Vznik Košického exarchátu sprevádzalo napätie

Vznik Košického exarchátu sprevádzalo napätie

S gréckokatolíckym kňazom Michalom Hospodárom sme sa rozprávali o nedávnych košických výročných oslavách, o katolíckych médiách aj to tom, ako sa dá byť dobrým kňazom, manželom a otcom zároveň.

V Košickej eparchii sa vo februári konali veľké výročné oslavy. Čo presne sa oslavovalo?

Pred dvadsiatimi rokmi sa z Prešovskej eparchie vyčlenil nový celok s názvom Košický apoštolský exarchát. Bol to akýsi predstupeň dnešnej Košickej eparchie, v ktorej sú organizovaní gréckokatolícki veriaci na území Košického kraja. Súčasne si vladyka Milan Chautur vo februári pripomenul 25. výročie svojej biskupskej vysviacky a začiatkom jesene toho roku ho čaká aj okrúhle osobné jubileum, ktoré bolo tiež zahrnuté do osláv.

Vznik Košického exarchátu si pamätáte osobne. Ako to prebiehalo? Dnes sa hovorí aj o neprajníkoch a konfliktoch, ktoré ho sprevádzali, naposledy ich celkom nahlas spomenul vo svojej kázni v priamom prenose RTVS vladyka Cyril Vasiľ...

Vyhláseniu novej eparchie, resp. exarchátu predchádzali dávnejšie úvahy o sídle, osobe kandidáta na biskupa i vhodnom čase tohto aktu. Keď naraz k tomu prišlo, niektorí vyšší cirkevní predstavitelia ostali prekvapení, že sa to udialo práve tak, a nie podľa ich predstáv. V tom čase som už niekoľko rokov pastoračne pôsobil v Košiciach na sídliskách Terasa a KVP. Na bohoslužbe za prítomnosti vtedajšieho apoštolského nuncia Luigi Dossenu sa vtedy zišlo veľké množstvo ľudí i kňazov. Pri čítaní príslušných vatikánskych dekrétov bolo cítiť úprimnú radosť, ale i napätie z reakcie vtedajšieho prešovského sídelného biskupa.

Akej reakcie?

Predstava bola taká, že v Košiciach bude pôsobiť zástupca (synkel) prešovského biskupa, ktorý bol tesne pred vznikom exarchátu aj uvedený do úradu. Podobný zástupca mal pôsobiť ešte v Bratislave a na severovýchode Slovenska. Svätá stolica však rozhodla inak. Reakciu si môžete domyslieť...

Exarchát napokon úspešne vznikol. Aké boli začiatky?

Začiatky života nového exarchátu boli ťažké. Na jednej strane bolo treba prevziať časť agendy z Prešovského biskupstva, na druhej strane budovať vlastné štruktúry nového cirkevného subjektu. Prirodzene, že to bolo spojené s určitými ťažkosťami, ba až konfliktmi, ktoré sa časom zmierňovali.

„Pri čítaní príslušných vatikánskych dekrétov bolo cítiť úprimnú radosť, ale i napätie z reakcie vtedajšieho prešovského sídelného biskupa.“ Zdieľať

Ako vnímate fungovanie eparchie dnes?

S odstupom dvadsiatich rokov vnímam eparchiu ako životaschopný a dynamický organizmus veriacich ľudí uprostred sekularizovaného sveta. Máme, vďaka Bohu, potrebný počet kňazov v aktívnom veku. Je to základ pre obsadenie takmer jednej stovky farností a možnosť praktizovania liturgického i pastoračného života v nich.

A čo pastorácia mimo farností?

Na území eparchie postupne vznikli gréckokatolícke cirkevné školy rôzneho typu a úspešne sa rozvíjajú najmä v mojom rodnom Trebišove. Eparchia okrem škôl rozšírila svoj rádius pôsobenia aj do nemocníc, väzníc, kasární a tiež na pravidelné športové aktivity.

Znie to až príliš ukážkovo.

Samozrejme, vždy je čo zlepšovať. Potrebovali by sme ešte prioritne dobudovať centrá pre rodiny a mládež, čo sa už pomaly stáva skutočnosťou. Práve prostredníctvom centier by mohli byť oslovení aj tí pokrstení, ktorí svoju kresťanskú identitu ešte neobjavili ani ju nepraktizujú.

Aká je vaša úloha v eparchii?

Od svojich prvých kňazských rokov som sledoval život cirkvi a prispieval do cirkevnej tlače. Keďže som mal asi ako jediný z kňazov exarchátu vyštudovanú aj masmediálnu komunikáciu, v roku 2004 som bol vymenovaný do pozície tlačového hovorcu.

Čo taký tlačový hovorca robí?

Počas jedenástich rokov som budoval obraz našej miestnej cirkvi v médiách. Okrem toho som pôsobil popri farskej pastorácii aj v redakčných radách časopisov SLOVO i Duchovný pastier a Rádia Lumen. Som rád, že na Slovensku sa stabilizovala funkcia hovorcu v každej diecéze a koordinačne pôsobí aj Rada pre médiá pri KBS. Na druhej strane to, čo sme sa naučili na prednáškach nebohého profesora Tadeusza Zasępu a iných odborníkov, som mohol využiť iba sčasti. Exarchát sa iba rozbiehal a nebol technicky ani mentálne pripravený využiť všetky spôsoby mediálnej evanjelizácie a sebaprezentácie.

Kresťanské médiá môžu tlmočiť pravdu o Bohu

Už dlhé roky ste predsedom Spolku sv. Cyrila a Metoda. Čo je jeho náplňou?

Spolok vznikol z túžob a obiet veriacich s cieľom zachovať a zveľadiť cyrilo-metodskú tradíciu, ku ktorej sa ako gréckokatolíci hlásime vo viere i v obrade. Našou hlavnou náplňou je vydavateľská a osvetová činnosť. Od obnovenia spolku v roku 1991 sme vydali takmer stovku knižných titulov a CD nosičov. Najdôležitejšie je každoročné vydávanie spolkových kalendárov (knižných) a podielových publikácií. Okrem toho sme odhalili vyše desať pamätných tabúľ osobnostiam Gréckokatolíckej cirkvi. V neposlednom rade organizujeme stretnutia, semináre a konferencie na aktuálne historické a nábožensko-kultúrne témy. Spolok spolupracuje s podobnými civilnými organizáciami a tak do určitej miery reprezentuje cirkev navonok.

Má takáto činnosť ako vydávanie kalendárov a kníh v dnešnej internetovej dobe vôbec zmysel?

Je to pravda, že doba sa výrazne zmenila aj vďaka moderným prostriedkom masovej komunikácie. Vidíme to najmä pri mladej generácii, ktorá vzťah ku knihe vymenila za vzťah k počítaču a mobilu. Pred týmto trendom si nemožno zakrývať oči. Napriek tomu si myslím, že ešte stále má dobrá, vkusne upravená kniha dôležité miesto pri formácii našich odberateľov. Ba možno očakávať, že stále rýchlejší prílev neosobných informácií cez elektronické médiá sa jednoducho preje aj mladým. A nastane renesancia knihy a dialógu nad jej obsahom.



Môže sa Slovensko svojou úrovňou kresťanských médií vyrovnať Západu?

Podľa toho, čo máme na mysli pod slovom úroveň. Ak máme na mysli obsah programov, nie finančnú náročnosť, tak som presvedčený, že áno. Sme malá krajina, ale so špeciálnou úlohou pri obrane kresťanstva v Európe a globalizovanom svete, ako to chápal svätý Ján Pavol II. Sila kresťanských médií je okrem spravodajstva v tom, že môžu tlmočiť pravdu o Bohu, človeku, morálnych zásadách evanjelia a tak ďalej. Ďalšou výhodou je, že v nich počujeme aj modlitbu. No zasiahnuť srdce človeka a tam urobiť vnútornú zmenu môže iba Boh. Čiže médiá sú nápomocné pri evanjelizácii, ale nie je v ich moci ju aj dokončiť.

Nedávno vznikol Gréckokatolícky magazín. Gréckokatolíci tvoria na Slovensku len necelé štyri percentá obyvateľstva. Majú takéto aktivity dnes ešte nejaké publikum?

Gréckokatolícky magazín je mladý projekt a veľmi mu fandíme. Vo vysielaní TV Lux, TV Noe a v sieti regionálnych televízií po celom Slovensku prezentuje dianie v gréckokatolíckych eparchiách a spustil už aj internetový prenos gréckokatolíckych bohoslužieb, ktorý využívajú aj návštevníci v zahraničí. Je to niečo, čo môže obohacovať aj veriacich latinskej cirkvi, ak sa im vysvetlí, že obradová odlišnosť nie je prekážkou jednoty, ale jej zvýraznením v kráse.

Stretávam sa s názorom, že katolícke rozhlasové či televízne kanály strácajú svoj význam tým, že sa vyčleňujú z hlavného prúdu. Výsledkom vraj je, že katolíci dostávajú minimum priestoru napríklad v komerčnej televízii, lebo ich odbijú s tým, že „veď máte vlastné médiá, tak sa realizujte tam“. Aký je váš pohľad na to? Majú katolícke médiá v tomto zmysle význam?

Mať vlastné katolícke médiá považujem za dar a službu Cirkvi celému národu. Prečo? Lebo slúžia pravde a človekovi. Pritom treba pripomenúť, že Cirkev ich financuje z vlastných zdrojov a darov veriacich. Potom spätne aj títo aktívni podporovatelia z radov veriacich sú najväčšími odberateľmi mediálnych programov Rádia Lumen a TV Lux. Ideálne by bolo, keby sa popri vlastných katolíckych médiách dostávalo oveľa viac priestoru kresťanským hodnotám v programoch komerčných médií alebo verejnoprávnej RTVS. Takto by sa zachytil širší okruh potenciálnych odberateľov programov s nie priamo náboženským, ale hodnotovo vyrovnaným programom.

„Médiá sú nápomocné pri evanjelizácii, ale nie je v ich moci ju aj dokončiť.“ Zdieľať

Pred niekoľkými rokmi som bol v Nemecku pri návšteve katolíckych médií a videl som, že to je ten vyskúšaný funkčný model v slobodných štátoch Európy. Potenciál na podobný model je aj na Slovensku, keďže máme slušný počet veriacich žurnalistov skončených na Katolíckej univerzite v Ružomberku a Trnave. Pri komerčných médiách je však rozhodujúca finančná rentabilita a zisk.  

Kňazstvo a manželstvo možno skĺbiť

Čo odpovedáte ľuďom, ktorí tvrdia, že rodina kňazovi prekáža v úplnom odovzdaní sa službe pre cirkev? Buď ste kňaz, alebo manžel a otec. Ak ste jedno, druhé i tretie, niečo z toho zanedbávate... Je to tak alebo sa to predsa len dá skĺbiť?

Táto otázka je diskutovaná už stáročia a ešte dlho bude. Pretože obidve strany majú svoje argumenty. Preto je lepšie na ňu odpovedať z pohľadu praktických skúseností života. Ja pri odpovedi používam argument, že každý kandidát na kňazstvo má svoj vlastný dar (celibát alebo manželstvo). Ak ho pred Bohom spozná, prijme a zodpovedne ho realizuje, splnil svoje poslanie kňaza i manžela. Kto by tvrdil, že sa to nedá skĺbiť, nepozná prax gréckokatolíckych kňazov, ktorí sú majoritne ženatí, majú deti a pritom pôsobia obetavo ako kňazi. Sám sa počítam medzi jedného z nich. Tento koncept funguje vo východných cirkvách od nepamäti a potvrdil ho aj Druhý vatikánsky koncil. V západnej cirkvi je táto otázka riešená už pri vstupe do seminára, keď kandidát spolu s rozhodnutím pre kňazstvo prijíma na seba aj záväzok celibátu.

Vaša manželka sa však raz vyjadrila, že pre vás je Boh natoľko prvoradou hodnotou, že naňho niekedy až žiarli...

Pokiaľ je to žiarlivosť na Boha, tak to beriem. (Úsmev.) Áno, moja manželka mi hovorieva, že si na mne váži môj vzťah k Bohu. Aj my sme predtým hľadali správnu rovnováhu medzi službou Bohu a sebe navzájom. Dnes vieme, že Boh má byť na prvom mieste v našom živote. Práve on je zdrojom pravej lásky aj v manželskom živote. Preto čím sme bližšie k Bohu, tým sme navzájom viac ochotní byť k sebe trpezliví, dobrotiví, odpúšťajúci...

S manželkou máte troch synov. Prvá sa vám však narodila dcérka, ktorá bola vážne postihnutá. Navyše ste v tom čase prišli takpovediac aj o vlastnú strechu nad hlavou. Ako ste ako mladý kňaz prijali túto ranu? Neotriaslo to vašou vierou?

Bola to mocná skúsenosť, ale vďaka Bohu nie nad naše sily. Ďakujem manželke, že bola v takýchto situáciách osobne zrelá postaviť sa voči realite života a niesť kríž. To považujem za rozhodujúce, že sme to zvládli. Keď sme po menovaní na misiu do Košíc nemali kde bývať, prichýlili nás svokrovci na pol roka piatich do jednej panelákovej izby. Myslím, že aj tieto ťažkosti prispeli k tomu, že sme neskôr cítili veľké požehnanie pri budovaní novej farnosti.

Michal Hospodár (1965) je gréckokatolícky kňaz a vysokoškolský pedagóg na GTF PU v Prešove v odbore pastorálnej teológie. Zameriava sa tiež na popularizáciu východnej liturgie v rámci cyrilo-metodskej tradície. Roky pôsobil v Košiciach ako farár, dnes sa venuje predovšetkým médiám. Do roku 2015 bol členom Rady pre médiá pri KBS a hovorcom Košickej eparchie. Už takmer 20 rokov je predsedom Spolku sv. Cyrila a Metoda v Michalovciach. Je ženatý, má troch synov.


Foto – autorka 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo