Východonemecká Stasi intenzívne sledovala Josepha Ratzingera

Aurora. Lorac. Georg. Lichtblick. Antonius. Chamois. Lion. Trustworthy. Bernd. To všetko sú krycie mená agentov východonemeckej tajnej polície Stasi, ktorá od roku 1974 sledovala kňaza Josepha Ratzingera, budúceho pápeža.

„Konzervatívec, reakcionár a autoritatívny človek“, „jeden z najodvážnejších odporcov komunizmu“, „aj keď sa pri diskusiu zo začiatku javí ako ustráchaný, má schopnosť si ťa podmaniť“. Aj takéto informácie sa našli v archívoch Stasi, ktoré minulý týždeň zverejnil novinár Rainer Erice z nemeckej rozhlasovej stanice Mitteldeutsche Rundfunk Thüringen.


Tajná polícia Ratzingera sledovala už od roku 1974, kedy doprevádzaný východonemeckým kňazom Joachimom Wankem navštívil bývalú NDR, kde prednášal bohoslovcom v erfurtskom seminári. „Dokumenty dokazujú, že v roku 1974 si Stasi bola dobre vedomá toho, že Ratzinger má v cirkvi budúcnosť, ale nedisponovala agentmi schopnými ho sledovať,“ uviedol spisovateľ Edward Pentin, ktorý o najnovších odhaleniach informoval na stránkach agentúry Zenit. „Ruka v ruke s rastúcim postavením profesora Ratzingera vo vnútri cirkvi, východonemecká tajná polícia sa začala vo zvýšenej miere zaujímať o jeho aktivity.“

Na budúceho pápeža boli nasadení aj dvaja vysokoškolskí profesori z Jeny a Lipska, zamestnanec biskupskej, konferencie v Berlíne, benediktínsky mních z Trevíru, novinár katolíckej spravodajskej agentúry KNA či politik CSU (Kresťanskej sociálnej únie). Ratzingera nesledovali len vo východnom a západnom Nemecku, ale aj počas jeho ciest do Talianska. Napriek takémuto nasadeniu nebol zaznamenaný väčší úspech – podľa novinára Ericeho „niekoľko sto strán“ dokumentov o Josephovi Ratzingerovi obsahovalo len „málo dôležitých informácií“, z ktorých mnohé „boli takmer úplne zničené“.

Zaujímavé je, že vo svojich memoároch terajší pápež tieto skutočnosti vôbec nespomína. Z toho vyplýva, že si ich buď nebol vedomý alebo ich opomenul úmyselne, lebo im neprikladal veľký význam. Jediným explicitnejším odkazom na toto obdobie sú jeho spomienky na ideologickú konfrontáciu z druhej polovice 60. rokov počas jeho pôsobenia v Münsteri: „Existencializmus sa rozpadol, po celej univerzite vypukla marxistická revolúcia a otriasla ňou v základoch. Len pred pár rokmi by človek očakával, že teologické fakulty budú baštami proti marxistickým zvodom. Teraz sa ukázalo, že opak je pravdou: stali sa ozajstným ideologickým centrom marxizmu“ (Z môjho života, 2005, s. 94).

Benedikt XVI. pritom nebol jediným budúcim pápežom sledovaným tajnou komunistickou políciou. KGB a SB (tajná poľská polícia) od roku 1958 sledovala aj Karola Wojtyłu, ktorý sa v tom roku stal krakovským pomocným biskupom. Americký spisovateľ George Weigel, ktorý je autorom známeho životopisu Jána Pavla II. Svedok nádeje spomína, že v rokoch 1973 – 1974 bol v hre aj plán Wojtyłovho zatknutia. Informátormi SB boli v tom čase aj najbližší spolupracovníci krakovského biskupa. Podľa Weigela chápadlá tajných polícií sovietskeho bloku siahali až do Vatikánu, kde sa snažili ovplyvňovať napríklad aj rozhodnutia Druhého vatikánskeho koncilu.

Zaujímavosťou je , že počas tohtotýždňovej apoštolskej cesty do Nemecka Benedikt XVI. navštívi aj bývalý východonemecký Erfurt, kde ho privíta miestny biskup a priateľ z roku 1974 Joachim Wanke.

Imrich Gazda, Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo