Friedrich: Die Ostkirchen. München 1971, s. 346-360.

10) Gerhards, Albert: „Meine Natur hast Du in Dir gesegnet“. Zur Gestalt, Theologie und Spiritualität der koptischen Eucharistiefeier. In Gerhard; Brakmann (Hg.): Die koptische Kirche (Anm. 1), s. 46-75.

11) Podľa Cyrilovho vyznania „jednej prirodzenosti vteleného Božieho Slova“ (gr. mia physis tou Theou Logou sesarkomene) sa jeho kristológia v súčasnom výskume už neoznačuje ako monofyzitická, ale ako miafyzitická, takto to robia napríklad Hage a Pinggéra.

12) Proche-Orient Chrétien 59 (2009), s. 163-165.

13) Rainer Hermann: Die kleinen Anschläge des Alltags. In: FAZ, 04.01.2011, s. 2

14) Proche-Orient Chrétien 59 (2009), s. 402.

15 Joseph Croitoru: Christen im Visier der Al Quaida. In: FAZ, 04.01.2011, s. 27; Inga Rogg: Exodus der Christen aus dem Irak, In: NZZ, 24.12.2010, s. 7; Südwest-Presse Ulm, 03.01.2011, s. 3 (Martin Gehlen)

16) K prevratom pozri: Der neue Fischer Weltalmanach 2015. Zahlen-Daten-Fakten. Fischer Taschenbuch, Frankfurt am Main 2014.

 

Vychádza so súhlasom časopisu Religion und Gesellschaft in Ost und West. Preložil a na vydanie pripravil otec Ján Krupa.

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo