Dobrovoľne som sa nechal zbiť smrťou!

Nemecký teológ uvažuje nad netypickou ikonou Ježišovho kríža.

Existujú mnohé ikony so stvárnením Ježišovho kríža. Tu zobrazená ikona sa svojou formou dosky, na ktorej je namaľovaná, nevymyká z rámca bežnosti, lebo je už tvarovaná ako kríž.

Kríž, na ktorom je Ježiš pribitý, sa svojou čiernou farbou výrazne líši od svetlejšieho podkladu. Konce ramien dosky ikony sú podobné trojlístkom a obsahujú motívy, ktoré pomáhajú spoznať tajomstvo Ježišovej smrti na kríži. Pre jedných je táto smrť na kríži pohoršením, pre iných bláznovstvom, pre kresťanov však Božou múdrosťou a silou. (1 Kor 1,23n)

Ježiš visí mŕtvy na kríži. Jeho celé telo je bezvládne. Z rán, ktoré klince spôsobili na jeho rukách a nohách, tečie krv. Z rany v boku vyteká krv a voda.

Ježišova hlava je naklonená na stranu, ako to opisuje evanjelista Ján. (Jn 19,30) O Ježišovej smrti teda nemôže byť žiadna pochybnosť. Napriek tomu Ježiš nepôsobí ako trápený bolesťami, ako napríklad na obrazoch ukrižovania z obdobia gotiky alebo baroka.

Od neskorého stredoveku maliarstvo západnej cirkvi stvárňuje Ježiša na kríži ako zakrvaveného a poznačeného bolesťami. Tým sa posúva do popredia brutálna stránka Ježišovho ukrižovania, ale aj ľudská zloba, ktorá sa pokúša násilne vytlačiť Boha zo svojho stredu. Ikony nepopierajú tento aspekt. No nevnímajú kríž až tak veľmi ako mučidlo, ale oveľa viac ako znamenie prekonania smrti a tým ako znamenie života. Ježiš, ktorý visí na kríži, nie je v prvom rade umučený a utrápený, ale je ten, ktorý zvíťazil v boji so smrťou. Tento boj sa síce uskutočnil za nasadenia jeho života a najhanebnejším spôsobom, no Ježiš zomrel len ako človek.

Ukrižovanie nijako nemohlo uškodiť jeho božstvu; ako Boh je živý. To božské na človekovi Ježišovi presvitá aj v jeho smrti. Preto Ukrižovaný vyžaruje dôstojnosť, ktorú mu ani kruté zomieranie nemôže odňať. Napriek všetkým pokusom ľudí vyhnať ho zo svojho stredu sa Ježiš nenecháva „ukrižovať zo sveta“. Nimbus naznačuje, že tu na kríži visí nie človek a už vôbec nie zločinec, ale Boží Syn. Antika používala nimbus pri stvárňovaní božstiev a cisárov na znak ich božskej moci. Ježišova božská moc sa preukazuje na kríži.

„Podľa starobylej tradície Ježišov kríž bol vzpriamený nad Adamovým hrobom.“ Zdieľať

Stvárnenia na koncoch ramien kríža vykladajú tajomstvo Ježišovej smrti. Dole vidíme Ježišov kríž pevne spojený so zemou, so skalou Golgota („Lebka“). Jeruzalemské popravisko dostalo toto pomenovanie pre svoju podobnosť s ľudskou lebkou.

Skala je rozštiepená a uvoľňuje pohľad do jaskyne, ktorá je namaľovaná v rovnakej čiernej farbe ako ramená kríža. V nej leží mŕtva lebka a kosti. Podľa starobylej tradície Ježišov kríž bol vzpriamený nad Adamovým hrobom. Adam je človek, ktorý svojím nepremysleným, egoistickým správaním vylúčil seba a všetkých ľudí zo života s Bohom, a preto prepadol smrti.

Adam je teraz ten prvý, ktorý má zakúsiť životodarnú silu Kristovej smrti. V evanjeliu podľa Matúša sa píše, že pri Ježišovej smrti skaly pukali a telá mnohých zosnulých boli vzkriesené. (Mt 27,51-53) Evanjelium tým zdôrazňuje, že Ježišova smrť spôsobuje život a Božia moc je silnejšia ako každá iná moc.

Mária a Ján tu nestoja pod krížom, ale sú namaľovaní pri pravom a ľavom priečnom ramene kríža na rovnakej výške s Ježišom. Zdá sa, že Ježiš by chcel obidvoch ľudí, ktorí mu stoja najbližšie, zatiahnuť do uvažovania a pociťovania, ktoré ho pohli k tomu, aby vzal na seba smrť na kríži. „Aby som obnovil smrteľnú prirodzenosť, ktorá bola rozbitá, nechal som sa dobrovoľne zbiť telesnou smrťou. Matka moja, nenechaj sa rozbiť v žalobách!“ (Veľká sobota) Z Máriinej a Jánovej tváre hovorí síce žiaľ – v antike bola ruka na líci gestom bolesti a smútku –, ale ich smútok už prechádza do uvažovania a pochopenia toho, čo sa tu stalo.

Tak Mária a Ján môžu poukazovať na Ježiša. Tabuľa nad jeho hlavou podáva všetkým informáciu o tom, kým je v skutočnosti Ukrižovaný. Odchyľujúc sa od evanjeliového textu nápis na tabuli znie: „Kráľ slávy“. Stojíme tu pred najhlbším a najnepreniknuteľnejším tajomstvom spomedzi Božích tajomstiev, pred tajomstvom Jeho lásky. Tá platí pre všetkých ľudí, aj pre tých, ktorí ho privádzajú na kríž. „Na kríž s ním, takto kričali tí, ktorí neustále požívali tvoje milosti. Namiesto toho, ktorý im konal dobro, vyprosili slobodu pre zločinca [...] Ty, Kriste, si mlčal, znášal si ich zlobu. Lebo si chcel trpieť, aby si nás zachránil pre svoju lásku k ľuďom.“ (Veľký piatok)

Ježiš visí na kríži a objíma pritom celá svet. Jeho božská láska je silnejšia ako nenávisť, predsudky a nevraživosť, silnejšia ako každá skala, silnejšia dokonca ako smrť. Na kríži sa rozdáva Božia láska ľuďom. Ako sa Serafín, symbol božskej lásky, vznáša nad krížom, tak nad všetkým stojí Božia láska. Preto hymny Veľkého piatka neustále vyzývajú: „Všetci ospevujme hymnami toho, ktorý sa nechal z lásky k nám ukrižovať!“

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo